Fridrich II. (Prusko)
| Fridrich II. | |
| pruský kráľ | |
 Portrét Friedricha II., Anton Graff, Sanssouci, 1781 | |
.svg) | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Hohenzollernovci |
| Panovanie | 31. máj 1740 - 17. august 1786 |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 24. január 1712 Berlín, Prusko (dnes Nemecko) |
| Úmrtie | 17. august 1786 (74 rokov) Postupim, Prusko (dnes Nemecko) |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Otec | Fridrich Viliam I. |
| Matka | Žofia Dorotea Hannoverská |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Fridrich II. (plné texty diel autora) |
 | Fridrich II. (multimediálne súbory na commons) |
Fridrich II. alebo Fridrich Veľký (po nemecky Friedrich II., Friedrich der Große) (* 24. január 1712, Berlín – † 17. august 1786, Postupim) bol od roku 1740 pruským kráľom z dynastie Hohenzollernovcov. Bol popredným predstaviteľom osvietenského absolutizmu.
Život a vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže mal veľmi prísneho otca, v roku 1730 podnikol spolu s priateľom Hansom Hermannom von Katte diletantský pokus o útek do Anglicka, načo oboch uväznili v jednej pevnosti a Katte bol popravený.
Na nátlak svojho otca si roku 1733 musel vziať Alžbetu Kristínu Brunšvicko-Bevernskú, vzdialenú príbuznú Habsburgovcov. Ich manželstvo ostalo bezdetné.
Vojna o rakúske dedičstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Ako kráľ sa preslávil ako vynikajúci vojvodca a podstatne rozšíril územie Pruska. Od otca zdedil dobre vycvičené vojsko. Odmietol uznať dedičné nároky Márie Terézie a po krátkom vyjednávaní vtrhol do Sliezska. V bitke pri Molviciach porazil rakúske zbory a zmocnil sa takmer celého Sliezska. Pripojil sa k spojeneckej zmluve Bavorska a Francúzska, ktorá mala za cieľ rozdeliť Rakúsko. (Vojna o Rakúske dedičstvo) Márii Terézii pomohli nakoniec Uhri, ktorí zorganizovali 40-tisícovú armádu a bránili jej záujmy. V roku 1742 však Fridrich II. zvíťazil v bitke pri Chotušiciach. Mária Terézia s ním bola nakoniec nútená uzavrieť mier a odstúpiť mu Dolné Sliezsko. Roku 1744 zdedil východné Frízsko a opäť začal vojnové operácie. Vstúpil do Čiech, ale bol tiež nútený sa brániť rakúskemu postupu do Sliezska. V bitke pri Hohenfriedbergu ich porazil, následne porazil aj Sasko a stal sa tak jedným z najmocnejších vládcov v Európe.
Sedemročná vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Čoskoro sa proti nemu vytvorila koalícia Ruska, Rakúska a Francúzska, ku ktorej sa neskôr pridalo aj Sasko a Švédsko. Fridricha II. podporovalo iba Anglicko. V roku 1756 prepadol Sasko, a začal sedemročnú vojnu. Akcie spojencov proti nemu neboli dobre koordinované a tak bol schopný presúvať svoje sily na najviac ohrozené miesta. Takýto spôsob boja si vyžadoval neobyčajnú schopnosť manévrovať a taktizovať. Rakúske a ruské armády síce viackrát zvíťazili nad pruskými silami a načas obsadili dokonca aj Berlín, ale Fridrich aj po týchto neúspechoch vzdoroval koalícii neobyčajne húževnato a spôsobil jej niekoľko citeľných porážok. Dňa 5. decembra 1757 dosiahol svoje najslávnejšie víťazstvo nad početnejším vojskom Rakúšanov v bitke pri Leuthene (teraz Lutynia v Poľsku). Táto bitka sa zapísala do dejín vojenstva ako klasický príklad taktiky útočného manévru - takzvaného kosého šíku. V priebehu bitky podnikol riskantný a mimoriadne zložitý manéver, ktorým počas dvoch hodín zatočil pruské voje o 90 stupňov na sever a zostavil svoj kosý šík v troch sledoch, pravým krídlom stupňovite napred a ľavým zadržaným. Išlo skutočne o majstrovský kúsok. keďže pohyboval 10 km dlhými líniami s 10 tisíc mužmi, v pahorkovitom teréne, v blízkosti nepriateľa, ktorý naňho mohol kedykoľvek zaútočiť, pričom bolo treba dodržiavať vzdialenosti medzi krídlami a líniami. Takto sformovanými jednotkami Fridrich napadol ľavé krídlo rakúskej armády a porazil ju. Ďalej vybojoval niekoľko víťazstiev, ale v bitke pri Kunersdorfe ho porazili spojené rakúsko-ruské vojská. Sériu neúspechov zastavili Angličania, ktorí na mori porazili Francúzsko a smrť cárovnej Alžbety I., po ktorej sa na trón dostal Peter III., ktorý bol obdivovateľom Fridricha a okamžite zastavil vojenské akcie proti Prusku. Mocenské postavenie Pruska sa tak zlepšilo. Celková vyčerpanosť obidvoch bojujúcich strán mala za následok podpísanie mieru. Prusko sa udržalo medzi európskymi veľmocami a bolo konkurentom Habsburskej monarchie. Vo vojne o bavorské dedičstvo (1778/1779) prekazil snahu Jozefa II. Habsburského vymeniť Belgicko za veľké časti Bavorska. Ako protiváhu katolíckych habsburských území v nemeckej ríši, inicioval vytvorenie tzv. Kniežacieho spolku (1785) viacerých protestantských nemeckých kniežatstiev, ktorý ale v roku 1790 zanikol.
Prvé delenie Poľska
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1772 sa zúčastnil na prvom delení Poľska (tým, že získal Západné Prusko spojil územia Brandenburska a Východného Pruska).
Reformy
[upraviť | upraviť zdroj]Fridrich bol veľmi reforme orientovaný vládca. Jeho heslom bolo: „Som prvý sluha môjho štátu.“ Ako kráľ zrušil mučenie, vyhlásil slobodu vierovyznania. V oblasti práva zaviedol rozsiahly zákonník „Allgemeines Landrecht“, ktorý v Nemecku platil ešte veľmi dlho až do zavedenia Občianskeho zákonníka. Ďalej uskutočnil reformy poľnohospodárstva (nariadil pestovanie zemiakov), vojenstva, školstva (postavenie stoviek škôl) a vytvoril silný úradnícky stav, ktorý bol povinný s každým občanom zaobchádzať rovnako. Všetci občania Pruska mali možnosť obrátiť sa listom alebo dokonca osobne na kráľa. Zrušenie nevoľníctva sa mu nepodarilo presadiť. Významná bola otvorenosť voči imigrantom a náboženským menšinám (hugenotom, katolíkom), v diskriminácii Židov však svojimi nariadeniami pokračoval. Prusko bolo za jeho vlády aj prvou absolútnou monarchiou v Európe, v ktorej bola zavedená aspoň obmedzená sloboda tlače.
Vo vojenstve bol prívržencom údernej taktiky a presadzoval zásadu rýchlych bodákových útokov. Využíval najväčšiu slabinu vtedy bežnej lineárnej bojovej zostavy – zraniteľnosť krídel, a začal proti nim používať kosý šík. V jeho armáde vládla prísna disciplína, udržovaná ťažkými telesnými trestami. Tiež inicioval založenie vojenskej akadémie.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Priťahovala ho francúzska kultúra a osvietenstvo. Mal veľa priateľov z oblasti humanitných vied. K ženám mal odmeraný vzťah, podľa niektorých názorov bol homosexuál.
Písal si s Voltairom a prijal ho na svojom dvore v Postupime (1750 - 1753). Sám napísal veľa diel vo francúzštine a bol jedným z najrozšírenejších spisovateľov 18. storočia. V Európe sa preslávil dielom „Anti-Macchiavell“ (1740), v ktorom osvietensky kritizoval Machiavelliho zásady. Zaujímalo ho umenie v každej forme, napríklad sám naskicoval svoj budúci postupimský zámok Sanssouci (z franc. „bezstarostný“). Založil dôležitú zbierku obrazov a venoval sa aj hudbe (hra na flautu; aj sám skladal). Známe je jeho stretnutie s Johannom Sebastianom Bachom v roku 1747 v Sanssouci.
Fridrichov militarizmus zavliekol do vojny veľkú časť Európy.
Rodokmeň
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KANKELEIT, Alexandra. Friedrich 300 = Fryderyk 300. Frankfurt (Oder): Stadt Frankfurt (Oder), Der Oberbürgermeister. ISBN 978-83-923762-9-3.
- STELLNER, František. Fridrich Veliký. Cesta Pruska k velmocenskému postavení. Praha: Panevropa, 1998. 552 s. ISBN 80-85846-10-1.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fridrich II. (Prusko)
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Fridrich II. (Prusko)
Fridrich II.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Fridrich Viliam I. |
kráľ 1740 – 1786 |
Nástupca Fridrich Viliam II. |