Hippodameia (dcéra Oinomaa)

Hippodameia (starogr. Ἱπποδάμεια – Hippodameia, lat. Hippodamia) je v gréckej mytológii dcéra kráľa Oinomaa v elidskej Pise.

Kráľovi Oinomaovi dávna veštba hovorila, že zahynie rukou svojho zaťa, preto jeho dcéra Hippodameia, preslávená svojou krásou, dlho márne čakala na ženícha. Jej otec totiž vyhlásil, že jej ruku dostane ten muž, ktorý ho porazí v konských pretekoch. S dodatkom, že porazeného prebodne oštepom a zotne mu hlavu.

Keď do Pisy dorazil Pelops, syn Tantalov, zdobili hradnú bránu hlavy už trinástich nápadníkov. Pelopovi sa však Hippodameia natoľko páčila, že o ňu aj napriek tomu chcel bojovať. Požiadal kráľa o jej ruku a bol vyzvaný na preteky. Obaja súperi mali vynikajúce záprahy aj vozy – ten Oinomaov bol od jeho otca, boha vojny Area rovnako ako kone, ktoré nikdy neprehrali, aj keď kráľ svojím súperom dokonca dával náskok. Voz Pelopov mal krídelká na kolesách, podľa iných ale mal okrídlené kone. Pravda je, že Pelops nechcel nič riskovať a požiadal kráľovského vozataja Myrtila, aby pre neho urobil službu. Myrtilos kývol, uvoľnil vo voze zákolník a Oinomaos, ktorý sa tryskom blížil k cieľu a už s vystretým oštepom chcel zabiť Pelopa, v cieľovej rovinke vypadol z voza a roztrieštil si hlavu.

Jeho pomocník Myrtilos za zradu svojho kráľa nedostal sľúbenú odmenu, chcel vraj dokonca pol kráľovstva, nedočkal sa ani vďaky. Jeho nový kráľ ho zrazil zo skaly. Poslednými slovami pri páde Myrtilos Pelopa a jeho budúce pokolenia preklial. A jeho otec, boh Hermes, dohliadol, aby prekliatie našlo svoje naplnenie.

Pelops „ľutoval“ kráľovu smrť, obetoval bohom, dodržal povinný smútok a potom sa oženil s krásnou Hippodameiou a prevzal následníctvo trónu. Mal so svojou manželkou veľa synov, z ktorých v bájach vynikli hlavne svojou krutosťou najmä Atreus a Thyestes.

Gény a činy ich deda Tantala aj ich otca im viedli myseľ i ruku, takže násilnou smrťou zomrel rad mužov Pelopovho rodu, medzi nimi aj Atreus a Thyestes.

Pelops mal tiež nemanželského syna. S nymfou Axiochou splodil syna Chrysippa. Jeho postavenie v rodine bolo už od začiatku zložité, jeho macocha ako aj nevlastní bratia ho nemali radi. Po čase sa stalo, že Chrysippa nechal uniesť tébsky kráľ Laios, ktorý sa do neho zamiloval. Hippodameia vtedy navádzala svojich synov, aby Chrysippa utopili v studni, ale oni to odmietli. Preto sa sama kráľovná vkradla v noci do spálne kráľa Laia a vedľa neho ležiaceho Chrysippa prebodla. Podozrenie z vraždy by padlo na Laia, ale Chrysippos poslednými slovami pri umieraní obvinil nevlastnú matku. Pohnútky k tomuto činu sa hľadali v neláske Hippodameie a jej vlastných synov, ale aj z obáv, aby Pelops neodkázal svoju moc a majetok práve ľavobočkovi a vynechal svojich vlastných synov. Hippodameia údajne po čine utiekla a spáchala samovraždu.

Po smrti Chrysippa vyslovil Pelops ďalší rad prekliatí – za túto vraždu preklial svojich synov Atrea i Thyesta a tiež kráľa Laia, aby zahynul rukou svojho syna. Čo sa tiež stalo, jeho vrahom sa stal jeho nepoznaný syn Oidipus.

Literatúra

Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s.
Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí
Graves, Robert, Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hippodameia na českej Wikipédii.