Preskočiť na obsah

Vražda Ignáca Mezeia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ignác Mezei)

Vražda Ignáca Mezeia bola vražda muža bez domova rómskeho pôvodu, Ignáca Mezeia (* 1967, Štvrtok na Ostrove - † 27. apríl 2001, Bratislava), ktorého 27. apríla 2001 v Bratislave zavraždili neonacisti.[1]

Okolnosti vraždy

[upraviť | upraviť zdroj]
Improvizovaný pamätník Ignáca Mezeiho na Májkovej ulici.

Skupina mladých neonacistov z Vrakune - Martin P. (17) a bratia Marián (17) a Vladimír O. (15) sa 27. apríla 2001 po 23. hodine vracali domov z Corgoň Pubu na Mickiewiczovej ulici v Bratislave.[2] V okolí Amerického[1][2] a Odborárskeho námestia,[3] na Májkovej ulici, napadli Ignáca Mezeiho, ktorého najprv zbili a následne bol Martinom P. bodnutý do oblasti hrudníka, medzi tretie a štvrté rebro.[2] Nôž zasiahol srdce, na následky čoho Mezei zomrel.[2]

Neonacistické pozadie útočníkov

[upraviť | upraviť zdroj]

V čase vraždy mali útočníci oblečené letecké bundy, tzv. „bombery“, pričom jeden z útočníkov mal na sebe bundu značky Lonsdale, charakteristickú pre subkultúru Skinheads, ktorej výzor často preberajú neonacisti.[1] Jeden zo súrodencov bol v dobe útoku v tričku s nápisom „Skinheads Slovakia“ a vrah Mezeiho mal v tom čase oblečené tričko so sloganom „Terror Machine[1], ktoré je spojené s neonacistickou teroristickou organizáciou Combat 18[4] a podľa niektorých ide o zástupné pomenovanie tohto zoskupenia.[5] Jeden z bratov O. bol taktiež po vražde odsúdený za verbálny rasový útok na muža čiernej pleti.[1]

Na prvé súdne pojednávanie prišlo trojicu podporiť 15 neonacistov.[1]

Kontroverzie a súdny proces

[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek indíciám o neonacistickom pozadí všetkých útočníkov nebolo v tomto smere vykonané žiadne ďalšie dokazovanie a nebol ani len podaný návrh na vykonanie domových prehliadok na zaistenie dôkazov.[6] Politický, resp. rasovo motivovaný podtext činu bol vyšetrovateľkou odmietnutý.[4][3] Informácia o oblečení odkazujúcom na neonacistické hnutie bola vyšetrovateľkou údajne zatajovaná zástupcovi poškodeného a dozvedel sa o nich až priamo zo súdneho spisu.[1][6]

Podľa niektorých zdrojov[6] bol prípad utajovaný pred médiami a zo strany vyšetrovateľky mohlo neskôr dôjsť k vydávaniu falošných informácií, podľa ktorých bol Ignác Mezei „psychicky chorý homosexuál“. To všetko s cieľom „zľahčiť útok a poškodiť obeť.“[6]

Súdny proces bol niekoľkokrát odročený a obvinený z vraždy bez rasového motívu bol nakoniec iba Martin P.[6], pričom súrodenci Marián a Vladimír O. vystupovali len v pozícii svedkov.

Rozsudok bol vynesený 10. decembra 2002 a páchateľ vraždy bol odsúdený na 4 roky v 1. nápravnovýchovnej skupine.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g A.S, Petit Press. Zisťujú, či vražda mala rasový motív [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
  2. a b c d Páchateľ vraždy bezdomovca je známy | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
  3. a b AKTUALITY.SK. Keď Slovenskom tiahli náckovia [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
  4. a b c JANÍČEK, Tomáš. Súčasné krajne pravicové násilie na Slovensku - Diplomová práca [online]. MASARYKOVA UNIVERZITA V BRNĚ, Fakulta sociálních studií, 13.5.2015, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  5. Combat 18 [online]. Counter Extremism Project, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b c d e ZAJAC-VANKA, Peter. Zabitie Ignáca M. je rasovou vraždou [online]. noveslovo.sk, 2002-11-06, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online. Archivované 2021-05-16 z originálu.