Túlavce

	Túlavce
	; Eunereis longissima
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Protostomia)
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	trochofórovce (Trochozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Eutrochozoa
Kmeň (phylum)	obrúčkavce (Annelida)
Trieda (classis)	mnohoštetinavce (Polychaeta)
Rad (ordo)	túlavce (Errantia)
Vedecký názov
	Errantia
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Túlavce^[1] (iné názvy: plazivky^[2], blúdivce^[3], plávajúce mnohoštetinavce^[4]; lat. Errantia) je rad mnohoštetinavcov.

Zástupcovia radu majú homonómnu segmentáciu, na každom somite (okrem hlavy a pygidia) je 1 pár primárne dvojvetvových parapódií so štetinami a žiabrovými príveskami. Sú to dravce, majú vyliačiteľný hltan a často chitinózne čeľuste. Zmysly sú dobre vyvinuté – niektoré majú aj komorové oči (Nereis, Alciopa). Rozmnožujú sa často epitókiou a majú veľkú regeneračnú schopnosť – napr. druh Ctenodrilus monostylos sa dokáže zregenerovať z jediného somitu.

Patria sem iba morské, nanajvýš brakické druhy. Niektoré žijú pelagicky, napr. polopriehľadná Alciopa cantrainii s komorovými očami, sfarbenými do červena. Niektoré druhy sú bentické, ale ich epitókne časti plávajú pri hladine, kde kopulujú. Do tejto skupiny patrí známy palolo zelený (Eunice viridis). Tento druh oddeľuje epitókne časti hromadne na jeseň pri splne Mesiaca, domorodci ich lovia a konzumujú. V Stredozemnom mori žije príbuzný červenkastý druh Eunice torquata. Pomerne veľká nereidka dravá (Nereis pelagica) je napriek svojmu vedeckému názvu skôr bentickým druhom. Výlučne benticky žije napr. afrodita štetinatá (Aphrodite aculeata) z pobrežia Európy, ktorá pripomína zavalitú húsenicu.

Zdroje

↑ mnohoštetinavce in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 103, str. 3270
↑ Eva TIRJAKOVÁ, Peter VĎAČNÝ, Ľudovít KOCIAN. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015 [1]
↑ mnohoštetinovce. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor. 1975. S. 309
↑ PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

[1] štetinavce in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 103, str. 3270

[2] Eva TIRJAKOVÁ, Peter VĎAČNÝ, Ľudovít KOCIAN. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015 [1]

[3] štetinovce. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor. 1975. S. 309

[4] PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

[1]

[2]

[3]

[4]