Jadrová a vyraďovacia spoločnosť
Súradnice: 48°09′36″S 17°09′47″V / 48,160053°S 17,163085°V
| Jadrová a vyraďovacia spoločnosť | |
| Právna forma | akciová spoločnosť |
|---|---|
| Odvetvie | Energetika |
| Založená | 6. júl 2005 |
| Zakladateľ | Slovenské elektrárne |
| Sídlo | Jaslovské Bohunice 360 919 30 Jaslovské Bohunice[1], Slovensko |
| Pôvod | Slovensko |
| Vedenie | Pavol Štuller (predseda predstavenstva a generálny riaditeľ) |
| Územný rozsah | Slovensko |
| Zisk | ▼ 4 382 359 € (2020)[2] |
| Zamestnancov | 832 (k 1. 6. 2021)[3] |
| Vlastník | 100 % Slovenská republika Ministerstvo hospodárstva |
| Web | www.javys.sk |
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (JAVYS) je akciová spoločnosť vo vlastníctve štátu (v zastúpení Ministerstvom hospodárstva).[4] Poslaním spoločnosti je „Prevádzkovanie, udržiavanie a vyraďovanie jadrových zariadení; nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom; poskytovanie jadrových služieb v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.“[5] RNDr. Ing. Pavol Švec, CSc. je predseda dozornej rady, Pavol Štuller, MBA predseda predstavenstva a generálny riaditeľ.[4] JAVYS vlastní 51 % akcií Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS), ktorá má pripravovať projekt tretej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.[6] Firma ročne vynáša približne 180 miliónov eur.[7]
Činnosť spoločnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Vyraďovanie elektrárne A-1 v Jaslovských Bohuniciach
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi činnosti JAVYS patrí vyraďovanie elektrárne A-1. Tento proces sa začal uznesením vlády ČSSR č. 135 z roku 1979.[8] Ukončenie vyraďovania sa predpokladá do roku 2033.[8] V priebehu I. etapy vyraďovania, v rokoch 1994 až 2009 bolo vybudované aj Republikové úložisko pre stredne aktívne rádioaktívne odpady v Mochovciach.[9] Do roku 2016 bude prebiehať II. etapa Projektu vyraďovania JE A-1. Je zameraná na „likvidáciu pôvodných, v súčasnosti už neprevádzkovaných technologických zariadení elektrárne, likvidáciu stavebných konštrukcií po uvoľnení priestorov, spracovanie a úpravu [rádioaktívnych odpadov] a ich ukladanie do [Republikového úložiska rádioaktívneho odpadu] v Mochovciach.“[10]
Vyraďovanie elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi činnosti JAVYS patrí tiež vyraďovanie elektrárne V-1 Atómových elektrární Bohunice.[11] Práce sa začali po vyradení blokov z prevádzky: prvého bloku k 31. decembru 2006, druhému k 31. decembru 2008.[12] Pred vyraďovaním bolo potrebné vyvezenie paliva a zaplnenie primárneho okruhu demineralizovanou vodou. Samotná prvá fáza vyraďovania sa začala v polovici roka 2011.[11] V súčasnosti prebieha I. etapa vyraďovania „počas ktorej sú plánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní.“[13] Etapa bude pokračovať až do roku 2015.[13]
Rádioaktívne odpady
[upraviť | upraviť zdroj]Spracovanie rádioaktívnych odpadov prebieha v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach.[14] Počas ostatných desiatich rokov sa spoločnosť podieľala na 3200 prepravách koncentrátu a kvapalných foriem jadrového odpadu a ďalších 1325 prepráv kontajnerových.[15] Spoločnosť tiež prevádzkuje Republikové úložisko pre nízko a stredne rádioaktívne odpady v Mochovciach, povrchové úložisko rádioaktívneho odpadu.[16] JAVYS bola tiež poverená vybudovaním zariadenia na spracovanie a skladovanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov (IRAO, z použitia v medicíne a priemysle) a zachytených rádioaktívnych materiálov (ZRAM, zachytených na ilegálnych skládkach a podobne).[17]
Spaľovanie rádioaktívneho odpadu začalo v roku 2013. Od roku 2015 spoločnosť spáli približne 50 ton jadrového odpadu. V roku 2015 firma získala zmluvu na likvidáciu elektrárne v talianskom Caorso, v Bohuniciach by sa malo spáliť takmer 6 tisíc 200 kilogramových sudov rádioaktívneho odpadu, čiže takmer tisíc ton. Kapacitu na spaľovanie má len 100 ton ročne, JAVYS bude pravdepodobne potrebovať novú spaľovňu. Finančné detaily zmluvy nie sú známe. Po voľbách v marci 2020 strany vládnej koalície avizovali dovoz rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakázať.[7] Za zákaz loboval hlavne minister životného prostredia SR, Ján Budaj, argumentujúc ochranu životného prostredia.[18] Závody JAVYSu však využívajú limity výpustí iba na báze promile až percent z povolených hodnôt.[19][20] Návrh zákona z dielne koaličných poslancov v júli 2021 prešiel prvým čítaním.[21]
História spoločnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Predchodca JAVYSu, spoločnosť GovCo bola založená k 7. júlu 2005 pred blížiacou sa privatizáciu Slovenských elektrární talianskou spoločnosťou Enel. Spoločnosť GovCo k 1. aprílu 2006 „prevzala zodpovednosť za doprevádzkovanie jadrovej elektrárne V-1, vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom“.[22] Neskôr bol názov zmenený na Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť (JAVYS). Rozhodnutím vlády spoločnosť k 26. septembru 2008 zmenila svoje sídlo z Jaslovských Bohuníc do Bratislavy.[22]
Spoločnosť sa dostala aj do spisu Gorila kde „Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že okolo GovCo, a. s., sa strhne najväčšia lobistická mela za posledné roky a je tam potrebné dostať čo najviac ich ľudí (nielen do predstavenstva a dozornej rady, ale aj do stredného a nižšieho manažmentu).“[7] Haščák upozorňoval aj na vysoké investície firmy z ktorých budú možné provízie.[7]
Vedenie
[upraviť | upraviť zdroj]Od 22. júna 2020 je predsedom predstavenstva Pavol Štuller, podpredsedom Vladimír Švigár.[23]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Javys, a.s. [online]. javys.sk, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (Historický názov: Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a.s.) [online]. finstat.sk, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Javys, a.s. [online]. javys.sk, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Valné zhromaždenie, Dozorná rada, Predstavenstvo [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
- ↑ Vízia a poslanie [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. Archivované 2013-07-13 z originálu.
- ↑ Rokovania s Rusmi o novej atómovej elektrárni budú pokračovať [online]. Petit Press, 03.07.2013, [cit. 2013-07-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KOVÁČ, Ján. Slovensko spaľuje cudzí rádioaktívny odpad, nikto nevie vysvetliť prečo a vláda to necháva tak. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-10-04. Dostupné online [cit. 2020-10-26]. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b Vyraďovanie JE A1 [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. Archivované 2014-05-24 z originálu.
- ↑ Projekt vyraďovania I. etapa [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. Archivované 2014-05-24 z originálu.
- ↑ Projekt vyraďovania II. etapa [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. Archivované 2014-05-24 z originálu.
- ↑ a b Vyraďovanie JE V1 [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. Archivované 2016-06-12 z originálu.
- ↑ Ukončovanie prevádzky a príprava na vyraďovanie [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. Archivované 2017-01-12 z originálu.
- ↑ a b Prvá etapa vyraďovania [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Spracovanie RAO [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Preprava RAO [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Ukladanie RAO [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ IRAO a ZRAM [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ GREČKO, Tomáš. Budaj sa pýta, či sú Mochovce bezpečné. Proti spaľovaniu talianskeho rádioaktívneho odpadu už nepodnikne nič. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-26. Dostupné online [cit. 2021-07-02]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KONEČNÝ, Jakub. Zahraničný rádioaktívny odpad – hrozba či príležitosť?. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-02-21. Dostupné online [cit. 2021-07-02].
- ↑ javys.sk, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Zákaz dovozu rádioaktívneho odpadu získal v prvom čítaní podporu NR SR [online]. energie-portal.sk, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online.
- ↑ a b História [online]. Bratislava: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
- ↑ Denník E. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-23. Dostupné online [cit. 2020-06-29]. ISSN 1339-844X.