Fickove zákony
Fickove zákony opisujú difúziu.
Zákony sú pomenované podľa nemeckého lekára a fyziológa s matematicko-fyzikálnym vzdelaním Adolfa Eugena Ficka (* 1829 – † 1901), ktorý ich v roku 1855 odvodil.
Prvý Fickov zákon[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý Fickov zákon hovorí, že rýchlosť difúzie je daná látkovým množstvom látky, ktorá prejde za časovú jednotku určitou plochou.
Difúzny tok[upraviť | upraviť zdroj]
Fickov zákon opisuje difúzny tok rozpustenej látky v rovnovážnom stave.
- ,
J je hustota toku, je gradient koncentrácie, D je difúzny koeficient.
Slovné vyjadrenie: hustota toku je úmerná gradientu koncentrácie.
Rýchlosť difúzie[upraviť | upraviť zdroj]
- – koncentračný spád
- – teplotná závislosť difúzneho koeficientu
Závisí na teplote, čase, aktivačnej energii (aktivačná energia je energia potrebná k uvoľneniu atómov z kryštálovej mriežky).
Druhý Fickov zákon[upraviť | upraviť zdroj]
Druhý Fickov zákon hovorí, že časová zmena koncentrácie látky v danom mieste je priamo úmerná priestorovej zmene gradientu koncentrácie,pričom konštantou úmernosti je difúzny koeficient D. Platí pre neustálený stav.
Difúzny koeficient D je konštantou,charakterizujúcou ako ľahko daná látka difunduje do prostredia.
Konštanta D závisí na:
- teplote – pri vyššej teplote je difúzia rýchlejšia;
- viskozite
- veľkosti častíc (čím väčšie, tým pomalšia)
D nadobúda hodnôt cca 1,10−9 pre nízkomolekulárne látky, 1,10−12 pre veľké molekuly.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku První Fickův zákon na českej Wikipédii.