Preskočiť na obsah

Tráviaca sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gastrointestinálny trakt)
Diagram tráviacej sústavy

Tráviaca sústava (iné názvy: tráviaci trakt, tráviaci systém, tráviaca rúra, zažívacia rúra; lat. apparatus digestorius) je skupina orgánov, ktoré sa zúčastňujú príjmu, spracovania a vylučovania potravy. Väčšinou sa začína prijímacím otvorom – ústami (ústna dutina) a končí vylučovacím – konečníkom. Nachádza sa u všetkých mnohobunkovcov.

Fylogenetický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Príjem potravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najjednoduchším spôsobom je príjmanie živín celým povrchom tela, difúziou. Dochádza takto k príjmu tekutín s rozpustenými živinami. Používajú ju napríklad jednobunkovce (Monocytozoa), ale aj vnútrotelové parazitické živočíchy (pásomnice - Cestodes).

O niečo dokonalejšia je fagocytóza - pohltenie, ktorú používajú napríklad jednobunkovce. Ich potravou je pevná potrava, ako baktérie, sinice alebo riasy. Fagocytovaný obsah je obklopený panôžkami (biol. pseudopódium) a vzniká vakuola, ktorá sa spojí s vakuolou s tráviacimi enzýmami, splynú a vytvoria tráviacu vakuolu (organelu s tráviacou funkciou). Potrava je prijímaná celým povrchom tela, pohltenie môže nastať kdekoľvek na povrchu bunky. U nálevníkov (Ciliophora) sa nachádzajú na určitom mieste bunky bunkové ústa (biol. cytostoma). Vírením bŕv sú do nich strhávané čiastočky potravy. Bunkové ústa prechádzajú do bunkového pažeráka (biol. cytopharynx) a na jeho konci sa nachádza potravová vakuola. Potravová vakuola sa po naplnení potravou oddelí od bunkového pažeráka a putuje po tele. Tento proces sa označuje ako cyklóza. Nestrávená potrava sa vyvrhne na ktoromkoľvek mieste povrchu bunky alebo na mieste bunkového konečníka (biol. cytopyge, cytoproct) do okolitého prostredia.

Mnohobunkové živočíchy príjmajú potravu pomocou špecializovaného otvoru - úst (lat. os; gr. stoma). V okolí úst alebo priamo v nich majú rôzne živočíchy pomocné orgány, ktoré slúžia na filtrovanie, cucanie alebo rozdrvenie potravy (cuciak, chápadlá, hryzadlá, zuby, a pod.). Niektoré článkonožce, lastúrniky, ale aj veľryby filtrujú planktón pomocou filtračného orgánu. U lastúrnikov (biol. Lamellibranchia, Bivalvia) sú to štetinovité mikroskopické nožičky (biol. cirrus, cirri). Bezzubý podrad veľrýb (kosicovité - Mysticeti) má kostice - rohovité lišty, ktoré vyrastajú šikmo z hornej čeľuste. Môžu merať až 4 metre, na okrajoch sú hojne rozštiepené.

Veľká časť hmyzu pomocou špeciálneho zariadenia a pomocného bodacieho orgánu cicia rastlinné a živočíšne tekutiny, tak ako u komárov a vší (biol. Anoplura). Živočíchy, ktoré cicajú krv, majú nielen v slinách, ale aj v žalúdku špeciálnu protizrážaciu látku. Motýle sú schopné cicať rastlinné šťavy cuciakom, čo sú premenené čeľuste, aj bez bodacieho zariadenia. Šťavy cicajú z kvetov, ktoré to umožňujú svojou stavbou.

U prežúvavcov sa vyvinul zložený žalúdok, ktorý sa skladá zo štyroch častí – bachora, čepca, knihy a slezu.

Trávenie potravy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • vnútrobunkové: potrava sa trávi vnútri buniek pomocou tráviacich enzýmov
  • mimobunkové: potrava sa trávi mimo buniek, v tráviacich orgánoch (žalúdok), pričom enzýmy sú bunkami vypúšťané
  • mimotelové: napr. u pavúkovcov, ktorí svoju potravu (korisť) obalia pavučinou a enzýmy vstreknú do jej tela, ktoré sa rozloží a takto rozloženú potravu potom pavúky vysajú

Tráviaca sústava človeka

[upraviť | upraviť zdroj]
Schéma tráviacej rúry človeka. 1. pažerák, 2. žalúdok, 3. dvanástnik, 4. tenké črevo, 5. slepé črevo, 6. červovitý prívesok, 7. hrubé črevo, 8. konečník, 9. análny otvor

Tráviaca sústava človeka sa skladá z orgánov tvoriacich tráviacu rúru: ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka, tenkého, hrubého čreva, konečníka a do nej ústiacich veľkých a malých žliaz. Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry. Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány: veľké slinné žľazy, podžalúdková žľaza a pečeň.

Hlavné funkcie tráviacej sústavy možno rozdeliť podľa typu výkonu:

  • príjem potravy
  • trávenie
  • vstrebávanie
  • odstraňovanie nestráviteľných a nestrávených látok

Všetky tieto procesy sú riadené neurogénne a humorálne prostredníctvom hormónov, ktoré sa tvoria priamo v tráviacej sústave.

U človeka sa tráviaca sústava začína v ústnej dutine. Zuby rozdrvia prijatú potravu a narušia jej bunkové steny. Tým umožnia tráviacim enzýmom lepšie štiepenie jednotlivých zložiek potravy.

Existujú tri slinné žľazy; podsánková, podjazyková a príušná slinná žľaza,ktoré vylučujú sliny, čím sa začína enzymatické štiepenie škrobu (cukru). Jazyk tráveninu premiešava a formuje.

Pri prehĺtaní uzavrie hrtanová príklopka priedušnicu (tracheu), aby sa do nej nedostala nijaká potrava.

Z ústnej dutiny prechádza potrava do pažeráka. Pažerák sa nachádza za priedušnicou a vedie do žalúdka. Do neho sa prostredníctvom svalových sťahov vtlačí potrava v priebehu niekoľkých sekúnd (peristaltika, peristaltické pohyby).

Teraz potrava prichádza do žalúdka. Žalúdok je akýmsi svalovitým „vakom“ s obsahom ca. 1,5 litra. Žalúdkovým vchodom je kardia. V žalúdku je silne zvrásnená sliznica s veľkým počtom žliazok. Žľazy vylučujú rozličné enzýmy, ktoré podporujú trávenie a prijímanie živín. Stenu žalúdka tvoria pozdĺžne, kruhové a priečne svalové vrstvy, ktoré tráveninu pomaly posúvajú k vrátniku.

Trávenina následne prechádza do tenkého čreva. V ňom prebieha najdôležitejšia časť trávenia. Prostredníctvom rias pobrušnice je voľne pripevnené vo forme slučiek na zadnej strane brušnej dutiny. Vnútorná strana tenkého čreva je zvrásnená sliznica. Na jej povrchu sú črevné klky. Tie zväčšujú vnútorný povrch tenkého čreva o 4000-násobok, t. j. asi na 2 000 m².

Tenké črevo má tri časti: dvanástnik (je dlhý asi ako 12 prstov uložených vedľa seba), lačník (pri pitve je prázdny, teda „lačný“), bedrovník (je najdlhšou časťou tenkého čreva). Rozpoznateľný je vďaka veľkému počtu slučiek.

Nakoniec trávenina prechádza do hrubého čreva, ktoré sa začína v pravej dolnej časti brušnej dutiny. Tenké črevo do neho však neústi na jeho konci, ale o niečo vyššie. Toto „slepé“ zakončenie tvorí slepé črevo. Na jeho konci sa nachádza 7 až 10 cm dlhý červovitý prívesok - appendix. Má obrannú funkciu a zachytáva choroboplodné zárodky. Do hrubého čreva putujú nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva. V jeho sliznici nie sú klky a je hrubšie ako tenké črevo. Chlopňa slepého čreva, ktorá sa nachádza medzi tenkým a hrubým črevom, zabraňuje upchatiu a spätnému prechodu obsahu hrubého čreva. Vstrebávaním (resorpciou) vody sa riedky obsah tenkého čreva zhustí. V hrubom čreve sa nachádzajú kolibaktérie, ktoré štiepia celulózu a spúšťajú proces hnitia bielkovín, čoho sprievodnim javom je tvorba plynu. Navyše poskytujú dôležité vitamíny B a K. Nestráviteľné zvyšky sa sformujú do stolice, obalia sa hlienom a cez konečník sa posúvajú k análnemu otvoru.

Análny otvor sa uzatvára zvieračom, ktorý podlieha trvalému sťahu (spasmu). Tento zvierač umožňuje človeku rozsiahlu kontrolu vyprázdňovania čriev.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]