Preskočiť na obsah

Prípad Hedvigy Malinovej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hedviga Malinová)

Hedviga Malinová, slovenská vysokoškolská študentka maďarskej národnosti, sa do povedomia verejnosti dostala po tom, čo bolo na polícii ohlásené, že ju 25. augusta 2006 v Nitre napadli dvaja muži kvôli tomu, že hovorila po maďarsky. Malo sa tak stať pri jej ceste na Fakultu stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa.

Priebeh udalostí v deň incidentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 25. augusta 2006 ráno o 4.30 hod. v Hornom Mýte, v mieste svojho trvalého bydliska, sa Hedviga Malinová zobudila, aby si ešte preopakovala určité tézy k postupovej skúške z maďarského jazyka a literatúry. Skúška sa mala konať o 8.00 na Katedre maďarského jazyka a literatúry v budove Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre pod Zoborom. Hedviga Malinová bola v tom roku študentka tretieho ročníka učiteľstva maďarčiny a nemčiny na Filozofickej fakulte UKF.[1](s. 7)[2][3](s. 2) Na skúšku sa v ten deň rozhodla ísť autobusom z Trhovej Hradskej, odkiaľ jej išiel autobus do Nitry asi o 6.00 hod. Do Trhovej Hradskej ju zaviezla jej matka osobným autom, pričom z domu vychádzali o 5.30. Z Trhovej Hradskej cestovala Hedviga Malinová autobusom do Nitry cez Šaľu. Do autobusu v obci Topoľníky nastúpil Malinovej skúšajúci pedagóg Károly Presinszky, s ktorým potom sedeli vedľa seba.[3] Hedviga Malinová vystúpila v Nitre na stanici z autobusu okolo 7.10 hod.[4] Hedviga Malinová sa na stanici rozlúčila s učiteľom Presinszkým s tým, že chcela ešte kúpiť chlebíčky pre komisiu. Hedviga Malinová sa potom peši vybrala cez mesto až pod Zobor, pričom si nepamätá jasne, akou trasou išla:

„Ja som išla potom asi do mesta pre tie chlebíčky. Miesto, kde som ich mala kúpiť, uviesť neviem. Keď nad tým tak rozmýšľam, musela som prejsť okolo starého Tesca a potom som pokračovala cez pešiu zónu, okolo Divadla a potom som išla najkratšou možnou cestou. Už v minulom výsluchu som uviedla, že si nepamätám, ako som došla na miesto, kde sa to stalo. Jasne si pamätám, že som prešla cez most rieky Nitry. Neviem, po ktorej strane mosta som išla, či som išla po pravej alebo ľavej strane mosta.“[3]

Na moste na Mostnej ulici ju mali osloviť turisti v aute s maďarskou poznávacou značkou, ktorí sa jej pýtali na cestu do Nových Zámkov. Podľa Hedvigy Malinovej sa jej turisti najprv pýtali, či vie po anglicky, a ona odpovedala, že nie. Potom sa jej pýtali, či vie po nemecky. Ona odpovedala, že áno, ale že vie aj po maďarsky. Potom im poskytla informácie a kráčala ďalej. Hedviga Malinová takto opísala nasledujúce udalosti:

„Rozhovor mohli počuť útočníci, ktorí už pod mostom kričali na mňa, že ,na Slovensku po slovensky‘. Neodpovedala som, nato sa opýtali, či im rozumiem. Povedala som, že áno, ale nech ma nechajú na pokoji. Spýtali sa, že kam idem, povedala som, že na skúšky. Dnes už nepôjdeš nikam, povedali a obkľúčili ma z dvoch strán. Držiac za vlasy, dotiahli ma do nejakých kríčkov na breh rieky, kde bolo veľa odpadkov a takmer som už stála vo vode.“[5][6][7][8] „... vtedy som asi dostala aj jednu facku, začal mi krvácať nos, asi, keď si na to dobre pamätám. Nepamätám si na všetko, ako sa to stalo. Potom druhý moment, čo si pamätám, že stojím vo vysokej tráve alebo v burine...“[9] „Jasne si pamätám na to, ako mi povedali, aby som si dala dole sako, pančuchy a náušnice. Ja som ich pokyn splnila, dala som si dole sako, pančuchy a odopla som si obidve náušnice. Bolo to v poradí, že som si dala dole sako, potom som dala dole pančuchy a na ne som položila náušnice, ktoré som si odopla. Tieto veci ležali na zemi. (...) Ja som počas toho i napriek tomu, že tí muži na mňa kričali, nevolala o pomoc, ani som sa nesnažila utiecť. Potom mi kázali, aby som vytiahla z kabelky peňaženku, ja som otvorila kabelku, našla som ju a podala som im ju. (...) Nie som si istá, asi ten nižší ma udrel otvorenou dlaňou do ľavej časti tváre a následne som hneď spadla na zem do trávy a zostala som ležať na chrbte v tráve. Následne som pocítila úder do podbruška a potom som pravdepodobne upadla do bezvedomia a na nič si nespomínam. Neviem, ako dlho som ležala na tráve. (...) Potom som už uviedla, že neviem, ako dlho som ležala na zemi som sa prebrala, stále som ležala, polohu svojho tela neviem a následne som vstala a začala som bežať smerom na fakultu. Bežala som tak, že som bola v blúzke, ktorá bola roztrhnutá, určite som mala aj rozopnutú podprsenku, táto však nebola vyzlečená ani posunutá, len bola rozopnutá. Mala som sukňu po kolená, holé nohy a topánky, ktoré boli premočené. Či boli tieto topánky premočené od dažďa alebo z iného dôvodu, tak to neviem. Viem, že bolo po daždi, ale určite v tej dobe, kedy sa toto stalo, nepršalo. Utekala som smerom na fakultu, rukami som si držala blúzku tak, aby sa mi neposunula podprsenka. Neviem presne kde, ale v určitom úseku sa mi zdali topánky veľmi ťažké, od toho, že boli mokré, preto som ich vyzula a nechala som ich na chodníku. Ďalej som utekala bosá, po ceste som stretla nejaké dve ženy, ktoré išli oproti mne. Potom som vbehla do objektu UKF, prešla som okolo vrátnice a išla som do budovy, tam, kde je katedra.“[3]

Vedúca katedry Anna Sándorová opisuje príchod Hedvigy Malinovej na katedru takto:

„Na skúšky malo prísť v ten deň 10 študentov. Ešte sme nestihli urobiť ani prezentáciu prítomných študentov, keď študenti (...) dobehli za nami celí vyplašení, že jedna študentka (...) je dobitá a že krváca. Ja s kolegami sme vyšli na chodbu za študentami a tu už sedela študentka – Hedviga Malinová – na stoličke. Toto bolo asi medzi 08.10 až 08.15 hodinou. Hedviga Malinová mala oblečenú tmavú sukňu dĺžky mierne nad koleno, bielu blúzku s dlhým rukávom. Bola celá krvavá na tvári – krvácala z čela spod korienkov vlasov a tiež krvácala z nosa. Už mala opuchnuté líca a pery. Mala modriny na stehne niektorej nohy, presne neviem povedať, na ktorej. (...) Hedviga bola bosá, bez topánok, mala špinavé, mokré nohy. Nevšimla som si, či ich mala aj krvavé. Hedviga prišla bez kabelky, nemala ani mobil, a bola bez akejkoľvek tašky. Hedviga sa celá triasla, bola v šoku, plakala. My sme sa ju snažili ukľudniť a zistiť, čo sa jej stalo. Pýtala som sa jej, čo sa stalo. Na to mi odpovedala, že zbili ma. (...) Ako Hedviga sedela predklonená na stoličke a držala si brucho, na ktoré sa sťažovala, že ju bolí, všimli sme si, že na blúzke na chrbte má napísaný nápis. Maďari za Dunaj. (...) Ja som zavolala Hedviginej matke a informovala som ju o tom, čo sa stalo jej dcére. Mali sme v škole fotoaparát a kolega urobil niekoľko Hedviginých fotiek.“[10](s. 18)

Hedviga Malinová opísala situáciu na katedre takto:

„... išla som do budovy, tam, kde je katedra. Vošla som dnu do kancelárie vedúcej katedry, tento úsek si pamätám len útržkovito, neviem uviesť sled udalostí, ktoré boli na fakulte. Bola som naľakaná a vystresovaná. Ja si pamätám, že na fakulte som bola dotazovaná skúšajúcimi, že ako sa volám, kde bývam, a ja som povedala, aby zavolali môjmu priateľovi Petrovi Žákovi, že čo sa stalo, a taktiež som ich žiadala, aby zavolali mojej matke. Tak sa aj stalo a ja som nadiktovala z hlavy tel. čísla na priateľa a domov. Podarilo sa mi skontaktovať iba s priateľom, ktorému som povedala, čo sa stalo. Presný obsah telefonátu s priateľom Petrom Žákom si nespomínam. Ja som chcela absolvovať skúšku, a preto som profesorov žiadala, že tejto skúšky sa chcem zúčastniť. Bol okolo mňa zmätok a rozmýšľali, čo ďalej so mnou budú robiť. Ja som ešte medzitým bola na WC, nakoľko mi bolo zle a dlhšie som bola na toalete, pričom som si všimla, že aj na spodnom prádle mám stopy krvi. Ja som i napriek môjmu zdravotnému stavu chcela skúšku absolvovať, nakoľko sa jednalo o posledný termín postupovej skúšky. Zrazu tam potom prišli lekári a tí ma odviezli do FN Nitra...“[3]

Sanitka odviezla Hedvigu Malinovú z fakulty UKF asi o 9.30.[10](s. 19) V nitrianskej nemocnici bola pod sedatívami, absolvovala ošetrenie a rôzne vyšetrenia, potom bola hospitalizovaná na traumatológii. Po celú dobu bol pri nej jej priateľ Peter Žák. Na obed prišli za ňou aj jej rodičia. Rodičia nechceli s médiami nič komunikovať, chceli len, aby ich dcéra mala pokoj.[3][11] O 12.10 sa začal na traumatológii Fakultnej nemocnice Nitra prvý policajný výsluch Hedvigy Malinovej, ktorý sa skončil o 13.50. Výsluch viedol vyšetrovateľ mjr. Kuna.[1] Lekári navrhli Hedvige Malinovej, aby v nemocnici zostala 24 hodín na pozorovanie, ale na žiadosť rodičov bola v podvečer odvezená do nemocnice v Dunajskej Strede. Tam uskutočnili ešte ďalšie vyšetrenia.[12][13] Okolo 17.30 navštívil Hedvigu Malinovú v nemocnici v Dunajskej Strede poslanec SMK László Nagy.[14] O 22.15 sa v nemocnici začal druhý policajný výsluch Hedvigy Malinovej, ktorý sa skončil o 22.45. Výsluch viedol vyšetrovateľ PZ mjr. Mgr. Peter Horák.[15] Na druhý deň v sobotu ráno dopoludnia medzi 09.00 a 10.00 Hedviga Malinová na vlastnú žiadosť odišla z nemocnice domov.[3]

Časový priebeh ďalších udalostí[16]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Policajné vyšetrovanie prípadu bolo zastavené 11. septembra 2006. 12. septembra Polícia SR zverejnila dôkazy, ktoré podľa nej svedčia o tom, že Hedviga Malinová si celý čin vymyslela. Celú udalosť si Hedviga mala podľa polície naplánovať práve na dobu pred štátnicami z maďarčiny, pri ktorých už raz neuspela.
  • Právneho zastupovania Hedvigy Malinovej sa 12. septembra 2006 ujal poslanec za SMK Gábor Gál. 13. septembra spolu obvinili políciu z klamstva.[17] Policajti údajne nútili mladú ženu priznať sa, že si útok vymyslela: „Šiesti policajti na mňa kričali, aby som sa priznala, že klamem. Hrozili mi, že ak sa nepriznám, dajú ma do väzby,“ uviedla.[18] Minister vnútra Robert Kaliňák povedal, že z celého výsluchu je urobený videozáznam a že nie je problém dokázať, že tvrdenia o vynucovaní priznania sú klamstvom. 14. septembra 2006 sa Gál vzdal právneho zastupovania Hedvigy.[19] V ten istý deň SMK prostredníctvom svojej tlačovej hovorkyne Lívie Solymos vyhlásila, „že sa nebude ďalej vyjadrovať k prípadu študentky Hedvigy Malinovej, pretože celá záležitosť čoraz viac dostáva politický podtón.“[20]
  • 19. septembra 2006 hovorca nitrianskej krajskej prokuratúry potvrdil, že Hedviga podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania proti páchateľovi.[21] O 22-stranovej sťažnosti rozhodovala okresná prokuratúra v Nitre. 18. októbra 2006 bolo oznámené, že sťažnosti Hedvigy Malinovej nebolo vyhovené a naopak Malinová tak na Slovensku musí čeliť obvineniu z krivej výpovede.
  • 1. február 2008: Na Generálnej prokuratúre SR vypovedal Peter Korček, ktorý podal na Malinovú ešte v roku 2006 trestné oznámenie. Na jeho základe sa začalo voči nej trestné stíhanie za krivú výpoveď.[16]
  • 12. február 2008: Generálny prokurátor povedal, že nevie, kedy bude vyšetrovanie prípadu prepadnutia Hedvigy Malinovej a jej údajne krivej výpovede ukončené. V súčasnosti podľa neho prebiehajú výsluchy súdnych znalcov, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckých posudkov písma a DNA stôp na známke, resp. lepiacej časti obálky, v ktorej boli Hedvige Malinovej krátko po prepadnutí doručené jej doklady.[16]
  • V apríli 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť.[22]
  • 30. apríla 2014 sa v Bratislave uskutočnil protest na podporu Malinovej Žákovej a iných káuz. Mottom podujatia konaného súbežne s oslavami 10. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie bolo: „Dnes Hedviga, zajtra ty? Spravodlivosť pre všetkých!“ Protest organizoval Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, organizácia zastrešujúca maďarské občianske združenia na Slovensku.[23]
  • V marci 2016 Hedviga Malinová Žáková požiadala o odovzdanie trestného stíhania do Maďarska, kde vtedy žila, s čím súhlasil minister spravodlivosti Tomáš Borec 17. marca 2016.
  • 24. októbra 2018, po viac ako 12 rokoch od skutku, okresná prokuratúra v Győri vydala rozhodnutie o zrušení vyšetrovania s odôvodnením, že „zločin nemožno dokázať na základe dostupných údajov a dôkazných prostriedkov“, a rovnako ani to, že Malinová sa nedopustila falošného svedectva.[24]
  • Prezident Kiska 28. novembra 2018 prijal Hedvigu Malinovú Žákovú a obdaril ju kyticou kvetov, pričom skonštatoval, že „tento prípad bol smutnou ukážkou zlyhávania štátu v jeho základnej úlohe zabezpečiť spravodlivosť“. „Nechcem v tomto prípade robiť ani sudcu, ani obhajcu, ani žalobcu,“ avšak vyšetrovanie podozrení z trestných činov nesmie byť predmetom politických hádok a ich vyriešenie otázkou toho, či ľudia viac veria študentke alebo ministrovi.[25]

Argumenty spochybňujúce verziu Hedvigy Malinovej

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Operatívnou cestou zaznamenané vyjadrenia Anny Sándorovej a Károlya Presinszkého, ktorí s poškodenou hovorili bezprostredne po tom, ako po útoku prišla na katedru. Z nich vyplýva, že Hedviga bezprostredne po útoku tvrdila, že bola zbitá, keď telefonovala po maďarsky. V uznesení Okresnej prokuratúry v Nitre pod značkou 1 Pv 807/2006 sa však konštatuje, že vyšetrovaním bolo zistené, že Hedviga na mobilný telefón ňou udaného telefónneho čísla neprijala žiadny hovor a ani hovor neodoslala.[26]
  • Blúzka bola úplne čistá, pričom Hedviga tvrdila, že ju zvalili do trávy v parku, kde bolo blato. Mala však na sebe oblečené sako a podľa jej advokáta je možné, že spadla na zadnú časť tela.[18]
  • Nápis na blúzke obsahoval pravopisnú chybu („Maďari za Dunai“).
  • Podľa záverov jedného z dvoch súdnych znalcov MUDr. Imricha Kónyu neutrpela žiadne pomliaždenie tváre, nosa ani uší, nebola kopnutá do podbruška a nemala ani otras mozgu[27], čo však odporuje záverom druhého súdneho znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý zranenia potvrdil.
  • Hedviga vypovedala, že jej ukradli doklady. Na druhý deň jej na domácu adresu prišla obálka s dokladmi. Písmo na obálke sa zhoduje s Hedviginým písmom[chýba zdroj], na lepiacej časti obálky bola nájdená Hedvigina[chýba zdroj] DNA.[16]
  • Hedviga tvrdila, že jej sliny a DNA sa na obálku dostali po tom, čo známka z obálky odpadla, keď ju vyhodila do koša. Hedviga ju potom z koša vybrala a opätovne prilepila. Podľa tvrdení polície známka nebola nikdy odlepená.[28]
  • Je nemožné písať guľôčkovým perom na blúzku, ktorá je oblečená, úhľadným písmom.[chýba zdroj]
  • Navzdory jej tvrdeniu, že ju kopali do brucha, keď ležala na zemi v blúzke, na blúzke sa našli stopy len po čistiacom prášku a žiadny náznak kopancov.
  • Hedviga 6-krát odmietla rekonštrukciu.[chýba zdroj]
  • Tvrdenia riaditeľa nemocnice majú veľmi vážnu trhlinu, pretože ak mala otras mozgu, ako sa uvádza v lekárskej správe, nikdy sa neprejavili jeho príznaky.[chýba zdroj]
  • Údajný páchateľ mal na čas skutku „dôveryhodné“ alibi, poskytnuté svojou matkou. Navyše keď jeho fotku ukázali Hedvige, neoznačila ho za páchateľa.[chýba zdroj]
  • Lekársky posudok z roku 2008 vypracovaný pod vedením vtedajšieho dekana Lekárskej fakulty UK Petra Labaša prokurátor vrátil na dopracovanie,[29] ale posudok aj tak nakoniec vyznel, že ju nikto nezbil.[30]

Argumenty potvrdzujúce verziu Hedvigy Malinovej

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Policajný prezident Ján Packa 23. 7. 2007 pripustil, že Hedvigu Malinovú niekto zbil.[31][32]
  • V prospech Hedviginej verzie vyznievajú fotografie zhotovené zamestnancami školy, ktoré vznikli krátko po tom, čo sa udalosť mala stať, a na ktorých je Hedviga zobrazená s krvou na hlave a vo vlasoch.[33] Polícia bezprostredne po ohlásení údajného útoku nevyhotovila fotodokumentáciu prípadu.
  • Hedviga Malinová pri každom z troch výsluchov[34][35][36] zdôraznila, že buď telefonovala, alebo sa s niekým stretla osobne. Zistenie polície, že na Hedviginom mobile neprebehol v deň útoku žiaden hovor, jej výpovediam teda nijako neprotirečí, iba ich spresňuje. Hedvigino netelefonovanie pred útokom preto nemohlo byť dôvodom na to, aby polícia o jej výpovedi začala pochybovať.
  • Hedviga Malinová preukázala, že jej platobná karta bola blokovaná.[37] Banka jej o tom vydala náležité potvrdenie s patričnou pečiatkou a dvoma podpismi. Hedviga si ho vyžiadala po tom, ako minister vnútra vyhlásil, že ohľadom bankomatovej karty klamala.
  • Súdny znalec Hedvigu spočiatku neprehliadol. Hoci sa minister vnútra vyjadril, že už po dvoch dňoch mal signály o fingovanom útoku, znalec prehliadol Hedvigu až po desiatich dňoch a skonštatoval absenciu poranení, čím sa dostal do rozporu s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov. Riaditeľ nitrianskej nemocnice Viktor Žák v deň ohlásenia údajného útoku skonštatoval, že Malinová má pomliaždeniny v oblasti brucha a vnútornej strany stehien.
  • Predseda SMK Béla Bugár prezentoval argument, že existuje popis páchateľov. Podľa niektorých zdrojov sú známe konkrétne osoby, na ktoré sa hodí. Polícia identifikovala podľa popisu jedného z údajných páchateľov.
  • Polícia nevedela predstaviť žiaden motív, ktorý by mal Hedvigu viesť k fingovanému útoku na seba. Verziu o konaní zo strachu zo skúšky vyvrátili samotní predstavitelia školy, podľa ktorých je Hedviga dobrou žiačkou a nikdy zo skúšky „nevyletela“.
  • Samotná Hedviga Malinová prejavila ochotu podrobiť sa výsluchu na detektore lži, ako to vyplýva zo zápisnice z výsluchu 9. 9. 2006: Otázka vyšetrovateľa: Boli by ste ochotná sa podrobiť detektoru lži? Odpoveď: Áno.[36]
  • Polícia v počítačovom prepise prvej, rukou písanej výpovede, ktorú Malinová poskytla vyšetrovateľovi ešte v deň udalosti v nemocnici v Dunajskej Strede, účelovo vynechala časť týkajúcu sa telefonovania v znení „Čo sa týka, či som v čase pred incidentom telefonovala, alebo som sa s niekým stretla, tak skôr si myslím, že som sa s niekým stretla a prehovorila som s ním.“[35]

Sporné témy

[upraviť | upraviť zdroj]

Telefonovanie alebo osobný rozhovor v maďarčine

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 12. septembra 2006 zvolal Robert Kaliňák, vtedajší minister vnútra, tlačovú konferenciu, na ktorej uviedol, že hoci sa v trestnom oznámení uvádza, že Hedviga Malinová mala byť napadnutá po tom, čo s niekým telefonovala cez mobilný telefón, vyšetrovaním sa zistilo, že Hedviga Malinová z mobilného telefónu v deň útoku určite nevolala. Nato mala Hedviga Malinová uviesť, že sa s niekým stretla osobne, ale nevedela s kým.[38][39]

Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej, v roku 2018 povedal: „... možno 30 percent argumentácie zo strany politikov, predovšetkým zo strany Smer, bolo o tom, že Hedviga telefonovala po maďarsky, a podľa politikov sa u mobilného operátora zistilo, že to nie je pravda“. Podľa neho však počas všetkých policajných výsluchov Hedviga Malinová vypovedala, že buď telefonovala, alebo sa s niekým stretla.[40] Na prvom výsluchu povedala: „... som (...) schádzala schodíkmi, ktoré viedli na chodník pre chodcov, (...) pričom asi v týchto miestach som niekomu odpovedala v maďarskom jazyku, ale či to bolo niekomu do telefónu, (...) alebo som niekomu (...) odpovedala priamo osobne, kto išiel okolo – neviem teda, ako to presne bolo...[41] Na druhom výsluchu Hedviga Malinová povedala: „Čo sa týka, či som v čase pred incidentom telefonovala alebo som sa s niekým stretla, tak skôr si myslím, že som sa s niekým stretla a prehovorila som s ním.“[42] Na treťom výsluchu povedala: „... niekde za týmito schodíkmi som buď telefonovala, resp. som niekoho stretla. Toto stretnutie známej osoby mohlo byť aj predtým počas tej cesty zo stanice na UKF. V tej dobe som taktiež mohla telefonovať, s kým som mohla telefonovať, neviem; neviem ani, z akého miesta som telefonovala.“[43] Hedviga Malinová tiež na treťom výsluchu uviedla: „Ja som netvrdila, že som telefonovala. Pripustila som, že som mohla niekoho stretnúť. Neviem meno osoby, ktorú som stretla. Počas stretnutia s touto osobou som komunikovala v maďarskom jazyku. Je to logické, nakoľko som bola oslovená tými mužmi: ‚Na Slovensku po slovensky.‘ Neviem tiež vysvetliť, prečo po následnej medializácii a hľadaní svedkov sa mi táto známa osoba neozvala a nepýtala sa ma, čo sa to stalo po tom, čo sme sa stretli. Ja som sa snažila pátrať po tom, koho som stretla, ale nepodarilo sa mi to zistiť.“[43]

Okresný prokurátor Igor Seneši napísal, že Hedviga Malinová, keď prišla na katedru maďarského jazyka, uviedla ako jediný dôvod svojho zbitia to, že telefonovala po maďarsky. Mala to povedať svojim učiteľom Anne Sándorovej a Károlyovi Presinszkému a toto potvrdili obaja učitelia aj v postavení svedkov.[44](s. 5) Vedúca katedry Anna Sándorová na otázku vyšetrovateľa, čo konkrétne Hedviga Malinová hovorila po tom, keď prišla so zraneniami na katedru, odpovedala: „... bolo veľmi ťažké z Hedvigy dostať súvislú informáciu o tom, čo sa jej stalo, pretože sa veľmi triasla na celom tele, bola veľmi rozrušená, plakala a medzi jednotlivými vzlykmi z nej vyšlo, že telefonovala po maďarsky a prepadli ju dvaja mladíci.“[45](s. 18) Neskôr, po tlačovej konferencii Roberta Kaliňáka, Anna Sándorová povedala: „Študentka nikdy jednoznačne nepovedala, že ju počuli rozprávať do telefónu, hovorila nezrozumiteľne, čo je pochopiteľné, lebo bola v šoku.“[46]

V deň napadnutia popoludní začali maďarské médiá informovať, že v Nitre bola napadnutá maďarská študentka kvôli tomu, že telefonovala po maďarsky. Túto informáciu poskytol maďarskej tlačovej agentúre MTI nemenovaný zdroj z prostredia UKF.[47]

Jeden zo svedkov mal údajne vidieť Hedvigu Malinovú v deň útoku po 7.30, keď ju obiehal autom na chodníku v Brezovom háji cestou do práce. Podľa jeho výpovede mala Hedviga Malinová priloženú pravú ruku k ľavému uchu. Najprv si myslel, že telefonuje, ale neskôr si všimol, že žiadny mobilný telefón nedrží.[48]

Jozef Hašto, psychiater Hedvigy Malinovej, v roku 2018 povedal: „Keď som sa neskôr v rozhovoroch s ňou vrátil k tomu, ako to bolo s jej vypovedaním, hovorila mi, že bola spomedzi študentov, ktorí išli na skúšku z maďarského jazyka, desiata. Preto išla na fakultu ako posledná a mala za úlohu zohnať nejaké zákusky ako pohostenie. Meškala, ponáhľala sa a v hlave mala myšlienku, že by mala zatelefonovať, že už je blízko a za chvíľu dorazí. Vtedy však došlo k prepadnutiu. V hlave jej preto zostalo niečo s telefonovaním. To sa ľuďom bežne stáva. Keď si intenzívne predstavujú, že idú urobiť nejaký úkon a neurobia ho, majú problém presne si pamätať, či sa daná vec stala, či ju urobili alebo nie.“[40] Roman Kvasnica v roku 2018 hovoril o tom, ako sa Hedvigy Malinovej pýtal na jej výpovede na polícii ohľadom rozhovoru v maďarčine: „Ja som Hedvige položil otázku, čo si z toho vlastne pamätá. Povedala, že sa jej stále zdalo, že s niekým osobne hovorila, a keď si nepamätala s kým, hovorila, že asi telefonovala. Opýtal som sa jej, či dedukovala alebo si pamätá. Odpovedala: A prečo by mi inak povedali ‚Na Slovensku po slovensky‘? Ona si vydedukovala, že ju museli počuť hovoriť v maďarskom jazyku.“[40]

Maďarskí turisti

[upraviť | upraviť zdroj]

Po tlačovej besede Roberta Kaliňáka 12. septembra 2006 Hedviga Malinová v rozhovore pre denník Új Szó povedala, že sa rozpamätala, že ju napadli po tom, ako ju oslovili turisti v aute s maďarskou poznávacou značkou, ktorí sa jej pýtali na cestu do Nových Zámkov. Maďarskí turisti sa najprv pýtali, či vie po anglicky, a ona odpovedala, že nie. Potom sa jej pýtali, či vie po nemecky. Ona odpovedala, že áno, ale že vie aj po maďarsky. Potom im poskytla informácie a kráčala ďalej. Chcela volať aj kamarátke do Nových Zámkov, že ako by sa tam dostali, ale rozmyslela si to, lebo už nemala čas. Podľa Hedvigy Malinovej rozhovor mohli započuť útočníci, ktorí už pod mostom na ňu kričali, že „na Slovensku po slovensky“. Podobne toto stretnutie opísala aj na tlačovej konferencii z 13. septembra 2006, ktorú zvolal Gábor Gál, jej vtedajší advokát.[49][50][51][52] Hospodárske noviny uviedli, že Hedviga Malinová si rozmyslela zavolať priateľke, lebo bolo ešte skoro ráno.[53]

Okresný prokurátor Igor Seneši napísal, že na to, aby útočníci počuli, akou rečou poškodená komunikuje, by museli byť od Hedvigy Malinovej vzdialení doslova pár centimetrov, vzhľadom na intenzitu cestnej premávky a z nej vyplývajúci hluk v čase, keď malo k útoku dôjsť. Tiež napísal, že ak sa Hedviga Malinová s niekým osobne stretla, tak žiadna takáto osoba sa na políciu neprihlásila a vyšetrovateľom ani príslušníkom kriminálnej polície sa nepodarilo takúto osobu vypátrať.[44] Dňa 19. júna 2007 Hedviga Malinová povedala, že za 10 mesiacov sa neprihlásil nikto, kto by tvrdil, že by bol svedkom útoku alebo by o tom niečo vedel.[54]

Podľa Hedvigy Malinovej si na maďarských turistov spomenula až 11. septembra 2006,[51] pričom ešte 9. septembra 2006 si nebola istá, či telefonovala alebo niekoho stretla, hoci sa to veľmi snažila zistiť.[43] Dňa 11. septembra 2006 jej mal k rozpomenutiu pomôcť jej psychiater László Sárközy, u ktorého bola v ordinácii v Dunajskej Strede.[51][55] Ten bol v roku 2012 predvolaný na výsluch a citoval na ňom kompletnú zdravotnú dokumentáciu z návštev Hedvigy Malinovej, pričom lekársky nález zo dňa 11. septembra 2006 nepopisuje toto rozpomínanie sa na skutočnosti ohľadom napadnutia. V lekárskej správe z toho dňa sa spomína iba Malinovej trauma z tretieho policajného výsluchu, ktorý sa konal 9. septembra 2006.[56]

V roku 2010 Hedviga Malinová povedala, ako sa cítila, keď prešlo niekoľko dní od útoku: „Bola som nepokojná a nahnevaná na seba, že si nemôžem spomenúť na všetky podrobnosti, nakoniec som začala pochybovať aj sama o sebe. (...) Neprestajne som sa prehrabávala v pamäti, lebo som sa bála, že som vynechala niečo veľmi podstatné. Toľko som uvažovala o tom, čo sa stalo, že dnes už ani neviem, či to, čo si vybavujem, sú naozaj moje spomienky alebo si len spätne premietam niečo, čo si iba myslím, lebo to tak diktuje logika. Toto však platí len o zahmlených útržkoch, napríklad o tom, ktorou cestou som išla cez mesto – ohľadom podstaty som si absolútne istá. Aj v tom, že na moste sa ma pýtala posádka auta, ako sa dostanú do Nových Zámkov...“[57](s. 20) V roku 2010 Roman Kvasnica povedal, že nevie, či Hedviga Malinová stretla maďarských turistov, a že sa to už nikdy nedozvie, pretože kamerové záznamy už nie sú dostupné.[57](s. 135)

Posledný termín

[upraviť | upraviť zdroj]

Hedviga Malinová sa regulárne prihlásila na posledný z troch termínov v júni 2006, pričom vedúca katedry maďarského jazyka Anna Sándorová poprela informácie, že na tretí termín sa prihlásila kvôli tomu, že by skúšku z predchádzajúcich termínov nezvládla.[58] Na otázku vyšetrovateľa, prečo sa prihlásila na posledný termín skúšky, Hedviga Malinová odpovedala: „Kvôli iným skúškam som nestihla absolvovať prvé dva termíny, nakoľko by som mala málo času na prípravu.“[43] Napriek tomu v roku 2010 Malinová uviedla, že tretí ročník len opakovala, pretože predchádzajúci rok ho nemohla dokončiť kvôli žalúdočným vredom. K dokončeniu jej vtedy chýbali iba dve skúšky. Prodekan však kvôli jej zlému zdravotnému stavu nepripustil odklad a usúdil, že je lepšie, aby celý ročník opakovala. S tým sa zmierila a napriek tomu, že nemusela, znovu chodila na prednášky a zbierala kredity navyše.[57](s. 12-13)

Poradie na skúške

[upraviť | upraviť zdroj]

Na skúšku v deň incidentu boli prihlásení spolu desiati študenti (deväť študentiek a jeden študent).[59] Podľa Jozefa Hašta, psychiatra Hedvigy Malinovej, mala ísť na skúšku ako desiata v poradí, a preto mala za úlohu zohnať nejaké zákusky ako pohostenie, pretože si mohla dovoliť meškať.[40] Napriek tomu v roku 2010 Hedviga Malinová povedala, že na všetky skúšky chodila vždy ako prvá: „Nerada som čakala a bola som presvedčená, že opakovať si v posledných chvíľach nemá zmysel, preto som vždy vchádzala prvá. Neskôr mi spolužiaci hovorili, že keď v deň útoku čakali na malú štátnicu a ja som neprišla, zišlo im na um, že aspoň nezdvihnem latku príliš vysoko.“[57](s. 159) Jeden zo spolužiakov, ktorý v deň útoku tiež čakal na skúšku, povedal pre časopis .týždeň: „Ešte sme sa v ten deň tešili, že tam nie je, lebo bola vždy tak trochu bifľoška.“[45]

Chlebíčky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na stanici v Nitre sa Hedviga Malinová rozlúčila so svojím učiteľom Károlyom Presinszkým s tým, že chce ísť ešte kúpiť chlebíčky pre komisiu. Na treťom výsluchu však nevedela uviesť, kde tie chlebíčky chcela kúpiť, či ich kúpila a čo sa s nimi stalo, ak ich kúpila. Uvádza však, že keď bola na ešte stanici, potom ich asi išla kúpiť do mesta.[43](s. 2, 4)

V reportáži Euguena Kordu z novembra 2006 odznelo, že Hedviga Malinová išla chlebíčky kúpiť do Tesca.[60] V roku 2007 sa robila policajná rekonštrukcia trasy, akou mala ísť Hedviga Malinová na skúšku. Denník Új Szó sa vtedy opýtal prokurátora, prečo sa figurantka nezastavila pri Tescu, kde mala Hedviga Malinová kúpiť chlebíčky. Prokurátor to nechcel komentovať, kým sa neskončí vyšetrovanie.[61] Na treťom výsluchu Hedviga Malinová povedala: „musela som prejsť okolo starého Tesca“, čo neskôr podobnými slovami zopakovala: „išla som okolo starého Tesca“.[43]

Námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál v roku 2012 povedal: „Sú tam aj ďalšie záhady, ktoré sú úplne iné – akože idem kupovať chlebíčky na skúšku profesorom päť kilometrov, hoci v škole mám bufet, kde chlebíčky robia.“[62] Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej, na to reagoval: „Oni tvrdia, že načo išla kúpiť do Prioru chlebíčky, keď ich predávali v bufete v škole. Jej spolužiaci potvrdili, že Hedviga mala ísť kúpiť chlebíčky. Na tom, že išla kúpiť chlebíčky, má byť založené jej klamstvo. Je to ich nový argument. Čo keď nevedela, že v bufete predávajú chlebíčky? Hovoriť o chlebíčkoch je nedôstojné.“[63]

Pripravenosť na skúšku

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 12. septembra 2006 na tlačovej konferencii Robert Fico povedal: „Nás skôr zarmucuje, že vláda Slovenskej republiky musí míňať také obrovské množstvo energie, aby vyvracala podvody, manipulácie a možno aj to, že nejaká dievčina nebola schopná urobiť skúšku, tak obetovala meno Slovenskej republiky len preto, aby si zachránila svoju vlastnú kožu.“[64] Po skončení tlačovej konferencie nemenovaný policajný zdroj informoval veľvyslanectvo Spojených štátov, že motívom študentky vytvoriť fingovaný útok bolo vyhnutie sa štátniciam, ktoré predtým už dvakrát nezvládla urobiť.[65] Robert Kaliňák dňa 8. novembra 2006 povedal pre denník Új Szó, že Hedviga Malinová si to prepadnutie vymyslela, aby sa mohla v ten deň vyhnúť skúške.[66]

Podľa vlastných slov sa Hedviga Malinová na skúšku pripravovala od 23. júna 2006, pričom si myslí, že bola na ňu pripravená patrične. Podľa nej mala počas celého štúdia veľmi dobré výsledky a vždy sa na skúšky pripravovala zodpovedne, pričom na tej skúške jej obzvlášť záležalo, pretože by opakovala ročník, keby ju neurobila.[43](s. 5-6) Podľa vedúcej katedry Anny Sándorovej za tri roky Hedviga Malinová neopakovala ani jednu skúšku, bola výborná študentka a dostala prospechové štipendium.[67] Tiež povedala, že postupovú skúšku z nemčiny spravila predtým na dvojku, čo nie je jednoduchá skúška, takže nemala dôvod obávať sa skúšky z maďarčiny,[58] Podľa nemčinára, ktorý dobre poznal Hedvigu Malinovú, to bola výborná študentka.[68] Podľa niektorých spolužiakov Hedvigy Malinovej je nezmysel, že by sa chcela vyhnúť skúške, pretože to bola dobrá žiačka, prednášky nevynechávala a skúšky robila bez problémov.[45]

Hedviga Malinová uviedla, že skúšku chcela absolvovať aj napriek zraneniam, keďže išlo o posledný termín postupovej skúšky.[43](s. 3-4) Preto nevolala ani políciu, ani sanitku, lebo si povedala, že je v poriadku, že je iba vyľakaná a že až po vykonaní skúšky to nahlási na políciu a nechá sa ošetriť. Členka komisie Žofia Bárcziová navrhla Hedvige Malinovej, že keď pôjde na ošetrenie a bude všetko v poriadku, môže ísť na skúšku.[43](s. 5-6) V reportáži Eugena Kordu Hedviga Malinová povedala: „Ja som nechcela ísť do nemocnice, ja som povedala, že chcem ísť na skúšku. To som viackrát opakovala. Bola som strašne hysterická, ja si myslím, že hysterická som bola. Som im... Silou-mocou chceli ma naložiť do tej sanitky, ja som povedala, že nikam nepôjdem, s cudzími ľuďmi určite nie, nie, nie. A že chcem ísť na skúšku, lebo chcem... učila som sa na to. Povedali, že nemôžem. Povedala som, nie, tak nikam nejdem, keď nemôžem ísť na skúšku. Potom mi profesorka z komisie sľúbila, že keď pôjdem do nemocnice a bude všetko v pohode, akože... tak... môžem sa vrátiť a môžem ísť na skúšku. No a vtedy som išla do nemocnice.“[69]

Napokon bol termín skúšky Hedvige Malinovej presunutý na 19. septembra 2006. Toto jej mala vybaviť vedúca katedry.[43](s. 6) Podľa jedného zo skúšajúcich učiteľov, ktorý chcel zostať v anonymite, bola Hedviga Malinová vzorná a zodpovedná študentka, a preto jej bez problémov umožnili vykonať danú skúšku neskôr, aby jej neprepadla.[70] Hedviga Malinová túto náhradnú skúšku zložila úspešne s výslednou známkou 1,5.[71](s. 37) Podľa člena komisie Józsefa Menyhárta odpovedala bezchybne.[72] V roku 2010 Hedviga Malinová povedala, že termín náhradnej skúšky bol 18. septembra 2006, pričom dodala: „Neopakovala som si nič, na skúšku som išla s tými istými vedomosťami ako tri týždne predtým, v deň útoku, ale aj to stačilo, lebo vtedy som bola dobre pripravená. (...) Nežiadala som čas na prípravu, vytiahla som si otázku a hneď som odpovedala.“[73]

Nemenovaný policajt, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní lúpežného prepadnutia Hedvigy Malinovej, pre časopis Život v roku 2006 povedal: „Na strach zo skúšky pokojne zabudnite. Niekto z toho robí politiku, no nevieme, komu to vyhovuje...“[74]

Podobné prípady

[upraviť | upraviť zdroj]

Tawana Brawleyová

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 24. novembra 1987 bola Tawana Brawleyová, 15-ročná Američanka afroamerického pôvodu, údajne unesená v obci Wappingers Falls, New York dvoma bielymi mužmi do lesa, kde ju spolu s ďalšími štyrmi bielymi mužmi bili a opakovane znásilňovali po dobu štyroch dní. Dňa 28. novembra 1987 bola Brawleyová nájdená zabalená do odpadkového vreca vo dvore miestnej ubytovne. Bola pokrytá výkalmi, vlasy mala poobstríhané, na jej tele boli uhlíkom napísané slová „KKK“ a „NIGGER“, jej džínsy boli prepálené v mieste rozkroku, jednu topánku mala rozrezanú a druhá topánka jej chýbala. Taktiež jej chýbala peňaženka a školské učebnice. Prípad následne vyvolal zvýšené rasové nepokoje.[75]

Počas vyšetrovania sa však objavili viaceré sporné momenty. Lekárske posudky nepotvrdili znásilnenie a jediným zranením bola menšia modrina za ľavým uchom. Nebolo ani pozorované, že by jej telo nieslo znaky podvýživy alebo podchladenia. Brawleyová si vo viacerých vyhláseniach protirečila a odmietala vypovedať pred súdom. Taktiež veľké množstvo forenzných dôkazov nepotvrdzovalo verziu Brawleyovej. Dňa 6. októbra 1988 porotný súd štátu New York dospel k záveru, že Tawana Brawleyová nebola obeťou sexuálneho útoku a že stav, v akom ju našli 28. novembra 1987, si zrejme sama aj zapríčinila.[76]:1-90

V tom istom roku sa Brawleyová presťahovala do štátu Virgínia.[77] V roku 1997, 10 rokov po incidente, Tawana Brawleyová stále trvala na tom, že sa jej to stalo a že nie je klamárka. Podľa nej polícia v roku 1988 podplatila svedkov, aby proti nej svedčili.[78] Taktiež spomenula, že ju viackrát sledovala tajná služba CIA.[79] V roku 2007, 20 rokov po incidente, jej rodičia stále trvali na tom, že ich dcéra si to nevymyslela.[80] Počas vyšetrovania boli k prípadu prizvaní aj dvaja forenzní psychiatri, Dr. Griffith a Dr. Dietz. Obidvaja po posúdení prípadu prišli so záverom, že Brawleyová si útok vymyslela. Taktiež uviedli, že tento prípad vykazuje typické znaky fingovaného útoku. Dr. Dietz spolu so špeciálnym agentom FBI Hazelwoodom (podľa Dietza je Hazelwood popredný odborník na túto tému) uviedol 20 charakteristík, ktoré sa objavujú pri falošných obvineniach z útoku (pozri tabuľku).[76]:58

Tabuľka 20 charakteristík, ktoré sú typické pre fingované útoky, a porovnanie jednotlivých charakteristík medzi Tawanou Brawleyovou a Hedvigou Malinovou
Charakteristika[76]:58 Tawana Brawleyová[76] Hedviga Malinová:zdroje nižšie
príbeh je bizarný alebo senzačný päťnásťročná študentka afroamerického pôvodu bola údajne sexuálne napadnutá minimálne troma bielymi mužmi, ktorí ju okrem toho zbili, potreli výkalmi a napísali na jej telo rasistické odkazy dvadsaťtriročná študentka maďarského pôvodu bola údajne zbitá, okradnutá a sexuálne napadnutá dvoma slovenskými extrémistami; motívom útoku mala byť nenávisť voči Maďarom, pretože na Malinovú zaútočili po tom, ako ju mali počuť hovoriť po maďarsky; na jej blúzku napísali protimaďarské heslá[81][82]
pseudoobeť sa zraní sama, niekedy vážne, alebo simuluje zranenie s cieľom získať podporu podľa ošetrujúcich lekárov Brawleyová simulovala bezvedomie, simulovala nehybnosť rúk a nôh, a keď bola požiadaná, aby sa postavila, padla na podlahu Malinová mala po incidente krvavé stopy na pere, pod nosom, pod ľavým okom, na ušniciach, na čele vo vlasovej časti a na spodnom prádle;[83][82][84] v deň incidentu Malinová pripúšťala, že krvácala z pery, nosa alebo z vlasovej časti a že mala vnútorné krvácanie;[85] lekárskym vyšetrením sa však potvrdilo iba krvácanie na pere a na ušniciach,[86](s. 9) pričom Malinová sama neskôr vypovedala, že náušnice si dávala dole ona, že krv vo vlasovej časti si tam preniesla dlaňou[87] a že pery si asi rozhrýzla[88](s. 7)
pseudoobeť sa prezentuje tak, aby ľudia verili tomu, že by si to sama neurobila desať rokov po incidente Tawana Brawleyová stále trvala na tom, že sa jej to stalo, že nie je klamárka, že nie je blázon a že jej otčim ju nezneužíval;[79] v roku 2007, 20 rokov po incidente, jej rodičia stále trvali na tom, že ich dcéra si to nevymyslela, a pýtali sa, ako by si oni, obyčajní ľudia, mohli niečo také vymyslieť a „povaliť“ celý štát New York[80] Hedviga Malinová v roku 2007 pre maďarský denník povedala, že si nevie predstaviť, ako by študentka z Horného Mýta, ktorej matka tiež pracuje v Hornom Mýte a ktorej otec je murár, mohla „povaliť“ vládu;[89]Béla Bugár v roku 2007 povedal: „Prečo by to robila? Povedzte jeden jediný dôvod, ak sa nebála skúšky. Aj minister vnútra na tlačovej besede povedal, že skúšku chcela urobiť silou-mocou. Ona sa nepohybuje v maďarskom prostredí, s nami v kontakte nebola. Prečo by jej vyhovovalo takéto napätie? Prečo by si ničila život? Veď ona nemôže ísť na diskotéku.“[90]
pseudoobeť spočiatku nenahlási daný incident na políciu políciu zavolal obyvateľ bytovky, ktorý zbadal, že Brawleyová už dlhšie nehybne leží na dvore v plastovom vreci na odpadky Hedviga Malinová na otázku, prečo nezavolala políciu, odpovedala: „Lebo som chcela ísť na tú skúšku, lebo sa jednalo o posledný termín a povedala som, že som v poriadku, len som vyľakaná a všetko toto som chcela absolvovať až po vykonaní skúšky, teda nahlásiť to a ísť na ošetrenie.“[87](s. 5-6)
páchateľ je neznámy Brawleyová páchateľov nepoznala Malinová páchateľov nepoznala[91]
pseudoobeť tvrdí, že bola prinútená veľkou silou alebo že sa mohutne bránila alebo že páchatelia boli viacerí páchatelia boli najprv dvaja muži, neskôr traja až šiesti páchatelia boli dvaja mladí muži[82]
popis incidentu je alebo príliš detailný, alebo veľmi vágny Brawleyová nevedela opísať výzor páchateľov a z incidentu si takmer nič nepamätala Malinová detailne opísala výzor páchateľov[92] a tiež udalosť, keď od nej páchatelia žiadali, aby si dala dole sako, pančuchy a náušnice[87]
pseudoobeť tvrdí, že počas útoku mala zavreté oči alebo že bola v bezvedomí alebo že omdlela alebo že si na to nespomína alebo že bola nadrogovaná, a preto nemôže poskytnúť detaily Brawleyová si nepamätala, čo sa jej stalo počas štyroch dní po tom, ako bola unesená a napadnutá Hedviga Malinová tvrdila, že bola v bezvedomí[87](s. 6)
pseudoobeť je ľahostajná k svojim zraneniam Brawleyová po prvotných vyšetreniach odmietla ďalšiu lekársku starostlivosť Hedviga Malinová uviedla, že chcela ísť na skúšku aj napriek zraneniam: „... povedala som, že som v poriadku, len som vyľakaná a všetko toto som chcela absolvovať až po vykonaní skúšky, teda nahlásiť to a ísť na ošetrenie“[87](s. 6)
laboratórne testy nepotvrdzujú incident Brawleyová mala ležať niekoľko dní v lese, ale vyšetrovateľ nenašiel žiadne stopy rastlinného materiálu na jej odeve podľa vlastných slov ležala Hedviga Malinová s bielou blúzkou v tráve, ale podľa znaleckých posudkov nebola znečistená zemou ani trávou[87](s. 5)
pseudoobeť má vágne vyjadrenia ohľadom miesta činu alebo na mieste činu sa nenachádzajú dôkazy potvrdzujúce incident Brawleyová sa vyjadrovala o mieste činu len vágne, že je to niekde v lese Hedviga Malinová povedala, že držiac za vlasy, dotiahli ju do nejakých kríčkov na breh rieky, kde bolo veľa odpadkov, a takmer už stála vo vode;[93] tiež povedala, že to bolo „v parku blízko mosta“;[94] podľa vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka však Hedviga Malinová nebola schopná určiť, kde sa incident stal, a podľa vtedajšieho policajného prezidenta Jána Packu Hedviga Malinová odmietla vyšetrovací pokus, pri ktorom by mohli zrekonštruovať priebeh incidentu[95]
poškodenie odevu je nekonzistentné so zraneniami Brawleyová mala spálené nohavice, ale na tele nemala popáleniny a taktiež nápis na topánke mala vyhotovený ostrým predmetom, ale ostatné nápisy boli vyhotovené tupým predmetom, ktorý nezanechal žiadne zranenie súdni znalci spochybnili, že by páchatelia násilne písali text na chrbtovú časť blúzky Hedvigy Malinovej, pretože žiadne stopy na chrbte lekári nenašli; podľa znalcov je pravdepodobnejšie, že text bol písaný na pevnej ploche, akou je napríklad stôl; znalci taktiež určili, že blúzka bola roztrhnutá kombinovaným spôsobom: strihaním nožnicami a trhaním látky[96]
v živote pseudoobete sú prítomné osobné problémy, ktoré sa stupňujú Brawleyová chodila poza školu a jej otčim ju za to trestal ×
pseudoobeť vedela o podobných prípadoch, ktoré sa stali v minulosti jej bývalá spolužiačka v minulosti tvrdila, že ju dvaja bieli muži uniesli a znásilnili, avšak neskôr priznala, že si to vymyslela ×
správanie pseudoobete po útoku nekorešponduje s jej výpoveďou napriek tomu, že Brawleyová tvrdila, že kríva, neskôr ju svedkovia videli normálne chodiť Hedviga Malinová chodila aj po útoku tou istou cestou, na ktorej sa incident odohral, pričom tvrdila, že to je jediná možna cesta do školy;[97] avšak podľa satelitných snímok spoločnosti Google existovala blízko trasa, ktorá bola len o niekoľko desiatok metrov dlhšia,[98] a podľa cestovného poriadku z roku 2006 sa mohla do školy prepravovať autobusom MHD[99]
pseudoobeť nie je pri vyšetrovaní nápomocná Brawleyová väčšinou odmietala komunikovať s vyšetrovateľmi podľa vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka Hedviga Malinová opakovane odmietla vyšetrovací pokus[94] a od roku 2007, keď bola obvinená z krivého svedectva, odmietala vypovedať v celom trestnom konaní[100]
ak pseudoobeť komunikuje s vyšetrovacími orgánmi, zvykne odvracať konverzáciu od konkrétnych detailov k veciam, ktoré sa nedajú dokázať keď chcel vyšetrovateľ od Brawleyovej popis páchateľa, prestala odpovedať, neskôr len naznačila, že by to mal byť policajt beloch Hedviga Malinová nevedela presne uviesť, akou trasou išla do školy, kam išla kúpiť chlebíčky, kde ich potom nechala a či ich vôbec kúpila; taktiež nevedela presne, s kým hovorila po maďarsky a akým spôsobom;[87] neskôr si spomenula na maďarských turistov, ktorí sa však na políciu neprihlásili[44]
pseudoobeť má na tele nápisy viacero nápisov, napr. „KKK“, „NIGGER“ a „BITCH“ „MAĎARI ZA DUNAI!“ a „SK BEZ PARAZITOV!“[82]
pseudoobeť vytvárala aj iné falošné obvinenia × podľa Hedvigy Malinovej sa 21. novembra 2006 niekto vlámal do jej bytu, porozhadzoval veci, ale nič nevzal; Hedviga Malinová potom nastúpila do autobusu, kde k nej pristúpili ženy, ktoré si prezerali fotky z toho bytu; Hedviga Malinová chcela potom zavolať svojmu priateľovi, ale mobil jej dočasne nefungoval;[101] podľa Jozefa Hašta je tento príbeh fantastický a neuveriteľný, hoci sám mu verí[102]
pseudoobeti bola v minulosti poskytovaná extenzívna zdravotná starostlivosť × Hedviga Malinová rok pred incidentom trpela žalúdočnými vredmi, pre ktoré musela opakovať ročník[103](s. 12-13)

Katalin Hanáková

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 30. septembra 1990 bola Katalin Hanáková, Maďarka židovského pôvodu, údajne udretá do tváre neznámym páchateľom vo dverách jej bytu. Dôvodom mala byť antisemitská reakcia na článok napísaný jej manželom Péterom Hanákom, ktorý bol uverejnený deň predtým. Polícia začala tento incident preverovať, ale keď vyšetrovateľ po obhliadke miesta z daného bytu odišiel, Hanáková bola údajne znovu napadnutá, tentoraz však bola bodnutá skrze okno. Dňa 7. januára 1991 polícia zastavila vyšetrovanie s konštatovaním, že pri prvom skutku nedokázali zhromaždiť dostatok dôkazov a pri druhom skutku vylúčili, že by sa daný incident mohol odohrať tak, ako ho opísala Katalin Hanáková. Na základe týchto informácií maďarské denníky označili obidva incidenty za vymyslené.[104][105] Fingovaný útok mal podľa novinára Istvána Stefku slúžiť na dosiahnutie pádu prvej pravicovej vlády v Maďarsku.[106]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Prvý výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-08-25, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  2. ↑ BEŇOVÁ, Jana. Hedviga prepadnutie oznámila až pred skúškou [online]. SME, 2006-09-13, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g Tretí výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-09-09, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  4. ↑ SITA. Študentke Hedvige merali čas [online]. Hospodárske noviny, 2007-11-16, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online.
  5. ↑ VRABCOVÁ, Marie. M. Hedvig: végig igazat mondtam [online]. Új Szó, 2006-09-13, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. (po maďarsky)
  6. ↑ ĎUROVOVÁ, Henrieta. Prípad Hedviga [online]. Život, 2006-09-13, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. Archivované 2008-06-16 z originálu.
  7. ↑ Hedviga prehovorila na verejnosti, útok stále potvrdzuje [online]. Pravda, 2006-09-13, [cit. 2021-08-03]. Dostupné online.
  8. ↑ VALLEE, Rodolphe. Ethnic-Hungarian Slovak Responds Publicly to Police Allegation She Lied About a Racially-Motivated Attack [online]. WikiLeaks, 2006-09-13, [cit. 2021-08-03]. Dostupné online.
  9. ↑ KRATOCHVÍLOVÁ, Anna. Občan Hedviga [online]. jablko, 2009, [cit. 2021-08-03]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Štát verzus Hedviga. .týždeň, 2007-05-14, roč. 2007, čís. 20.
  11. ↑ Nyitrán megvertek egy magyar diáklányt [online]. Új Szó, 2006-08-26, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online. (po maďarsky)
  12. ↑ V Nitre napadli maďarskú študentku [online]. SME, 2006-08-25, [cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
  13. ↑ VRABEC, Norbert. Nemocnica sa bráni [online]. Hospodárske noviny, 2006-09-14, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  14. ↑ TASR. Bugár: Sú tu otázniky, ktoré treba vysvetliť [online]. Pravda, 2006-09-12, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  15. ↑ Druhý výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-08-25, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  16. ↑ a b c d Hedviga [online]. hedviga.fair-play.sk, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online. Archivované 2021-05-07 z originálu.
  17. ↑ Hedviga Malinová mohla byť mučená. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2012-01-20. Dostupné online [cit. 2018-11-30].
  18. ↑ a b Študentka: Prepadli ma. Polícia: Prepad nebol. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-09-14. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ Gál spolitizovanie prípadu odmieta, ale Hedvigu už nezastupuje. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-09-16. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ SITA. SMK sa už nebude vyjadrovať k prípadu Hedvigy Malinovej. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-09-14. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1335-4418.
  21. ↑ ČTK; SITA; SME.sk. Polícia už dostala sťažnosť od Hedvigy Malinovej. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-09-19. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ SITA. Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-04-10. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1336-197X.
  23. ↑ SITA. Na podporu Malinovej zorganizujú demonštráciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-04-22. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ Po 12 rokoch sa skončila kauza Hedvigy Malinovej. Pravda.sk, 2018-11-22. Dostupné online [cit. 2018-11-22].
  25. ↑ Kiska sa stretol s Hedvigou Malinovou Žákovou. aktuality.sk (TASR). Dostupné online [cit. 2018-11-30].
  26. ↑ HORVÁTH, Andrej. Quo Vadis kauza Malinová?. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-12-26. Dostupné online [cit. 2018-11-30].
  27. ↑ DÖMEOVÁ, Annamária. Polícia: brutálny útok na študentku sa nestal. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2006-09-13. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1336-1996.
  28. ↑ SITA; ČTK; TASR. Hedviga Malinová trvá na tom, že ju napadli dvaja mladí muži. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-09-13. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1335-4418.
  29. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Labaš: Z kauzy Malinová sa mi dvíha žalúdok. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-10-16. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1335-4418.
  30. ↑ TASR. Lekársky posudok: Hedvigu Malinovú nikto nezbil. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2011-05-03. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1336-1996.
  31. ↑ FILO, Jakub. Polícia nepopiera, že Malinovú napadli. aktuálne.sk (Bratislava: Centrum Holdings), 2007-07-23. Dostupné online [cit. 2020-12-22]. Archivované 2009-09-14 z originálu.
  32. ↑ PIŠKO, Michal. Packa o Malinovej: Skutok sa možno stal inak. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-07-24. Dostupné online [cit. 2018-11-30]. ISSN 1335-4418.
  33. ↑ M. Hedvig augusztus 25-én a nyitrai egyetemen [online]. index.hu, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online.
  34. ↑ Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 25. august 2006 – výsluch od 12:10 hod. [online]. Bratislava: Aliancia Fair-play, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  35. ↑ a b Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 25. august 2006 – výsluch od 22:15 hod. [online]. Bratislava: Aliancia Fair-play, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  36. ↑ a b Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 9. september 2006 – výsluch od 08:45 hod. [online]. Bratislava: Aliancia Fair-play, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  37. ↑ "Potvrdenie banky o zablokovaní platobnej karty" [1] Archivované 2013-12-20 na Wayback Machine, hedviga.fair-play.sk
  38. ↑ Študentka podľa policajtov fingovala prepadnutie [online]. SME, 2006-09-12, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online.
  39. ↑ Tlačová beseda Roberta Kaliňáka [online]. Aliancia Fair-play, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  40. ↑ a b c d HRÍB, Štefan. Kto ublížil Hedvige Malinovej [online]. .týždeň, 2018-12-09, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online.
  41. ↑ Prvý výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-08-25, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  42. ↑ Druhý výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-08-25, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  43. ↑ a b c d e f g h i j Tretí výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-09-09, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  44. ↑ a b c SENEŠI, Igor. Uznesenie o zamietnutí sťažnosti [online]. Život, 2006-10-18, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online.
  45. ↑ a b c Štát verzus Hedviga. .týždeň, 2007-05-14, roč. 2007, čís. 20.
  46. ↑ Malinovej na fakulte veria [online]. Korzár, 2006-09-19, [cit. 2021-07-28]. Dostupné online.
  47. ↑ Magyar diáklányt vertek Szlovákiában [online]. 24.hu, 2006-08-25, [cit. 2021-07-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
  48. ↑ Nyomás nehezedik a nyomozóra [online]. Új Szó, 2007-10-16, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online. (po maďarsky)
  49. ↑ VRABCOVÁ, Marie. M. Hedvig: végig igazat mondtam [online]. Új Szó, 2006-09-13, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. (po maďarsky)
  50. ↑ ĎUROVOVÁ, Henrieta. Prípad Hedviga [online]. Život, 2006-09-13, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. Archivované 2008-06-16 z originálu.
  51. ↑ a b c Hedviga prehovorila na verejnosti, útok stále potvrdzuje [online]. Pravda, 2006-09-13, [cit. 2021-08-03]. Dostupné online.
  52. ↑ VALLEE, Rodolphe. Ethnic-Hungarian Slovak Responds Publicly to Police Allegation She Lied About a Racially-Motivated Attack [online]. WikiLeaks, 2006-09-13, [cit. 2021-08-03]. Dostupné online.
  53. ↑ BORČIN, Ján. Čo tvrdí Hedviga [online]. Hospodárske noviny, 2006-09-14, [cit. 2021-08-03]. Dostupné online.
  54. ↑ VRABCOVÁ, Marie. Malina Hedvig: reméltem, hogy valaki megszólal [online]. Új Szó, 2007-06-20, [cit. 2021-08-06]. Dostupné online. (po maďarsky)
  55. ↑ KRATOCHVÍLOVÁ, Anna. Občan Hedviga [online]. jablko, 2009, [cit. 2021-08-03]. Dostupné online.
  56. ↑ Výsluch Lászla S. [online]. Aliancia Fair-play, 2012-01-13, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online. Archivované 2021-07-30 z originálu.
  57. ↑ a b c d VRABCOVÁ, Marie. Hedviga. 1. vyd. Dunajská Streda : Loar, 2010. ISBN 978-80-970588-4-5. S. 215.
  58. ↑ a b VRABCOVÁ, Marie. Biztos, hogy nem a vizsgától félt – állítják a nyitrai egyetemi tanárok [online]. Új Szó, 2006-09-14, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online. (po maďarsky)
  59. ↑ KARÁSEK, Ján. Prípad Hedviga bola pripravovaná akcia. Zistenie páchateľov by bol koniec Fica a Kaliňáka [online]. Hospodárske noviny, 2016-08-23, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online.
  60. ↑ Eugen Korda. Hedviga II. STV, 2006-11-13. Dostupné online.
  61. ↑ Bejárták Hedvig útját [online]. Új Szó, 2007-11-16, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online. (po maďarsky)
  62. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Košťál o Hedvige: Nehovorila vždy pravdu [online]. SME, 2012-08-23, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  63. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Kvasnica: Fica Hedvigou môžu vydierať [online]. SME, 2012-08-24, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  64. ↑ BURČÍK, Matúš. Prokuratúra uzavrela kauzu Malinová, výsledok nepovedala [online]. SME, 2014-01-23, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online.
  65. ↑ VALLEE, Rodolphe. Attack on Ethnic Hungarian Student Fabricated, Slovak Police Say [online]. WikiLeaks, 2006-09-12, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online.
  66. ↑ Nem adunk teret a szélsőségeknek [online]. Új Szó, 2006-11-09, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. (po maďarsky)
  67. ↑ Tanúk sokasága erősíti meg: Hedvig össze volt verve [online]. Felvidék.ma, 2006-09-14, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online. (po maďarsky)
  68. ↑ BEŇOVÁ, Jana. Hedviga prepadnutie oznámila až pred skúškou [online]. SME, 2006-09-13, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online.
  69. ↑ Eugen Korda. Hedviga (1. časť). STV, 2006-10-23. Dostupné online.
  70. ↑ Nyitrán megvertek egy magyar diáklányt [online]. Új Szó, 2006-08-26, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. (po maďarsky)
  71. ↑ MALINOVÁ, Hedviga. Prvé doplnenie sťažnosti z 18. septembra 2006 [online]. Aliancia Fair-play, 2006-09-24, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online. Archivované 2021-07-30 z originálu.
  72. ↑ MENYHÁRT, József. Hedvig (9!) [online]. menyhartjozsef.sk, 2015-08-26, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online. (po maďarsky)
  73. ↑ VRABCOVÁ, Marie. Nadávali jej na ulici, aj držali palce. Hedviga (úryvok z knihy Marie Vrabcovej) [online]. SME, 2010-12-10, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online.
  74. ↑ ĎUROVOVÁ, Henrieta. Herečka? [online]. Život, 2006-11-02, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. Archivované 2008-06-17 z originálu.
  75. ↑ The New York Times. Brawley Case: Stubborn Puzzle, Silent Victim. The New York Times, 1988-02-29. Dostupné online.
  76. ↑ a b c d Robert Abrams. Tawana Brawley Grand Jury Report. State Of New York, Department Of Law, 1988-10-06. Dostupné online.
  77. ↑ Associated Press. Tawana Brawley And Family Living in Virginia. Associated Press, 1988-09-21. Dostupné online.
  78. ↑ Josh Margolin. “I’m not a liar”. Associated Press, 1997-12-03. Dostupné online [cit. 2021-08-18]. Archivované 2010-09-21 z originálu.
  79. ↑ a b Jim Yardley. After a Decade, Brawley Reappears and Repeats Charges. The New York Times, 1997-12-03. Dostupné online.
  80. ↑ a b Dorian Block. 20 years later, Tawana Brawley has turned back on the past. Daily News, 2007-11-18. Dostupné online [cit. 2021-08-18]. Archivované 2007-11-20 z originálu.
  81. ↑ TASR. Kaliňák: Za incidentmi stoja výrastkovia [online]. Pravda, 2006-09-04, [cit. 2021-08-14]. Dostupné online.
  82. ↑ a b c d HOJČUŠOVÁ, Miriam. Polícia tvrdí, že si útok vymyslela [online]. MY Nitra, 2006-09-18, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online.
  83. ↑ Predbežná lekárska správa [online]. Aliancia Fair-play, 2006-08-25, [cit. 2021-08-14]. Dostupné online. Archivované 2021-08-14 z originálu.
  84. ↑ VRABCOVÁ, Marie. „Nem igaz, hogy semmi nem történt” [online]. Új Szó, 2006-09-14, [cit. 2021-08-14]. Dostupné online. (po maďarsky)
  85. ↑ Druhý výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-08-25, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  86. ↑ MALINOVÁ, Hedviga. Druhé doplnenie ku sťažnosti z 18. septembra 2006 [online]. Život, 2006-10-02, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online. Archivované 2009-12-29 z originálu.
  87. ↑ a b c d e f g Tretí výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-09-09, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  88. ↑ HAŠTO, Jozef. Lekárska správa o ambulantnej psychiatrickej liečbe Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2010-10-06, [cit. 2021-07-30]. Dostupné online. Archivované 2021-07-30 z originálu.
  89. ↑ NESZMÉRI, Sándor. Háromszor járta meg a poklot [online]. Magyar Nemzet, 2007-10-15, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online. (po maďarsky)
  90. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Bugár: Vláda by pre Hedvigu nepadla [online]. SME, 2007-08-25, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online.
  91. ↑ HRÍB, Štefan. Kto ublížil Hedvige Malinovej [online]. .týždeň, 2018-12-09, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online.
  92. ↑ Prvý výsluch Hedvigy Malinovej [online]. Aliancia Fair-play, 2006-08-25, [cit. 2021-07-29]. Dostupné online. Archivované 2021-07-29 z originálu.
  93. ↑ VRABCOVÁ, Marie. M. Hedvig: végig igazat mondtam [online]. Új Szó, 2006-09-13, [cit. 2021-07-31]. Dostupné online. (po maďarsky)
  94. ↑ a b Študentka: Prepadli ma. Polícia: Prepad nebol [online]. SME, 2006-09-14, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online.
  95. ↑ Kaliňák: Niekto chce prípad spolitizovať [online]. Pravda, 2006-09-13, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online.
  96. ↑ HANUS, Martin. Kto by neveril znalcom? [online]. .týždeň, 2008-07-19, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online.
  97. ↑ GRZNÁROVÁ, Iveta. Hedviga Malinová pre HN: Som hrdá na slovenské priezvisko [online]. Hospodárske noviny, 2011-09-09, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online.
  98. ↑ Satelitné snimky Nitry [online]. Google, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online.
  99. ↑ Trasy liniek mestskej hromadnej dopravy [online]. nr.imhd.sk, 2006-07-24, [cit. 2021-08-06]. Dostupné online. Archivované 2006-07-24 z originálu.
  100. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Hedvige Malinovej znovu hrozí umiestnenie do ústavu [online]. SME, 2012-11-26, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online.
  101. ↑ VAGOVIČ, Marek. Polícia obvinila Hedvigu [online]. SME, 2007-05-15, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online.
  102. ↑ Prežila si peklo [online]. .týždeň, 2007-06-01, [cit. 2021-08-15]. Dostupné online.
  103. ↑ VRABCOVÁ, Marie. Hedviga. 1. vyd. Dunajská Streda : Loar, 2010. ISBN 978-80-970588-4-5. S. 215.
  104. ↑ Solt Ottilia. ARCULCSAPATÁS JOGÁLLAMBAN. Beszélő, 1990-10-06. Dostupné online.
  105. ↑ Gyekiczki András. MITŐL NE FÉLJÜNK?. Beszélő, 1991-01-12. Dostupné online.
  106. ↑ Stefka István. „Hordót a zsidónak” – Amikor antiszemita rágalmak özöne zúdult az MDF-kormányra (Stefka István a médiaháborúról, 6. rész). PestiSrácok.hu, 2020-05-04. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prípad_Hedvigy_Malinovej&oldid=7907080“