Hungerford Bridge
Hungerford Bridge je jedným z londýnskych mostov cez rieku Temžu. Nachádza sa medzi mostami Waterloo Bridge a Westminster Bridge v mestských obvodoch City of Westminster a Lambeth. Je to oceľový nosníkový železničný most – niekedy nazývaný aj Charing Cross Bridge – z oboch strán olemovaný zavesenými lávkami pre peších, ktoré sú označované ako Golden Jubilee Bridges.
Pri jeho severnom konci sa nachádza železničná stanica Charing Cross, stanica londýnskeho metra Embankment, ulica Victoria Embankment. Na jeho južnom konci sa nachádza železničná stanica Waterloo, South Bank a London Eye.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodný Hungerford Bridge navrhol Isambard Kingdom Brunel ako visutý most pre peších a bol otvorený v roku 1845. Hlavné rozpätie malo dĺžku 206 m a bočné rozpätia 100 m[1]. V roku 1859 most zakúpila železničná spoločnosť South Eastern Railway s úmyslom predĺžiť svoje trate do novovybudovanej stanice Charing Cross a zničený bol o rok neskôr[2].
Spoločnosť nahradila pôvodný visutý most novou konštrukciou pozostávajúcou z deviatich oceľových rozpätí. Autorom návrhu bol John Hawkshaw a výstavba prebiehala v rokoch 1863 – 1864[3]. Reťaze z pôvodného mosta boli použité pri výstavbe Clifton Suspension Bridge v Bristole. Pôvodné tehlové piliere sú stále na mieste, i keď pilier pri Charing Cross sa nachádza oveľa bližšie k brehu z dôvodu výstavby Victoria Embankment (dokončenej v roku 1870). Pri pilieri na strane South Bank sa zachovali vchody a schody na pôvodnú visutú lávku z roku 1845.
Chodníky pre peších boli pristavené na obe strany mosta neskôr, pričom chodník na strane proti prúdu bol odstránený pri rozširovaní mostného telesa. Tento most je jedným z troch mostov v Londýne určených pre železničnú dopravu ako aj pre peších (ďalšími sú Barnes Railway Bridge a Fulham Railway Bridge).
Golden Jubilee Bridges
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodné lávky pre peších časom získali zlú povesť – boli priúzke, zanedbané a v noci nebezpečné. V 90. rokoch preto padlo rozhodnutie nahradiť časť mosta určenú pre chodcov novými konštrukciami po oboch stranách železničného mosta. Vo výberovom konaní zvíťazil návrh spoločností Lifschutz Davidson a WSP Group. Nové mostné telesá sú široké 4 m, dlhé 320 m[4] a dokončili ich v roku 2002.
Nové časti mosta boli pomenované na počesť päťdesiateho výročia korunovácie kráľovnej Alžbety II. – Golden Jubilee Bridges.
Dopravné spojenie
[upraviť | upraviť zdroj]Najbližšie stanice londýnskeho metra:
- Charing Cross (Bakerloo Line a Northern Line)
- Embankment (Bakerloo, Northern, District a Circle Line)
- Waterloo (Bakerloo, Northern, Jubilee a Waterloo & City Line)
Najbližšie železničné stanice:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 1845 Hungerford Bridge [online]. Bridgemeister. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Clifton Suspension Bridge [online]. Structurae. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Charing Cross (Hungerford) Rail Bridge [online]. Engineering-Timelines.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Golden Jubilee Bridges [online]. Structurae. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hungerford Bridge
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- British History
- Hungerford Bridge v databáze Structurae