Človek trinilský
Človek trinilský alebo človek vzpriamený trinilský (lat. Homo erectus erectus; staršie: pitekantrop jávsky, lat. Pithecanthropus erectus, ďalšie synonymá pozri nižšie) je poddruh druhu Homo erectus.
Synonymá
[upraviť | upraviť zdroj]Latinské synonymá sú: Homo erectus erectus, Hylobates giganteus, Hylobates gigas, Homo javanensis primigenius, Homo pithecanthropus, Proanthropus [sensu Wilser], Protanthropus erectus, Pithecanthropus duboisii, Homo trinilis, Homo trinilensis, Praehomo asiaticus javanensis, Praehomo javanensis, Pithecanthropus erectus erectus, Homo erectus javanensis, pôvodne Anthropopithecus erectus resp. o dva roky neskôr Pithecantropus erectus.
Slovenské synonymá staršieho názvu pitekantrop jávsky opočlovek vzpriamený, jávsky opočlovek/(?)opočlovek jávsky, človek jávsky/jávsky človek, zastarano a jazykovo nesprávne človek jávanský/jávanský človek.
Nálezy
[upraviť | upraviť zdroj]Do poddruhu patria tieto nálezy z Jávy:
- z lokality Kedung Brubus nález Kedung Brubus 1
- časť nálezov z lokality Trinil, konkrétne nálezy Trinil 1, Trinil 2, (?)Trinil 3 (=Femur I), ?Trinil 4, ?Trinil 5
- časť nálezov z lokality Sangiran, konkrétne nálezy Sangiran 2 (=Pithecanthropus II), Sangiran 3 (=Pithecanthropus III), Sangiran 8, Sangiran 10, Sangiran 17
- nálezy z lokality Sambungmacan, konkrétne nálezy Sm 1, Sm 3 a Sm 4
Staršie sa do poddruhu Homo erectus erectus zaraďovali aj nálezy: Trinil 6(=Femur II), Trinil 7 (=Femur III), Trinil 8 (=Femur IV), Trinil 9 (=Femur V) a Femur VI, ktoré Dubois priradil druhu Pithecanthropus erectus až v 30. rokoch, ale v roku 1983 boli preradené do rodu Homo sapiens. To isté možno platí o náleze Trinil 3 (= Femur I).
Niekedy sa do poddruhu Homo erectus erectus zaraďujú aj jávske nálezy, ktoré iní bádatelia zaraďujú do poddruhu človek modžokertský (Homo erectus modjokertensis) a/alebo jávske nálezy, ktoré iní zaraďujú do druhu človek ngandonský (Homo soloensis; takto napr. Santa Luca 1980).
Datovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Thurza (1998) Geologický vek trinilských vrstiev zaraďovaných do tzv. kabuhskej formácie sa najnovšie odhaduje na 900 000 rokov BP, vrstvy v Sangirane ... majú 1,6 mil. rokov BP.
Podľa Kleina (1999) sú akékoľvek nálezy druhu Homo erectus z Jávy (napriek niektorým vyšším datovaniam) mladšie ako 1 mil. BP.
Podľa Wooda (2011) má:
- nález Kedung Brubus 1 vek okolo rozhrania pliocénu a pleistocénu [to by malo byť okolo 1,8 mil. rokov BP]
- nález Trinil 1, 2 a 3 vek medzi 700 až 1 mil. BP (staršie 500 000 BP),
- nález Sangiran 2 a Sangiran 3 má okolo 1,5 mil. BP, Sangiran 8 okolo 1,6 mil. BP, Sangiran 10 okolo 1,3 mil. rokov BP a Sangiran 17 okolo 1,25 mil. BP
Datovanie nálezov zo Sambugmacanu sa obyčajne udáva ako zhodné s datovaním nálezu z Ngandongu (Homo soloensis). Staršie sa pre tieto dva nálezy udávalo viacero možných datovaní (najmladšie bolo 100 000 – 53 000/27 000 BP), podľa datovania z roku 2010 (prinajmenšom) pre Ngandong je nové datovanie buď okolo 546 000 alebo okolo 143 000 BP [1].
Objav a opis
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1890 našiel v lokalite Kedung Brubus na Jáve Eugène Dubois fragment spodnej čeľuste, ktorý má dnes značku Kedung Brubus 1 (k vykopávkam v Indonézii ho motivovala staršia Haeckelova hypotéza o hypotetickom opočloveku, ako aj nález fosílneho človeka z jávskej lokality Wadjak (Wajak) z roku 1888). Vtedy Dubois nálezu Kedung Brubus 1 nevenoval pozornosť, až v roku 1924 ho dodatočne priradil rodu Pithecanthropus erectus. V roku 1891 našiel Dubois v inej lokalite na Jáve – pri rieke Solo pri dedine Trinil – zub (dnes má značku Trinil 1) a lebkovú klenbu jedinca (neskôr dostala značku Pithecanthropus I, dnes Trinil 2), pričom vtedy si Dubois myslel, že sú zo šimpanza. V roku 1892 o niekoľko km vyššie po rieke Solo našiel ľavú stehennú kosť (značka Trinil 3 či Femur I), ktorá podľa Duboisa patrila tomu istému jedincovi, ktorého vykopal v roku 1891 (v roku 1973 sa zistilo, že asi je oveľa mladšia než nález z roku 1891). Prehodnotil nález a skonštatoval, že išlo hľadaný chýbajúci článok medzi ľudoopmi a ľuďmi, a že (na základe nálezu Trinil 3) tvor chodil vzpriamene. V roku 1892 nálezy (Trinil 1 až 3) nazval Anthropopithecus erectus a v roku 1894 ho (po ďalších drobných nálezoch a možno na počesť Haeckela) premenoval na Pithecanthropus erectus (t. j. op(ic)očlovek vzpriamený). Ako holotyp slúžil nález Trinil 2.
Do prvých desaťročí 20. storočia bolo postavenie druhu Pithecanthropus erectus vo vývoji človeka sporné. V roku 1940 bol Pithecanthropus erectus zlúčený s druhom Sinanthropus pekinensis a takto vzniknutý nový druh bol preradený do rodu Homo a nazvaný Homo erectus. Bývalý Pithecanthropus erectus v ňom neskôr dostal postavenie poddruhu Homo erectus erectus. Treba ale dodať, že alternatívny názov (zaradenie) Pithecanthropus erectus niektorí autori ešte používali až do zhruba 70. rokov.
Ďalšie nálezy z Jávy spadajúce do tohto poddruhu boli:
- v roku 1897 nálezy zubov označované ako Trinil 4 a Trinil 5
- v rokoch 1937 až 1941 čiastočné lebky – majú značku Pithecanthropus II (Sangiran 2) a Pithecanthropus III (Sangiran 3)
- v rokoch 1952 až 1977 jednak rozličné nálezy z nálezísk blízko Sangiranu, najmä nález so značkou Pithecanthropus VIII (Sangiran 17) z roku 1969, a jednak nález lebky z lokality Sambungmacan (značka Sm 1).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- referencie v článku človek vzpriamený