Gazprom
| Gazprom Газпром | |
 | |
| Právna forma | Public company |
|---|---|
| Založená | 1989 |
| Sídlo | Moskva, Rusko |
| Vedenie | Viktor Zubkov (Predseda) Alexej Miller (Podpredseda & CEO) |
| Priemysel | Petrochemický priemysel |
| Produkcia | Zemný plyn Ropa |
| Obrat | ▲ 117,2 miliardy dolárov (2010)[1] |
| Zisk | ▲ 31,9 miliardy dolárov (2010)[1] |
| Zamestnancov | 376 300 |
| Vlastník | Vláda Ruska (50.01%) |
| Web | Gazprom.com |
Gazprom (rus.: Открытое Aкционерное Oбщество Газпром «Газпром», OAO Gazprom, Akciová spoločnosť Gazprom, Газовая промышленность - plynárenský priemysel) je najväčší exportér zemného plynu na svete a najväčšia ruská spoločnosť. V roku 2009 exportovala 85% ruskej produkcie plynu. Jej sídlo je v okrese Čerjomuški, Juhozápadná administratívna oblasť v Moskve.[2] Spoločnosť Gazprom vznikla v roku 1989, keď sa Ministerstvo plynárenského priemyslu Sovietskeho zväzu transformovalo do formy obchodnej spoločnosti (korporácie). Spoločnosť bola neskôr čiastočne sprivatizovaná, ale v súčasnosti ruská vláda vlastní kontrolný podiel.
Spoločnosť ovláda dcérske spoločnosti v mnohých priemyselných sektoroch, vrátane finančníctva, médií a letectva. Mimo toho spravuje väčšinový podiel viacerých spoločností. Významnou dcérskou spoločnosťou je Gazprom nefť.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Objavy veľkých ložísk zemného plynu na Sibíri, Urale a v Povolží v 70. a 80. rokoch 20. storočia znamenali, že Sovietsky zväz sa stal jedným z najvýznamnejších producentov tejto suroviny a taktiež jednou z krajín s najväčšími zásobami. V roku 1965 bolo vytvorené Ministerstvo plynárenského priemyslu ZSSR, ktoré malo za úlohu vyhľadávať ložiská, organizovať ťažbu aj predaj plynu. V auguste 1989 bolo rozhodnutím Rady ministrov ZSSR Ministerstvo plynárenského priemyslu reorganizované na štátny plynárenský koncern Gazprom. Hlavou spoločnosti sa stal Viktor Černomyrdin, ktorý dovtedy viedol ministerstvo.
V roku 1991 v dôsledku rozdelenia ZSSR Gazprom stratil časť svojho majetku nachádzajúceho sa na území bývalých sovietskych republík. Prišiel pri tom asi o tretinu potrubí a štvrtinu kompresorových staníc. 5. novembra 1992 bol podpísaný dekrét prezidenta RF, ktorým sa Gazprom stal akciovou spoločnosťou. 15% akcií v tomto období vlastnili zamestnanci, 28% obyvatelia oblastí v ktorých sa ťažilo a 40% štát[3]. Zvyšné akcie vlastnil manažment, vrátane Černomyrdina. Černomyrdin sa stal v decembri 1992 predsedom vlády Ruskej federácie. V tejto funkcii výrazne zvýšil ekonomický vplyv firmy. V októbri 1996 Gazprom ponúkol 1% svojich akcií zahraničným investorom. V tomto období došlo k privatizácii spoločnosti, pričom zo zákona nebolo možné aby zahraniční investori vlastnili viac než 9% akcií. V rokoch 1996 až 1999 získala 4% akcií firmy nemecká spoločnosť Ruhrgas.
V roku 1997 začal Gazprom budovať plynovod Blue Stream cez Čierne more do Turecka, v roku 1999 s ním začala spolupracovať talianska spoločnosť ENI.
V roku 1998 Boris Jeľcin pozbavil Viktora Černomyrdina funkcie predsedu vlády. Do konca Jeľcinového funkčného obdobia (koncom roku 1999) sa ruská vláda o činnosť Gazpromu veľmi nezaujímala. Firma pod vedením generálneho riaditeľa R. M. Viachireva neplatila významné dividendy do štátneho rozpočtu a čiastočne sa vyhýbala plateniu daní. Viachirev navyše previedol časť hodnotného majetku firmy na holdingové spoločnosti, ktoré vlastnil on sám, predseda predstavenstva Černomyrdin alebo vyšší manažéri a rôzni príbuzní[3]. Po Jeľcinovom odchode z politiky nová vláda od firmy požadovala vyplatenie mnohomiliardových daňových nedoplatkov. Po tom, čo daňová polícia začala konfiškovať majetok Gazpromu, bola firma nútená zaplatiť zvyšné daňové nedoplatky. Toho roku sa firma po prvýkrát dostala do červených čísel.
V roku 1999 začala spoločnosť budovať plynovod Jamal-Európa.
Po nástupe Vladimíra Putina do funkcie a odchode Viachireva a Černomyrdina z vedenia firmy v roku 2001 došlo v Gazprome k výrazným zmenám. Na čelo predstavenstva firmy bol zvolený Putinov spolupracovník Dmitrij Medvedev a za generálneho riaditeľa Alexej Miller. Reorganizáciou vedenia firmy bol poverený aj bývalý minister financií Boris Fiodorov a riaditeľ Hermitage Capital Management William Felix Browder. V tomto období si spoločnosť začala opäť plniť svoje zákonné záväzky.
Produkcia
[upraviť | upraviť zdroj]| miliarda kubických metrov | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 |
|---|---|---|---|---|---|
| Zemný plyn | 552.5 | 555.0 | 556.0 | 548.6 | 549.7 |
| Zdroj: Gazprom v číslach 2004-2008.[4] | |||||
| Milión ton | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 |
|---|---|---|---|---|---|
| Ropa | 0,9 | 9,5 | 34,0 | 34,0 | 32,0 |
| Kondenzát | 11,1 | 11,5 | 11,4 | 11,3 | 10,9 |
| Zdroj: Gazprom v číslach 2004-2008.[4] | |||||
Kritika
[upraviť | upraviť zdroj]Niektorí kritici poukazujú na to, že najvyšší ruskí štátni predstavitelia, hlavne prezident a neskorší premiér Putin, využívajú firmu ako politickú zbraň, keď účelovo manipulujú s cenami plynu pre nepohodlné krajiny, resp. spojencov[5]. Vedenie aj predstavitelia firmy však tieto obvinenia odmietajú.
Dôsledky ruského útoku na Ukrajinu v roku 2022
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2022 zaútočilo Rusko na Ukrajinu, v dôsledku čoho čelilo mnohým sankciám a snahám západných krajín zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, aby Rusko zo ziskov z jeho predaja nemohlo financovať svoje vojenské ťaženie. V dôsledku toho sa rok 2023 stal pre Gazprom stratový a hlavnou príčinou straty vo výške 629 miliárd rubľov je zníženie príjmov z predaja plynu do krajín Európskej únie.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b http://www.gazprom.com/investors/reports/2010/
- ↑ "Contacts Archivované 2015-07-15 na Wayback Machine." Gazprom. Retrieved on 11 September 2011. "Location: 16 Nametkina St., Moscow, Russian Federation" - Address in Russian Archivované 2018-06-09 na Wayback Machine: "ул. Наметкина, 16, Москва, ГСП-7, 117997"
- ↑ a b Vassiliou, M. S., The A to Z of the Petroleum Industry. The Scarecrow Press, Inc., Lanham, 2009, s. 206-207
- ↑ a b Gazprom in figures 2004-2008 [PDF]. Gazprom, [cit. 2009-07-02]. Dostupné online. Archivované 2010-01-01 z originálu.
- ↑ Tóda, M. Sedem hlavných hriechov (kvalít) Vladimira Putina [online]. sme.sk, 2.3.2012, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.
- ↑ «Газпром» вернулся в 1990-е [online]. Коммерсантъ, 2024-05-03, [cit. 2024-07-14]. Dostupné online. (po rusky)
Lietarúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Petrostate: Putin, Power and the New Russia. [s.l.] : Oxford University Press, 2008. ISBN 9780195340730.
- Gazprom in figures 2004-2008. [s.l.] : Gazprom, 2008.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gazprom
