Preskočiť na obsah

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (-podľa súčasného prekladu EÚ; iné preklady: Medzinárodné štandardy pre finančné vykazovanie, Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo, Medzinárodné štandardy finančného vykazovania, Medzinárodné normy pre finančné výkazníctvo, Medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej závierky, Medzinárodné štandardy účtovného výkazníctva [podrobnosti o názvoch pozri nižšie]; angl. International Financial Reporting Standards - skratka: IFRS) môže byť[1][2]:

  • 1. v širšom zmysle: súhrnné označenie pre nasledujúce 4 druhy textov, ktoré prijala Rada pre Medzinárodné účtovné štandardy [angl. skratka IASB]:
    • vlastné účtovné štandardy:
      • a) Medzinárodné účtovné štandardy [porovnaj nižšie; angl. skratka IAS] v užšom zmysle a
      • b) Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva [resp. vyššie uvedené slovenské synonymá; angl. skratka IFRS] v užšom zmysle a
    • interpretácie účtovných štandardov:
      • c) interpretácie Stáleho interpretačného výboru [angl. skratka SIC (interpretations)] a
      • d) interpretácie Výboru pre interpretácie Medzinárodného finančného výkazníctva [angl. skratka IFRIC],
  • 2. v užšom zmysle: len vyššie uvedený bod b) (čiže všetky vlastné účtovné štandardy, ktoré boli prijaté od roku 2002)

Do roku 2001 existovali z vyššie uvedeného len body 1a) a 1c), v roku 2002 pribudli aj body 1b) a 1d).

Termín Medzinárodné účtovné štandardy (starší preklad aj: Medzinárodné účtovné normy [podrobnosti o názvoch pozri nižšie]; angl. International Accounting Standards - skratka: IAS) môže označovať:

  • v užšom zmysle: vyššie uvedený bod 1a) (čiže všetky vlastné účtovné štandardy, ktoré boli prijaté do roku 2001) [1][2]
  • v širšom zmysle: vyššie uvedený bod 1 (čiže synonymum pre IFRS v širšom zmysle) [3][4]
  • staršie občas: vyššie uvedený bod 1a) + 1b) (čiže všetky vlastné účtovné štandardy) [5]

Systém IFRS v širšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Systém IFRS v širšom zmysle teda zahŕňa jednak:

  • vlastné účtovné štandardy (IFRS v užšom zmysle a IAS v užšom zmysle), teda predpisy, ako zostavovať účtovnú závierku, a jednak
  • ich interpretácie (interpretácie SIC a IFRIC), teda vykonávacie predpisy k týmto účtovným štandardom

Cieľ

[upraviť | upraviť zdroj]

Zmyslom IFRS v širšom zmysle je zjednotenie medzinárodných účtovných štandardov na úrovni zostavovania účtovnej závierky a teda čo najväčšia porovnateľnosť účtovných závierok na celom svete.

Dostupnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Štandardy sú priebežne a pomerne často menené, dopĺňané a rušené. Základný text je anglický. Existujú oficiálne preklady do viacerých jazykov (najmä všetkých jazykov EÚ). Prvý slovenský oficiálny preklad vyšiel v roku 2001 (medzičasom je veľmi zastaraný), posledný v roku 2009[6]. Okrem toho sú IFRS obsiahnuté v Úradnom vestníku v európskom nariadení č. 1126/2008 v platnom znení, resp. staršie v nar. č. 1725/2003 v platnom znení; na stránkach slovenského Ministerstva financií sú uvedené linky na tieto predpisy a ich novelizácie ([3]).

Prijímanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Inštitúcia rámcovo zodpovedná za IFRS v širšom zmysle je IASCF (International Accounting Standards Committee Foundation - Nadácia Výboru pre Medzinárodné účtovné štandardy) so sídlom v Londýne, založená v štáte Delaware v USA. Do roku 2001 bol jej predchodcom IASC (International Accounting Standards Committee - Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy).

Samotné štandardy v rámci IASCF zostavuje IASB (International Accounting Standards Board - Rada pre Medzinárodné účtovné štandardy), ktorej predchodcom do roku 2001 bol Board of the IASC (Board of the International Accounting Standards Committee - Rada Výboru pre medzinárodné účtovné štandardy). Skladá sa zo 14 členov (z 9 krajín sveta) vyberaných na základe odbornosti.

Interpretácie zostavuje IFRIC (International Financial Reporting Interpretation Committee - Výbor pre interpretácie Medzinárodného finančného výkazníctva), ktorej predchodcom bol do roku 2001 SIC (Standing Interpretation Committee - Stály výbor pre interpretácie). Skladá sa z 19 členov z 15 krajín sveta.

Okrem toho má nadácia 22-člennú Správnu radu a SAC (Standards Advisory Council - Poradný výbor pre štandardy).

IASCF resp. IASC je financovaný veľkými účtovnými a audítorskými spoločnosťami, súkromnými finančnými inštitúciami a priemyselnými podnikmi z celého sveta, centrálnymi a rozvojovými bankami a inými medzinárodnými a profesionálnymi organizáciami.

Záväznosť

[upraviť | upraviť zdroj]

IASC bol vytvorený už v roku 1973. Medzinárodné účtovné štandardy (ako sa vtedy nazývali) pôvodne neboli záväzné a na dôležitosti získali prakticky až koncom 20. storočia. Vtedy sa aj EÚ rozhodla, že ich preberie do svojho práva, čím sa stali (do veľkej miery) záväznými pre členské štáty EÚ. Stalo sa tak najmä nariadeniami č. 1606/2002, 1725/2003, 2086/2004, 2237/2004, 211/2005, 707/2004, 2236/2004, 2238/2004, 1751/2005 atď. (Zoznam je napr. tu: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4487)

Európske Nariadenie č. 1606/2002 robí IAS/IFRS záväznými pre konsolidovanú účtovnú závierku podnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovaných trhoch Európskej únie, a to počnúc 1.1. 2005. Zároveň je umožnené členským štátom, aby povinnosť zostavovať účtovnú závierku podľa IAS/IFRS rozšírili aj na:

  • konsolidované účtovné závierky ostatných podnikov
  • individuálne účtovné závierky.

V prípade Slovenska (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a zákon č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov) sú IAS/IFRS záväzné pre:

  • konsolidované účtovné závierky všetkých podnikov od 1.1. 2005
  • individuálne účtovné závierky podnikov vo verejnom záujme (banky, poisťovne, doplnkové dôchodkové poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, emitenti cenných papierov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovaných trhoch v EÚ, vybrané veľké priemyselné podniky a i.), a to počnúc účtovným obdobím, ktoré začína 1. 1. 2006
  • emitentov cenných papierov od 1.1.2004

Mnohé účtovné jednotky zostavujú účtovnú závierku podľa IAS/IFRS dobrovoľne.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

IAS / IFRS

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto podkapitola len obšírnejšie formulovaný súbor definícií, ktorý je uvedený hore v úvode tohto článku.

Vlastné účtovné štandardy (spravidla bez interpretácií) sa do roku 2002 volali Medzinárodné účtovné štandardy (IAS) a tento názov sa dodnes ponechal pre tie štandardy, ktoré boli prijaté do roku 2001 (a neboli ešte zrušené). Vlastné účtovné štandardy prijaté od roku 2002 sa už vždy volajú Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS). Podobne došlo k zmene názvu interpretácií účtovných štandardov z Interpretácie Stáleho interpretačného výboru (SIC) na Interpretácie Výboru pre interpretácie Medzinárodného finančného výkazníctva (IFRIC).

Názov Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva sa okrem toho používa aj v širšom zmysle na označenie všetkých vlastných účtovných štandardov a ich interpretácií (porov. IAS 1.11 a nariadenie č. 1126/2008).

V nariadení č. 1725/2003 (konsolidované znenie z roku 2008) sa ako Medzinárodné účtovné štandardy (IAS) sčasti označovali všetky vlastné účtovné štandardy (čiže IAS v užšom zmysle + IFRS v užšom zmysle), a ako Interpretácie SIC sa označovali všetky interpretácie (čiže Interpretácie SIC v užšom zmysle + IFRIC).

Slovenské názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný slovenský preklad nar. č. 1126/2008 v Úradnom vestníku EÚ znie "Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva".

Oficiálny preklad IFRS od IASB z roku 2009 znie "Medzinárodné štandardy pre finančné vykazovanie". [6]

V slovenskom Zákone o dani z príjmov a Zákone o štatutárnom audite (resp. staršie Zákone o audítoroch, audite a dohľade nad vykonávanám auditu) sa nazývajú "medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo", v slovenskom Zákone o účtovníctve "medzinárodné účtovné štandardy (, ktoré vydáva Rada pre medzinárodné účtovné štandardy so sídlom v Londýne)".

V odbornej literatúre sa vyskytuje (okrem iných) často názov "Medzinárodné štandardy finančného vykazovania" [7][8] a "Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo" [9][10].

Technicky správny preklad anglického "International Financial Reporting Standards" však znie "Medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej závierky" (potvrdzuje to aj sám text IAS 1.14 a 1.50 [v staršom znení: IAS 1.10 a 1.45]), prípadne "Medzinárodné štandardy účtovného výkazníctva" (tak znie napr. oficiálny český preklad). [11][12]

Slovenský preklad konsolidovaného znenia nar. č. 1725/2003 (t.j. predchodcu nariadenia č. 1126/2008) v Úradnom vestníku EÚ omylom používal minimálne tri preklady anglického výrazu "International Financial Reporting Standards", a to "Medzinárodné štandardy finančného vykazovania" (ako zrejme "hlavný" preklad - podľa 2238/2004), "Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva", ale napríklad aj "Medzinárodné finančné výkaznícke štandardy" (zjavný omyl). Aj slovenský preklad "International Accounting Standards Board" (IASB) ako "Výbor pre Medzinárodné účtovné štandardy", ktorý bol použitý (napríklad) v tomto preklade je technicky chybný (správne má byť napríklad "Rada pre Medzinárodné účtovné štandardy", tak ako tomu je aj v súčasnom preklade nar. 1126/2008), pretože "Výbor pre Medzinárodné účtovné štandardy" ("International Accounting Standards Committee, IASC) bol do roku 2001 názov predchodcu dnešnej "Nadácie Výboru pre Medzinárodné účtovné štandardy" (IASCF). [13]

V slovenskom preklade nariadenia č. 1606/2002 (t.j. prvého nariadenia, ktorým sa IAS/IFRS zavádza v EÚ) boli atypicky použité nasledovné preklady: International Accounting Standards = "Medzinárodné účtovné normy", International Financial Reporting Standards = "Medzinárodné normy pre finančné výkazníctvo" a International Accounting Standards Board = "Medzinárodná rada pre účtovné normy". Už o rok neskôr sa síce vnútri textu nariadenia č. 1725/2003 odkazuje na nariadenie č. 1606/2002 v opravenej slovenskej podobe (v názve predpisu 1126/2008 opravili výraz "medzinárodné účtovné normy" na "medzinárodné účtovné štandardy"), ale pôvodné znenie prekladu nariadenia č. 1606/2002 je napriek tomu naďalej platné (porov. nariadenie č. 297/2008 a č. 1126/2008). Atypické preklady z nariadenia č. 1606/2002 čiastočne preberá aj Nariadenie ECB 2015/534 a preklad "Medzinárodné účtovné normy" prebral aj napríklad slovenský zákon č. 235/2012 Z. z. [14][15][16][17][18][19]

Zoznam

[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva, ktoré sú prevzaté do práva EÚ k 1.1.2018, v oficiálnom slovenskom preklade podľa Úradného vestníka EÚ:

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (v širšom zmysle)/Medzinárodné účtovné štandardy (v širšom zmysle):

A) Vlastné účtovné štandardy

[upraviť | upraviť zdroj]

A1) Medzinárodné účtovné štandardy (v užšom zmysle)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • IAS 1: Prezentácia účtovnej závierky
  • IAS 2: Zásoby
  • IAS 7: Výkaz o peňažných tokoch (v úvodnom zozname Nariadenia: Výkazy o peňažných tokoch; názov do roku 2007: Výkazy peňažných tokov)
  • IAS 8: Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby (v úvodnom zozname Nariadenia: Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby)
  • IAS 10: Udalosti po období vykazovania
  • IAS 11: Zmluvy o zhotovení
  • IAS 12: Dane z príjmov
  • IAS 16: Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia
  • IAS 17: Lízingy
  • IAS 18: Výnosy
  • IAS 19: Zamestnanecké požitky
  • IAS 20: Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci
  • IAS 21: Vplyv zmien kurzov cudzích mien
  • IAS 23: Náklady na prijaté úvery a pôžičky
  • IAS 24: Zverejnenia o spriaznených osobách
  • IAS 26: Účtovanie a vykazovanie penzijných programov
  • IAS 27: Individuálna účtovná závierka
  • IAS 28: Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov
  • IAS 29: Finančné vykazovanie v hyperinflačných ekonomikách
  • IAS 32: Finančné nástroje: prezentácia
  • IAS 33: Zisk na akciu
  • IAS 34: Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka
  • IAS 36: Zníženie hodnoty majetku
  • IAS 37: Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva
  • IAS 38: Nehmotný majetok
  • IAS 39: Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie
  • IAS 40: Investičný nehnuteľný majetok
  • IAS 41: Poľnohospodárstvo

A2) Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (v užšom zmysle)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • IFRS 1: Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (v úvodnom zozname Nariadenia: Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva)
  • IFRS 2: Platby na základe podielov
  • IFRS 3: Podnikové kombinácie
  • IFRS 4: Poistné zmluvy
  • IFRS 5: Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti
  • IFRS 6: Prieskum a vyhodnocovanie nerastných zdrojov
  • IFRS 7: Finančné nástroje: zverejňovanie
  • IFRS 8: Prevádzkové segmenty
  • IFRS 9: Finančné nástroje
  • IFRS 10: Konsolidovaná účtovná závierka
  • IFRS 11: Spoločné dohody
  • IFRS 12: Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách
  • IFRS 13: Oceňovanie reálnou hodnotou
  • IFRS 15: Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi
  • IFRS 16: Lízingy

B) Interpretácie účtovných štandardov

[upraviť | upraviť zdroj]

B1) Interpretácie Stáleho interpretačného výboru

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SIC-7: Zavedenie meny euro
  • SIC-10: Štátna pomoc – bez konkrétneho vzťahu k prevádzkovým činnostiam
  • SIC-15: Operatívny lízing – stimuly
  • SIC-25: Dane z príjmov – zmeny daňovej situácie účtovnej jednotky alebo jej vlastníkov (v úvodnom zozname Nariadenia: Dane z príjmov – zmeny daňovej situácie účtovnej jednotky alebo jej akcionárov)
  • SIC-27: Vyhodnocovanie podstaty transakcií zahŕňajúcich právnu formu lízingu (v úvodnom zozname Nariadenia: Posudzovanie podstaty transakcií zahŕňajúcich právnu formu lízingu)
  • SIC-29: Dojednania o koncesiách na poskytovanie služieb: Zverejňovanie (v úvodnom zozname Nariadenia: Zverejnenie – zmluvy o licenciách na poskytovanie služieb)
  • SIC-31: Výnosy – výmenné obchody zahŕňajúce reklamné služby
  • SIC-32: Nehmotný majetok – náklady na webovú lokalitu

B2) Interpretácie Výboru pre interpretácie Medzinárodného finančného výkazníctva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • IFRIC 1: Zmeny v existujúcich záväzkoch vyplývajúcich z ukončenia prevádzky, obnovy prostredia a podobných záväzkov
  • IFRIC 2: Členské podiely v družstvách a podobné nástroje
  • IFRIC 4: Určovanie, či je súčasťou zmluvy lízing
  • IFRIC 5: Práva na podiely z fondov určených na ukončenie prevádzky, recykláciu a na obnovu životného prostredia
  • IFRIC 6: Záväzky vyplývajúce z pôsobenia na osobitnom trhu – odpad z elektrických a elektronických zariadení
  • IFRIC 7: Uplatňovanie metódy úpravy predchádzajúcich rokov podľa štandardu IAS 29 – Finančné vykazovanie v hyperinflačných ekonomikách
  • IFRIC 10: Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka a zníženie hodnoty majetku
  • IFRIC 12: Dojednania o koncesiách na poskytovanie služieb (v úvodnom zozname Nariadenia: Zmluvy o licenciách na poskytovanie služieb)
  • IFRIC 13: Vernostné programy pre zákazníkov
  • IFRIC 14: IAS 19 – Obmedzenie hornej hranice hodnoty majetku z definovaných požitkov, požiadavky minimálneho financovania a vzťahy medzi nimi (v úvodnom zozname Nariadenia: IAS 19 – Obmedzenie hornej hranice hodnoty majetku z definovaných úžitkov, minimálne požiadavky na financovanie a vzťahy medzi nimi)
  • IFRIC 15: Dohody o výstavbe nehnuteľností (v úvodnom zozname Nariadenia: Zmluvy na výstavbu nehnuteľností)
  • IFRIC 16: Zabezpečenie čistej investície do zahraničnej prevádzky
  • IFRIC 17: Rozdelenia nepeňažných aktív vlastníkom
  • IFRIC 18: Prevody aktív od zákazníkov
  • IFRIC 19: Zánik finančných záväzkov s nástrojmi vlastného imania
  • IFRIC 20: Náklady na odstraňovanie skrývky v produkčnej fáze povrchovej ťažby
  • IFRIC 21: Odvody
  • IFRIC 22: Transakcie v cudzej mene a protihodnota vo forme preddavku
  • IFRIC 23: Neistota týkajúca sa zaobchádzania s daňou z príjmu

Malé a stredné podniky

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2009 bol prvýkrát vydaný špeciálny IFRS pre malé a stredné podniky (anglický názov: IFRS for SMEs). [20]

Ekonomické efekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho vedcov skúmalo účinky prijatia IFRS, ale výsledky sú nejasné. Jedna štúdia[21] napríklad používa údaje z 26 krajín na štúdium ekonomických dôsledkov povinného prijatia IFRS. Ukazuje, že v priemere, hoci sa v čase zavedenia IFRS likvidita na trhu zvyšuje, nie je jasné, či je prijatie mandátu podľa IFRS jediným dôvodom pozorovaných účinkov na trh.[22]

Účinky môžu vysvetliť aj stimuly firiem k podávaniu správ, presadzovanie práva a zvýšená porovnateľnosť finančných správ. Prijatie IFRS v Európskej únii je zvláštnym prípadom, pretože je prvkom širších reforiem zameraných na konsolidáciu ekonomík členských krajín. Jedna štúdia uvádza pozitívne trhové efekty pre spoločnosti, ktoré prijímajú IFRS, ale tieto pozitívne efekty sa objavili ešte predtým, ako došlo k prechodu. Ďalšia štúdia sa zamerala na vývoj akciového trhu v Poľsku; zistil pozitívne efekty súvisiace so vstupom Poľska do EÚ, ale žiadny špecifický účinok, ktorý možno pripísať IFRS. Je zaujímavé, že členské štáty si zachovávajú veľký stupeň nezávislosti pri stanovovaní národných účtovných štandardov pre spoločnosti, ktoré uprednostňujú zostať na miestnej úrovni.[23]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IAS 1.11 (stav 2018)
  2. ↑ a b TUMPACH, Miloš. Medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej závierky IFRS/IAS. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 2006. 472 s. ISBN 80-8078-072-2. S. 15-18.
  3. ↑ Príloha k nariadeniu č. 1126/2008
  4. ↑ § 15 zákona č. 423/2015 Z. z.
  5. ↑ nariadenie č. 1725/2003 v konsolidovanom znení v októbri 2008 [1]
  6. ↑ a b https://shop.ifrs.org/ProductCatalog/Product.aspx?ID=1631
  7. ↑ ŠLOSÁROVÁ, Anna; KADLEČÍKOVÁ, Oľga; KOVALČÍKOVÁ, Antónia; MÁZIKOVÁ, Katarína, a kol. Účtovníctvo. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 2011. 290 s. ISBN 978-80-8078-418-8. S. 263.
  8. ↑ KOTULIČ, Rastislav; KIRÁLY, Peter; RAJČÁNIOVÁ, Miroslava. Finančná analýza podniku. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Iura edition, 2010. 238 s. ISBN 978-80-8078-342-6. S. 31.
  9. ↑ https://www.iasplus.com/en/binary/fs/2007ifrsmodslovak.pdf
  10. ↑ https://www.pwc.com/sk/sk/auditorske-sluzby-pwc/ifrs.html
  11. ↑ IAS 1
  12. ↑ Tumpach: Medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej uzávierky, 2006, str. 15
  13. ↑ nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, konsolidované znenie okt. 2008
  14. ↑ nariadenie č. 1602/2002
  15. ↑ nariadenie č. 1725/2003
  16. ↑ nariadenie č. 1126/2008
  17. ↑ nariadenie č. 297/2008
  18. ↑ Nariadenie ECB 2015/534 [2]
  19. ↑ zákon č. 235/2012
  20. ↑ https://www.ifrs.org/issued-standards/ifrs-for-smes/
  21. ↑ Adopting a Label: Heterogeneity in the Economic Consequences Around IAS/IFRS Adoptions. Journal of Accounting Research, 2013, s. 495–547. ISSN 0021-8456. DOI: 10.1111/1475-679X.12005.
  22. ↑ Ernst & Young LLP. International GAAP 2021. [s.l.] : Wiley, 2020. Dostupné online. Archivované 2021-09-17 na Wayback Machine
  23. ↑ The Role and Current Status of IFRS in the Completion of National Accounting Rules – Evidence from European Countries. Accounting in Europe, 2017, s. 1–12. ISSN 1744-9480. DOI: 10.1080/17449480.2017.1319965.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Medzinárodné_štandardy_finančného_výkazníctva&oldid=7811210“