Julsko-klaudijská dynastia
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Julsko-klaudijská dynastia (iné názvy: juliovsko/iuliovsko/juliánsko/júliovsko/julio-klaudiovská/claudiovská/klaudijská dynastia, julsko-klaudiovská/claudiovská dynastia, Juliovci/Iuliovci-Klaudiovci/Claudiovci) bola prvá cisárska dynastia starovekého Ríma. Išlo o členov dvoch starých rodov, Juliovcov a Klaudiovcov. Prvý, kto získal vládu, bol diktátor Gaius Iulius Caesar z rodu Juliovcov, posledným vládcom dynastie bol cisár Nero.
Juliovci
[upraviť | upraviť zdroj]Juliovci (Iuliovci; lat. gens Iulia) pochádzali z najstaršej rímskej rodiny. Svoj pôvod odvodzovali z Tróje a do Itálie prišli po dobytí Tróje, zakladateľ rodu Iulius bol synom Aeneasa. Táto mytológia naznačuje, že Juliovci boli starobylým rímskym rodom a v rímskej histórii pôsobili od jej raného obdobia. Juliovci boli patricijovia a jedna z najváženejších rodín rímskej republiky. Prvý konzul z tejto rodiny bol Gaius Iulius Iulus v roku 489 pred Kr. Juliovci boli významní politici; známy je aj prétor a miestodržiteľ Sicílie Sextus Iulius Caesar, ktorý ako prvý z rodu Juliovcov mal meno Caesar. Najznámejším Juliovcom za republiky bol Gaius Iulius Caesar a prvý cisár Augustus.
Klaudiovci
[upraviť | upraviť zdroj]Klaudiovci (Claudiovci; lat. gens Claudia) boli takisto ako Juliovci starým rodom. Svoj pôvod odvodzovali od prvých rokov republiky, boli teda mladším rodom ako Juliovci. Zakladateľom rodu bol Sabín Attius Clausus. Clausus bol prijatý medzi patricijov a zmenil svoje sabínske meno Clausus na latinské Claudius. Prvým konzulom z rodu bol v roku 495 pred Kr. Appis Claudius Sabinus Regillensis. Z rodu pochádzali viaceré významné osobnosti. Claudius Caudex vyhnal Kartágincov zo Sicílie, Claudius Nero zničil Hasdrubalovu armádu počas druhej púnskej vojny, Claudius Drusus sa snažil ovládnuť Rím aj celú Itáliu pre seba a Claudius Appius postavil slávnu cestu Via Appia.
Spojenia rodov
[upraviť | upraviť zdroj]Juliovci a Klaudiovci sa spojili počas vlády cisára Augusta, ktorý si za manželku zobral Liviu Drusillu, ktorá bola v tom čase už tehotná s Claudiom Nerom. Livia Drusilla porodila Tiberia, ktorého Augustus adoptoval a po jeho smrti sa stal cisárom. Tiberius si za manželku vzal Augustovu dcéru Iuliu, ktorú však neskôr jej otec vykázal pre nerestný život. Pokrvne sa Juliovci a Klaudiovci spojili, keď si Tiberiov brat, slávny generál Nero Claudius Drussus zobral za ženu Augustovu sestru Octaviu a mal s ňou syna, Germanica, tiež budúceho slávneho generála. Germanicus bol otcom cisára Caligulu.
Julsko-klaudijskí vládcovia
[upraviť | upraviť zdroj]- Gaius Iulius Caesar – Jeho otec bol Gaius Iulius Caesar (starší), člen rodu Juliovcov a matka Aurelia Cotta.
- Augustus – Prvý rímsky cisár, jeho matka Attia bola dcérou Iulie, ktorá bola sestrou Gaia Iulia Caesara.
- Tiberius – Nevlastný syn cisára Augusta, jeho otec Claudius Nero pochádzal z rodu Klaudiovcov.
- Caligula – Syn generála Germanica, ktorého otec bol Tiberiov brat. Caligulova matka bola Agrippina (staršia), dcéra generála a architekta Marca Vipsania Agrippu a Iulie, Augustovej dcéry. Jeho predkovia boli aj Juliovci aj Klaudiovci.
- Claudius – Jeho otec bol Tiberiov brat Drusus, Claudius bol Germanicovým bratom. Claudiova matka Antonia bola dcérou Marca Antonia a Augustovej dcéry Octávie. Claudius mal teda predkov Juliovcov a Klaudiovcov.
- Nero – Posledný cisár z tohto rodu. Jeho matka bola Agrippina (mladšia), dcéra Germanica a jeho ženy Agrippiny. Nerov otec bol Gnaeus Domitius Ahenobarbus. Nera však adoptoval cisár Claudius.