Hypertyreóza
 | |
| MKCH-10 | E05 |
| MedlinePlus | 000356 |
 | |
Hypertyreóza alebo tyreotoxikóza je klinický syndróm spôsobený nadmerným produkovaním hormónov štítnej žľazy, tyroxínu (T4) alebo trijódtyronínu (T3) alebo oboch. Všeobecne dochádza k zvýšeniu metabolických pochodov.
Príčiny
[upraviť | upraviť zdroj]Nadprodukcia hormónov štítnej žľazy môže byť sprievodným znakom niekoľkých klinických stavov. Hlavnými príčinami u ľudí sú:
- Gravesova choroba (v 70-80 % prípadov)
- Folikulárny karcinóm z oxyfilných buniek
- Tyreotoxikóza s toxickým viacuzlovým hrvoľom
Vysoká hladina hormónov štítnej žľazy v krvi môže mať aj ďalšie príčiny:
Jednou z nich je zápal štítnej žľazy, tyreoiditída. Existuje niekoľko rôznych typov tyreoiditídy. Sú to napríklad chronická autoimúnna tyreoiditída (Hashimotova), subakútna tyreoiditída a granulomatózna tyreoiditída (de Quervainova ). Tieto môžu súvisieť s nadprodukciou hormónov štítnej žľazy, ale často vyústia do dysfunkcie žľazy a následného nedostatku hormónov.
Nadbytok hormónov štítnej žľazy môže spôsobiť tiež teratóm (embryonálne založený nádor) na vaječníku.
Ďalšou možnou príčinou je požitie nadmerného množstva tabliet s hormónmi štítnej žľazy, prípadne konzumácia mletého hovädzieho mäsa kontaminovaného tkanivom štítnej žľazy. Táto „hamburgerová hypertyreóza“ je však dnes už veľmi neobvyklá
Hypertyreózu môže spôsobiť tiež liek na srdce amiodarón (1951-25-3).
Asi 7 % žien trpí v prvom roku po pôrode popôrodným zápalom štítnej žľazy, ktorý má niekoľko fáz a prvou z nich je hypertyreóza. Tento stav sa väčšinou napraví sám v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov a nie je potrebná žiadna liečba.
Príznaky
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavnými klinickými príznakmi sú strata hmotnosti (často sprevádzaná žravosťou), úzkosť, neznášanlivosť tepla, vyčerpanosť, vypadávanie vlasov, slabosť, hyperaktivita, podráždenosť, apatia, depresia, polyúria (nadprodukcia moču), polydipsia (nadmerný smäd) a potenie. Pacienti môžu mať ďalšie príznaky ako búšenie srdca a srdcové arytmie (poruchy srdcového rytmu), hlavne atriálna fibrilácia, dyspnoe (krátkodychosť), strata libida, nevoľnosť, zvracanie, osteoporóza a hnačka. U starších ľudí tieto klinické príznaky nemusia byť prítomné a choroba sa prejavuje len vyčerpanosťou a stratou hmotnosti, čo vedie k apatickej hypertyreóze. Keď je pacient v strese, môže nastať tyreotoxická kríza, ktorá sa prejavuje nárastom telesnej teploty nad 40 °C, tachykardiou (zrýchlená srdcová činnosť), arytmiou, zvracaním, hnačkou, dehydratáciou a žltačkou. Neurologickými prejavmi choroby sú tremor (bližšie neurčená trasľavosť), chorea (mimovoľné trhavé pohyby), myopatie (primárne poruchy svalov) a periodická paralýza. Jednou z najzávažnejších komplikácií hypertyreózy je akútna mozgovo-cievna príhoda kardioembolického pôvodu ako následok atriálnej fibrilácie.
Určenie diagnózy
[upraviť | upraviť zdroj]Podozrenie na hypertyreózu na základe lekárskeho záznamu a vyšetrenia potvrdia krvné testy. Väčšinou stačí zistiť hladinu tyreotropínu (tyreotropný hormón) v krvi. Ak je táto hladina nízka, znamená to, že hypofýzu (podmozgová žľaza) tlmí zvýšená hladina hormónov T4 (tetrajódtyronín, tyroxín) a/alebo T3 (trijódtyronín) v krvi, a je spoľahlivým znakom hypertyreózy. V ojedinelých prípadoch znamená nízka hladina tyreotropínu primárne zlyhanie hypofýzy alebo jej utlmenie ako následok inej choroby (iné špecifikované poruchy štítnej žľazy), preto sú testy hladiny T4 a T3 užitočné. Pri určovaní diagnózy môže pomôcť tiež zisťovanie prítomnosti špecifických protilátok. Pri zisťovaní príčiny hypertyreózy a pri rozlišovaní medzi hypertyreózou a tyreoiditídou poslúži scintigrafické vyšetrenie štítnej žľazy.