Fernão de Magalhães
| Fernão de Magalhães | |
| portugalský moreplavec | |
 | |
| Narodenie | cca 1480 severné Portugalsko[pozn. 1] |
|---|---|
| Úmrtie | 27. apríl 1521 (40 – 41 rokov) Mactan, Filipíny |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Fernão de Magalhães (plné texty diel autora) |
| Commons |  Fernão de Magalhães |
Fernão de Magalhães [vyslov: fernau dže magaljenš] (špa. Fernando (alebo Hernando) de Magallanes/Maguellanes [fernando de magajanes/magejanes]; dnes vo viacerých jazykoch prezývaný: Fernando Magellan [magejan]; * cca 1480, severné Portugalsko – † 27. apríl 1521, Mactan, Filipíny) bol portugalský moreplavec, ktorý slúžil španielskej korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet, osobne ju však nedokončil – zahynul v priebehu výpravy. Plavil sa počas nej popri Amerike, Afrike a Ázii.
Mladosť a moreplavby v portugalských službách
[upraviť | upraviť zdroj]Magalhães sa narodil v chudobnej šľachtickej rodine v severoportugalskej provincii Trás-os-Montes. Jeho otec, Pedro Rui de Magalhães, bol starostom Sabrosy. Mal 2 súrodencov brata a sestru.
Jeho rodičia zomreli, keď mal desať rokov. Ako dvanásťročný sa stal pážaťom na kráľovskom dvore Jána II. a kráľovnej Eleonóry. V Lisabone so svojím bratrancom Franciscom Serrãom pokračoval vo svojom vzdelávaní. Zaujala ho geografia a astronómia. Niektoré veci ho vyučoval Martin Behaim. V roku 1496 sa stal Magalhães panošom. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dostal prvýkrát na more. V roku 1505 bol poslaný do Indie, kde chcel budúci vicekráľ Francisco de Almeida vytvoriť vojenské a námorné základne. Tu sa tiež stretol prvý raz s bitkou. V roku 1506 pristál vo Východnej Indii. V roku 1510 ho povýšili na kapitána. Skoro však svoje velenie stratil, keď plachtil na východ bez povolenia. Bol nútený vrátiť sa do Portugalska.
Po svojom návrate bol roku 1511 poslaný do Maroka, kde v roku 1513 bojoval a zranil si pri bitke koleno. Keď ilegálne obchodoval s Maurami, bol 15. mája 1514 prepustený z portugalských štátnych služieb. Potom sa odobral do Španielska, kde ponúkol svoje služby španielskemu kráľovi.
Plavba okolo sveta
[upraviť | upraviť zdroj]
Cestu začal 20. septembra 1519 v Sanlúcar de Barrameda. Jeho flotila sa skladala z týchto lodí:
- Trinidad, 100 ton, 55 mužov, kapitán: Fernão de Magalhães
- San Antonio, 195 ton, 100 mužov, kapitán: Juan de Cartagena
- Concepción, 90 ton, 45 mužov, kapitán: Gaspar de Quesada
- Victoria, 90 ton, 42 mužov, kapitán: Luis de Mendoza
- Santiago, 60 ton, 32 mužov, kapitán: João Serrão
Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov Tenerife na Kanárskych ostrovoch, kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala do zátoky dnešného Ria de Janeira, bez väčších nepríjemností. Iba Juana de Cartagena, druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť.
V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala La Platu a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci 1520 sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po sv. Juliánovi (Puerto San Julián). Tu prepukla vzbura, ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie.
Dňa 24. augusta výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď – Santiago, ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, San Antonio, dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. 21. októbra objavil Magalhães medzi Ohňovou zemou a dnešným Čile prieliv, ktorý nesie jeho meno – Magalhãesov prieliv. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval Tichým oceánom pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na skorbut (nedostatok vitamínu C).
| „ | V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z dosák. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac!
Vrcholom našej smoly bolo ešte jedno nešťastie, horšie ako všetky predchádzajúce. Mnohým opuchli ďasná na hornej aj dolnej čeľusti, takže vôbec nemohli jesť, a na tento neduh umierali. Celkom zomrelo devätnásť mužov posádky, náš obor a ešte jeden indián z krajiny Verzinskej. Ďalším dvadsiatim piatim alebo tridsiatim mužom sa objavili vredy na rukách, nohách či iných miestach tela, takže zdravých nás ostalo len pár. Z vôle Božej som žiadnu chorobu nedostal. |
“ |
| – Antonio Pigafetta[3] | ||
Našťastie 6. marca 1521 dorazili na Mariánske ostrovy, kde našli dostatok jedla a pitia. 9. marca výprava opäť vyplávala a 16. marca dorazili námorníci na ostrov Homonhon na Filipínách. V tom čase mala výprava 150 mužov.
Magalhães rozumel jazyku tunajších domorodcov, pretože jeho malajský tlmočník sa vedel dohovoriť ich jazykom. Vymenil si dary s kráľom Limasawy radžom Ka Lambom. Ka Lambo ich pozval na ostrov Cebu, kde ich privítal tunajší kráľ radža Humabon a prijal kresťanstvo. Tomu tiež Magalhães sľúbil, že mu pomôže vo vojne proti susednému kmeňu na ostrove Mactan. V tejto bitke, 27. apríla, Magalhãesa zabili.
Výprava pokračovala na Borneo a potom na Molucké ostrovy, kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou Victoriou a so 17 mužmi na palube preplával kapitán Juan Sebastián del Cano 6. mája 1522 okolo Mysu Dobrej nádeje a 6. septembra toho roku sa vrátil do Španielska.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Presné miesto narodenia je sporné. Medzi možné lokality patria Porto, Sabrosa, Vila Nova de Gaia a Ponte da Barca.[1][2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Fernão Magalhães: Acasos e desgraças da primeira volta ao mundo [online]. jn.pt, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online. Archivované 2023-06-30 z originálu.
- ↑ Arquivo Nacional Torre do Tombo [online]. antt.dglab.gov.pt, 2019-09-04, [cit. 2023-11-28]. Dostupné online. Archivované 2023-03-31 z originálu.
- ↑ Antonio Pigafetta, Zpráva o první cestě kolem světa, Praha, Argo 2004 (strana 34,35)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KUNEC, Patrik: Magalhaes a prvá plavba okolo zemegule. In: Historická revue, roč. XVIII, 2007 č. 10, s. 27-29.
- PIGAFETTA, Antonio: Zpráva o první cestě kolem světa. Praha : Mladá fronta, 1975. 128 s.
- ZWEIG, Stefan: Magellan. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1969.
- WOTTE, Herbert: Magalhaesova cesta okolo sveta. Bratislava : Mladé letá, 1979. 454 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fernão de Magalhães
