Gonbožab Cebekovič Cybikov
| Gonbožab Cebekovič Cybikov | |
| ruský cestovateľ, etnograf, jazykovedec a orientalista | |
 | |
| Narodenie | 20. apríl 1873 Urdo-Aga, Zabajkalsko, Ruská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 20. september 1930 (57 rokov) Aginskoje, Buriatsko, Sovietsky zväz |
| Odkazy | |
| Commons |  Gonbožab Cebekovič Cybikov |
Gonbožab Cebekovič Cybikov (rus. Гонбожа́б Цэ́бекович Цы́биков), uvádzaný aj ako Gombožab (rus. Гомбожа́б); po mongolsky Цэвэгийн Гомбожав) (* 20. apríl 1873 – † 20. september 1930) bol ruský cestovateľ, etnograf, jazykovedec a orientalista. Medzi rokmi 1899 – 1902 podnikol cestu do Tibetu o ktorej zanechal cestopisnú správu „Cesta k posvätným miestam Tibetu“. Po návrate z Tibetu sa venoval predovšetkým akademickej činnosti.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodenie a štúdiá
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine burjatského úradníka. Jeho otec Cebek Montujev veľmi usiloval o to, aby jeho syn dostal dostatočné vzdelanie. Už od piatich rokov svojho syna učil mongolskej abecede a potom čo Gonbožab Cybikov strávil rok vo farskej škole, ho poslal študovať do Čity, kde sa nachádzalo novootvorené gymnázium. Cybikov patril medzi prvých štyroch Burjatov, ktorí na tomto gymnáziu začali študovať.[1] Tu Cybikov strávil 9 rokov a v roku 1893 svoje štúdium zavŕšil. Po neúspešnom pokuse stať sa doktorom medicíny začal roku 1895 navštevovať fakultu orientálnych jazykov na petrohradskej univerzite. Tu študoval až do roku 1899.[2]
Cesta do Tibetu
[upraviť | upraviť zdroj]Na cestu do Tibetu sa vydal ešte v roku dokončenia svojich štúdií. Podnietil ho k tomu ruský mongolista a jeho učiteľ A. M. Pozdnejev, ktorý poslal Ruskej geografickej spoločnosti na Cybika odporúčania - to mu umožnilo rýchle a bezproblémové zostavenie malej výpravy a vyrazenie na cestu ešte toho istého roka.[3] Konečným Cybikovým cieľom bola Lhasa, do ktorej sa do tej doby dostalo len málo cudzincov (pred ním sa o to niekoľkokrát neúspešne pokúšali jeho krajania ako napríklad Nikolaj Prževalskij alebo Petr Kozlov).
Cybikov vyrazil 25. novembra 1899 v prestrojení za burjatského lámu, keďže Tibet nebol vtedy pre cudzincov otvorený.[4]
Cestu začal v mongolskej Urze (dnes Ulanbátar), odkiaľ sa vydal smerom na juh cez púšť Gobi. Pozdĺž Žltej rieky dospel až do amdského kláštora Kumbum, kde pobýval v prvých mesiacoch roka 1900. Čas strávený tu na niekoľko týždňov prerušil cestou a pobytom v kláštore Labrang, ktorý bol vzdialený približne 200 kilometrov južnejšie, z ktorého sa však opäť vrátil do Kumbumu. Koncom apríla Cybikov opustil Kumbum a vydal sa najskôr západným smerom, postupne sa však stáčal čoraz viac a viac na juh, až dospel začiatkom augusta toho istého roka cez Cchädam až do Lhasy.
V Lhase strávil viac ako rok. Počas tejto prestávky vydal podrobný opis mesta a života v ňom. Keďže mal so sebou aj fotografický prístroj, vydal aj jedny z prvých známych fotografií Lhasy. Cybikov počas lhaského pobytu navštívil mnoho okolitých kláštorov a miest ako sú napr Däpung, Sera, Samji, Gandan alebo Kjorolung. 10. septembra 1901 sa Cybikov vydal na spiatočnú cestu. Pre návrat zvolil rovnakú trasu. 4. apríla 1902 dosiahol Urgy. Po približne trojtýždňovom pobyte cestoval ďalej na sever, až 2. mája toho istého roku vstúpil v Kjachte na pôdu svojej vlasti.
Obdobie po návrate
[upraviť | upraviť zdroj]Cybikovi sa ako jednému z mála Európanov podarilo navštíviť Lhasu ešte pred britskou inváziou v rokoch 1903 – 1904. Jeho cesta je výnimočná v tom, že ju veľmi podrobne písomne zdokumentoval. Jeho svedectvo poskytuje cenný materiál na štúdium tradičného Tibetu a života Tibeťanov a je aktuálnym a vyhľadávaným zdrojom informácií aj v dnešnej dobe. So spisovaním objemného cestopisu, svojho životného diela s množstvom fotografií, Cybikov začal čoskoro po návrate do vlasti. Jeho prvé vydanie však vyšlo až roku 1919, keď ho pod názvom Buddist palomnik u svjatyň Tibeta. Po dněvnikam, veďonnym v 1899-1902 gg. vydala v Petrohrade Ruská zemepisná spoločnosť.[5]
Po návrate do vlasti Cybikov najskôr spísal krátku správu o svojej ceste s názvom "O Centrálnom Tibete", ktorú prezentoval na zasadnutí Ruskej zemepisnej spoločnosti. Tá mu neskôr udelila vysoko hodnotené vyznamenanie N. M. Prževalského.[6] Cybikov vydal jedny z prvých fotografií Lhasy. Tie boli spoločne s fotografiami menej známeho ruského cestovateľa Ovšema Norzunova uverejnené roku 1905 v časopise National Geographic. Išlo o vôbec prvú sériu fotografií, ktoré boli v tomto časopise dostupné. U čitateľov vzbudili veľmi pozitívny ohlas a fotografie časopisu zabezpečili všeobecnú popularitu.[7]
Väčšinu ďalších rokov po svojom návrate strávil na akademickej pôde kde pôsobil ako odborník v oblasti mongolistiky, tibetológie a budhologie.[8] K jeho najdôležitejším počinom na poli tibetanistiky patrí preklad a redakcia Congkhapovho diela Lam-rim chen-po do ruského jazyka. Toto dielo vyšlo v dvoch zväzkoch v rokoch 1910 a 1913.
Po Februárovej revolúcii roku 1917 Cybikov dobrovoľne odišiel z postu profesora späť do kraja svojho rodiska - Zabajkalský. Tam sa snažil povzniesť úroveň vzdelania svojich krajanov, a to ako detí, aj učiteľov. Po odchode z akademickej pôdy začal písať spisy určené na vzdelávaciu osvetu Burjatov, aj naďalej však vedecky pracoval. Mimo spisov z oblasti budhológie a vzdelávania vydal tiež veľké množstvo prác z oblasti filológie. Zomrel 20. septembra 1930 vo svojej rodnej dedine.[9]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Cesta k posvátným místům Tibetu: podle deníků vedených v letech 1899 až 1902, Praha: Vyšehrad 1987. Preklad Josef Kolmaš. V roku 2001 vyšla kniha v rovnakom preklade pod skráteným názvom Cesta k posvátným místům Tibetu v pražskom vydavateľstve Argo.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SPEAKE, Jennifer. Literature of travel and exploration: an encyclopedia, Volume 3. New York : Taylor & Francis. # PPA1199, M1 Dostupné online. ISBN 1579584403. S. 1199. (anglicky) [Ďalej len Tolmacheva (2003)]
- ↑ Gonbožab Cebekovič Cybikov, „Autobiografická poznámka“, in: Cesta k posvátným místům Tibetu: podle deníků vedených v letech 1899 až 1902, Praha: Nakladatelství Vyšehrad 1987. Překlad Josef Kolmaš. Ďalej len [Cybikov 1987].
- ↑ Josef Kolmaš, „Doslov překladatele“, in: [Cybikov 1987], s. 229.
- ↑ KOLMAŠ, Josef. Panoráma biologické a socio-kultúrne antropológie: modulové učebné texty pre študentov antropologie a "příbuzných" oborů. 11, Tibet z antropologické perspektivy. Brno : Nadace Universitas Masarykiana, 2002. ISBN 80-2102-8874. S. 35.
- ↑ Josef Kolmaš, „Doslov překladatele“, in: [Cybikov 1987], s. 331–334.
- ↑ Josef Kolmaš, "Doslov prekladateľa", in: [Cybikov 1987], s. 334.
- ↑ National Geographic, the primal Society [online]. PrimalBranding, [cit. 2009-09-30]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Tolmacheva (2003), s. 1200.
- ↑ Josef Kolmaš, „Doslov překladatele“, in: [Cybikov 1987], s. 334–337.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOLMAŠ, Josef. Panoráma biologické a sociokulturní antropologie: modulové učební texty pro studenty antropologie a "příbuzných" oborů. 11, Tibet z antropologické perspektivy. Brno : Nadace Universitas Masarykiana, 2002. ISBN 80-2102-8874. S. 35–36.
- TOLMACHEVA, Marina. Tsybikov, Gombozhab. New York : Taylor & Francis, 2003. Dostupné online. ISBN 1579584403. S. 1199–1201. (anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gonbožab Cybikov na českej Wikipédii.