John Maynard Keynes

	John Maynard Keynes
	; anglický ekonóm
Narodenie	5. jún 1883; Cambridge, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	21. apríl 1946 (62 rokov); Firle, Anglicko
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	John Maynard Keynes; (plné texty diel autora)
Commons	John Maynard Keynes
	Britský portál; Biografický portál

John Maynard Keynes, prvý barón Keynes z Tiltonu (* 5. jún 1883, Cambridge, Spojené kráľovstvo – † 21. apríl 1946, Firle) bol anglický ekonóm, ktorý položil základy ekonomickej školy myslenia nazývanej keynesianizmus. Jeho radikálne myšlienky mali zásadný vplyv na modernú ekonomickú a politickú teóriu. Je známy predovšetkým ako zástanca vládnej politiky zásahov, podľa ktorej má vláda uskutočňovať fiškálne a monetárne zásahy do ekonomiky tak, aby zmiernila nepriaznivé dopady ekonomických výkyvov (recesií, depresií a konjunktúr). Často je považovaný za zakladateľa modernej makroekonómie.

Život

Vzdelanie

John Maynard Keynes bol synom Johna Nevillea Keynesa, ktorý prednášal ekonómiu na univerzite v Cambridge, a Florence Ady Brownovej, úspešnej spisovateľky a sociálnej reformistky. Keynesovi sa dostalo kvalitného vzdelania na elitnej škole Eton College, kde prejavil talent takmer vo všetkých oblastiach svojich širokých záujmov. Jeho schopnosti boli pozoruhodné už len pre ich rozmanitosť. Vstúpil do King's College v Cambridge, kde vyštudoval matematiku (titul získal v roku 1905). Jeho záujem o politiku ho však priviedol k ekonómii a tak zostal v Cambridge ešte ďalší rok. Jeho učiteľmi ekonómie boli velikáni tejto vedy – Arthur Cecil Pigou a Alfred Marshall.

Kariéra

Keynes svoju dizertáciu v Cambridge odsunul na neskôr a rozhodol sa nájsť si zamestnanie. Dostal miesto vo vtedajšej britskej správe Indie (India Office). Práca tam bola naozaj nenáročná, Keynes, ako sám poznamenal, delil svoj pracovný čas medzi čítanie novín a vybavovanie osobnej korešpondencie. Ďalej teda pokračoval v písaní dizertačnej práce, ktorá však nebola prijatá, a teda jeho celoživotné spojenie s Cambridge ešte nebolo zaručené. Napriek tomu prijal docentúru v odbore ekonómie financovanú osobne Alfredom Marshallom a z tejto pozície si začal budovať svoje renomé ekonóma.

Čoskoro bol vymenovaný do Royal Commission on Indian Currency and Finance (Kráľovskej komisie pre indickú menu a financie), kde predviedol značné nadanie pri uplatňovaní ekonomickej teórie v praktických problémoch, hlavne v problematike meny a úverov. Tento talent našiel uplatnenie po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď bol Keynes v rokoch 1915 až 1919 poverený prácou poradcu britského ministerstva financií pre finančné a ekonomické otázky. Okrem iného počas vojny navrhoval úverové podmienky medzi Britániou a jej spojencami na kontinente a nákup vzácnych mien. Práve v týchto menových transakciách sa stal legendárnym a to napokon viedlo k jeho účasti na versailleskej mierovej konferencii v roku 1919, kde zastával úlohu finančného zástupcu ministerstva financií. Pod vplyvom tejto konferencie napísal a ešte v tom istom roku publikoval knihu The Economic Consequences of the Peace (po slovensky Ekonomické dôsledky mieru) a v roku 1922 sa k téme vrátil v knihe A Revision of the Treaty (po slovensky Revízia zmluvy). V oboch textoch Keynes poukázal na to, že vojnové reparácie, ktoré bolo Nemecko po porážke v prvej svetovej vojne nútené splácať, boli príliš veľké a vyjadril obavu, že ich splácanie zruinuje nemeckú ekonomiku. Tieto predpovede sa potvrdili, keď sa v roku 1923 objavila hyperinflácia a nastal kolaps nemeckého hospodárstva, pričom iba malá časť reparácií bola vôbec niekedy zaplatená.

V roku 1920 Keynes publikoval svoje Treatise on Probability (po slovensky Pojednanie o pravdepodobnosti), čím významne prispel k filozofickému a matematickému podopretiu teórie pravdepodobnosti. Deflačnú politiku uskutočňovanú v 20. rokoch 20. storočia napadol v diele A Tract on Monetary Reform (po slovensky Úvaha o menovej reforme, 1923), podľa ktorého by krajiny mali sledovať cieľ stability domácej cenovej hladiny a uplatňovať pružné menové kurzy. Dvojzväzkové Treatise on Money (Pojednanie o peniazoch) z roku 1930 prináša Keynesov koncept takzvanej wickselliánskej teórie úverového cyklu.

Najvýznamnejším Keynesovým dielom bola The General Theory of Employment, Interest and Money (po slovensky Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí) publikovaná v roku 1936. Znamenala zásadný obrat v ekonómii, pretože napadla vtedajšiu ekonomickú paradigmu. Teória je založená na myšlienke, že kľúčovou veličinou v ekonomike je agregátny dopyt. Pomocou neho je možné vysvetliť výkyvy v celkovej úrovni ekonomickej aktivity, ktoré boli pozorované napríklad počas Veľkej depresie. Celkový dôchodok spoločnosti sa delí medzi spotrebu a investície. Ak v ekonomike existuje nezamestnanosť a nevyužité výrobné kapacity, jedinou cestou, ako zvýšiť zamestnanosť a celkový dôchodok je zvýšenie výdavkov či už na spotrebu alebo na investície. Pre zvýšenie výdavkov na investície je potrebné znížiť úroveň úrokových sadzieb. Celkový objem úspor v spoločnosti je závislý od celkových príjmov, takže zvýšenie celkových úspor možno dosiahnuť dokonca aj pri poklese úrokových sadzieb. Kniha jednoznačne propaguje aktívne zásahy vlády do hospodárstva, ktorými sa má v obdobiach vysokej nezamestnanosti stimulovať dopyt – napríklad prostredníctvom výdavkov na verejné práce. Často je táto kniha považovaná za základ modernej makroekonómie.

V roku 1942 bol Keynes ako známy ekonóm povýšený do šľachtického stavu s titulom barón Keynes z Tiltonu. Počas druhej svetovej vojny v práci nazvanej How to pay for the war (po slovensky Ako zaplatiť vojnu) Keynes argumentoval, že vojnové snaženie by malo byť z veľkej časti financované vyšším zdanením namiesto vytvárania rozpočtového deficitu, tak by bolo možné vyhnúť sa inflácii. Keď víťazstvo spojencov začalo vyzerať reálne, Keynes sa ako šéf britskej delegácie a predseda komisie Svetovej banky vo veľkej miere angažoval vo vyjednávaní povojnového usporiadania, ktoré vyvrcholilo konferenciou v Bretton Woods. Výsledkom rozhovorov bol napokon Bretton Woodsky systém. Keynesov radikálny plán týkajúci sa medzinárodnej clearingovej únie počítal s vytvorením dôkladného systému riadenia mien, vrátane centrálnej banky zodpovednej za spoločnú svetovú menovú jednotku. Väčšia vyjednávacia sila na strane USA však spôsobila, že napokon bol schválený menej radikálny plán navrhnutý Harrym Dexterom Whiteom.

Keynes zhromaždil súbor portrétov významných osobností ekonómie v diele Essays in Biography. Jeho snahy ovplyvniť rozhodovanie kompetentných počas Veľkej depresie sú zhrnuté v zbierke esejí nazvanej Essays in Persuasion. Od roku 1912 bol Keynes aj šéfredaktorom periodika Economical Journal.

Investovanie

Keynes nebol len teoretikom, ale aj nadaným praktikom. Dokazujú to jeho úspechy pri vedení investičného fondu, ktorý spravoval v mene cambridgeskej King's College. Od roku 1928 do roku 1945 tento fond vykazoval vysoký priemerný rast 13,2% aj napriek vážnemu úderu počas Veľkého krachu v roku 1929 a nasledujúcej depresii, zatiaľ čo trh v Spojenom kráľovstve v tomto období vykazoval priemerný ročný pokles 0,5%.

V zásade Keynesov prístup k investovaniu možno zhrnúť do nasledujúcich troch bodov:

Dôkladný výber niekoľkých investícií, ktorých cena je nízka v pomere k ich očakávanej súčasnej či budúcej hodnote v nasledujúcich rokoch a vo vzťahu k alternatívnym investíciám v danom okamihu.
Vytrvalé držanie týchto rozsiahlych jednotiek za každých okolností, možno aj po niekoľko rokov, až kým neprinesú očakávaný úžitok alebo kým nie je úplne zrejmé, že ich nákup bol zlým rozhodnutím.
Vyvážená investičná pozícia, t. j. investovať po menších častiach a pokiaľ možno do odvetví s protichodným rizikom, takže namiesto jednej veľkej investície nesúcej riziko bude pôsobiť celá škála rizík, žiadne však neohrozí celý objem investícií. Napríklad je vhodné časť investícií držať v zlate a inú časť vo forme akcií, pretože sa tieto investičné nástroje počas výkyvov ekonomiky zvyknú správať opačne.

Keynes bolo toho názoru, že nemožno znižovať riziko investícií jednoduchým rozdelením zdrojov do primnohých podnikov, o ktorých toho veľa nevieme a nemáme žiadny zvláštny dôvod im dôverovať. Znalosti a skúsenosti jednotlivca sú obmedzené a len zriedka existuje v danom okamihu viac než dva či tri podniky, do ktorých môže jednotlivec osobne vkladať dôveru.

Keynesova rada pre investičné špekulovanie je nadčasová:

Investovanie je nesmierne nudné a nadmieru náročné pre každého, kto nemá inštinkt hazardného hráča; ten, kto taký inštinkt má, však musí za tieto sklony platiť primeranú daň.

V otázke investovania kapitálu Keynes zastával názor, že dobre spravované priemyselné podniky spravidla nerozdeľujú akcionárom celý objem vytvoreného zisku. V úspešných rokoch, ak už nie vo všetkých rokoch, si časť zisku ponechávajú a vkladajú ho späť do podnikania. Týmto spôsobom pôsobí prvok spoločného záujmu v prospech rozumného investovania do priemyslu.

Kompletné dielo

« The recent economic events in India », 1909, EJ
« Principal averages and laws of error which lead to them », 1911, J of Royal Statis Soc
« Influence of parental alcoholism », 1911, J of Royal Statis Soc
« Irving Fisher's purchasing power of money », 1911, EJ
« W.S. Jevons's theory of political economy », 1912, EJ
« The foreign trade of the UK at prices of 1900 », 1912, EJ
« J.A. Hobson's gold, prices and wages », 1913, EJ
Indian currency and finance, 1913
« Ludwig von Mises' Theorie des geldes », 1914, EJ
« The prospects of money », 1914, EJ
« War and the financial system », 1914, EJ
« The City of London and the Bank of England », 1914, QJE
« Walter Bagehot's works and life », 1915, EJ
« The economics of war in Germay », 1915, EJ
The economic consequences of the peace », 1919
« Ralph G. Hawtrey's currency and credit », 1920, EJ
A treatise on probability, 1921
Revision of the treaty, 1923
« The inflation of currency as a method of taxation », 1922, MGCRE
A tract on monetary reform, 1923
« Some aspects of commodity markets », 1923, Manchester Guardian
« A reply to sir William Beveridge's population and unemployment », 1923, EJ
« Population and unemployment », 1923, EJ
« The measure of deflation: an inquiry into index numbers », 1923, N&A
« Mr. Bonar law », 1923, N&A
« Currency policy and unemployment », 1923, N&A
« Does unemployment need a drastic remedy? », 1924, N&A
« Edwin Montagu », 1924, N&A
« Alfred Marshall, 1842-1924 », 1924, EJ a Memorials of Alfred Marshall, 1925
« Monetary reform », with E. Cannan, Addis and Milner, 1924, EJ
« A comment on Professor Cannan », 1924, EJ
« The gold standard Act », 1925, EJ
« The Balfour note and inter-allied debts », 1925, N&A
The economic consequences of Mr. Churchill, 1925
A short view of Russia, 1925
« Am I a liberal? », 1925, N&A
The end of laissez faire, 1926
« Liberalism and labour », 1926, N&A
Laissez faire and communism, 1926
« Francis Ysidro Edgeworth », 1926, EJ
« Trotsky on England », 1926, N&A
« A note on economy », 1927, N&A
« A model form for statements of international balances », 1927, EJ
« The british balance of trade », 1927, EJ
« The United States balance of trade », 1928, EJ
« Amalgamation of the british note issue », 1928, EJ
« Postwar depression in the Lancashire cotton industry », 1928, J of Royal Statistical Society
« Lord Oxford », 1928, N&A
« The great Villiers connection », 1928, N&A
Réflexions sur le franc, 1928
« The french stabilisation law », 1928, EJ
« Frederic C. Mills' behavior of prices », 1928, EJ
« The war debts », 1928, N&A
« A rejoinder to Ohlin's: the reparation problem », 1929, EJ
Can Lloyd George do it? spoluautor H.D. Henderson, 1929
« Winston Churchill », 1929, N&A
A treatise on money, deux volumes, 1930
« The industrial crisis », 1930, N&A
« The great slump of 1930 », 1930, N&A
« Economic possibilities for our grandchildren », 1930, N&A a Saturday Evening Post
« Frank P. Ramsey », 1930, EJ and 1931, NSN
« A rejoinder to D.H. Robertson », 1931, EJ
« Spending and saving », 1931, The Listener
« The problem of unemployment », 1931, The Listener
« On the eve of gold suspension », 1931, Evening Standard
« The end of the gold standard », 1931, Sunday Express
« After the suspension of gold », 1931, Times
« Proposals for a revenue tariff », 1931, NSN
« Some consequences of the economy report », 1931, NSN
Essays in persuasion, 1931
« The world's economic outlook », 1932, Atlantic Monthly
« The prospects of the sterling exchange », 1932, Yale Review
« The dilemma of modern socialism », 1932, Political Quarterly
« Member bank reserves in the United States », 1932, EJ
The world's economic crisis and the way of escape spoluautori A. Salter, J. Stamp, B. Blackett, H. Clay and W. Beveridge, 1932
« Saving and usury », 1932, EJ
« A note on the long-term rate of interest in relation to the conversion scheme », 1932, EJ
« A monetary theory of production », 1933, in Festschrift für Arthur Spiethoff
« Mr. Robertson on saving and hoarding », 1933, EJ
« An open letter to President Roosevelt », 1933, The New York Times
« The means to prosperity », 1933, Times
« National self-sufficiency », 1933, Yale Review
« The multiplier », 1933, NSN
Essays in biography, 1933
The means to prosperity, 1933
« Commemoration of T.R. Malthus », 1935, EJ
« The future of the foreign exchange », 1935, Lloyds Bank Review
« William Stanley Jevons », 1936, JRSS
« Herbert Somerton Foxwell », 1936, EJ
« The supply of gold », 1936, EJ
« Fluctuations in net investment in the United States », 1936, EJ
The General Theory of Employment, Interest and Money, 1936
« The general theory of empoyment », 1937, QJE
« Professor Pigou on money wages in relation to unemployment », spoluautor N. Kaldor, EJ
« Alternative theories of the rate of interest », 1937, EJ
« The ex ante theory of the rate of interest », EJ
« The theory of the rate of interest », 1937, in Lessons of monetary experience, en l'honneur d'Irving Fisher
« Some economic consequences of a declining population », 1937, Eugenics Review
« Comments on Mr. Robertson’s "Mr Keynes and finance" », 1938, EJ
« Storage and security », 1938, NSN
« The policy of government storage of foodstuffs and raw materials », 1938, EJ
« Mr. Keynes's consumption function: a reply », 1938, QJE - reply to Holden
« Mr Keynes on the distribution of income and the propensity to consume: a reply », 1939, RES
« Adam Smith as student and professor », 1938, EJ
Introduction to David Hume, an abstract of a treatise on human nature, spoluautor P. Sraffa, 1938
« James E. Meade's Consumers' credits and unemployment », 1938, EJ
« The process of capital formation », 1939, EJ
« Professor Tinbergen's method », 1939, EJ
« Relative movements of real wages and output », 1939, EJ
« The income and fiscal potential of Great Britain », 1939, EJ
« The concept of national income: supplementary note », 1940, EJ
How to pay for the war: a radical plan for the chancellor of the Exchequer, 1940
Proposals for an International Clearing Union (Second Draft), 1941
« The objective of international price stability », 1943, EJ
« Mary Paley Marshall », 1944, EJ
« The balance of payments of the United States », 1946, EJ
Newton the Man, 1947, Newton Tercentenary Celebrations, 1947

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o John Maynard Keynes
Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Maynard Keynes