Preskočiť na obsah

Jaskyniar (rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jaskynný mlok)
Jaskyniar
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Proteus
Laurenti, 1768

Rozšírenie.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jaskyniar[2] (iné názvy: macarát[3], mlok, lat. Proteus) je rod obojžívelníkov z čeľade jaskyniarovité. Jeho jediným druhom je jaskyniar vodný[2] (iné názvy: macarát jaskynný[4][5], mlok jaskynný[6], jaskynný mlok[7]; lat. Proteus anguinus).

Je to slepý druh obojživelníka, endemit žijúci v podzemných vodách krasových jaskýň v Dinároch. Žije vo vodách, ktoré tečú cez rozsiahly vápencový región povodia rieky Soča blízko mesta Trieste (Taliansko), v južnom Slovinsku v juhozápadnom Chorvátsku a v Hercegovine.[8] Bol introdukovaný aj do francúzskych Pyrenejí a na severovýchod Talianska.[9] Je to jediný európsky výlučne jaskynný chordát. Miestni obyvatelia ho pre biele sfarbenie príležitostne nazývajú „ľudská ryba“[10] (doslovný preklad z slovin. človeška ribica a chorv. čovječja ribica) alebo „biela/jaskynná salamandra“.

Prvá písomná zmienka o jaskyniarovi pochádza z diela Slava vojvodine Kranjske od Valvasora, opísal ho ako dračie mláďa.[11] Jaskyniara spomenul vo svojom diele O pôvode druhov aj Charles Darwin ako príklad redukovania častí organizmu, ktoré sa nepoužívajú.[12]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento živočích je známy svojou adaptáciou na život v úplnej tme a v podzemnom afotickom prostredí. Jeho oči nie sú dokonale vyvinuté, je čiastočne slepý (na svetlo je citlivý), ale ostatné zmysly má zlepšené, hlavne čuch a sluch, dokáže detegovať vibrácie, má chemoreceptory a elektroreceptory. V pokožke nemá pigment, jeho sfarbenie je biele až ružovkasté, môže byť sivé alebo aj žlté.[13] Na rozdiel od väčšiny obojživelníkov je jaskyniar výlučne vodný živočích. Vodu nikdy neopúšťa, vo vode spí, kŕmi sa a rozmnožuje.[13] Žije v jemne nakyslej sladkej vode s vysokým obsahom kyslíka. Teplota vody je v rozmedzí od 5 do 15 °C.[9]

Na predných končatinách má tri prsty ale na zadných iba dva.[10] Je to neotenický druh, čiže je pohlavne dospelý už v larválnom štádiu.[14] Už v larválnom štádiu má veľké vonkajšie žiabre červenej farby. Tie mu ostávajú po celý život. Má dlhý chvost a ploskú podlhovastú hlavu. Dorastá do 20 – 30 cm.[13]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa rôznonôžkami, larvami hmyzu a ďalšími malými bezstavovcami. Požiera aj detrit.[15] Korisť v tme loví pomocou chemoreceptorov, je citlivý na zvukové vlny a vibrácie.[16]

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožovanie nie je sezónne a závisí od stability biotopu v ktorom sa nachádzajú.[10] Počas rozmnožovania sú samci teritoriálni a agresívne bránia svoje územie.[9] Samec vábi samičku pachom, ktorý k nej umiestni kývaním chvosta. Potom pred samičku umiestni spermie, ktoré samica zachytí kloakou. Po oplodnení samička pripevní na kamene alebo kmene cca 70 až 100 vajíčok.[13] Vajíčka stráži samica. Samica môže spermie uložiť v kloake (spermathecae) aj na viac ako 6 mesiacov a tým proces oplodnenia oddialiť. Dokážu sa rozmnožovať aj rodením živých mláďat (viviparia).[10][15] Ich rozmnožovací cyklus je veľmi pomalý, pária sa cca. každých 12 rokov.[9]

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Druh sa podľa niektorých autorov delí na dva poddruhy[17]:

  • Proteus anguinus anguinus (Laurenti, 1768): Toto je základný poddruh.
  • Proteus anguinus parkelj (Sket & Arntzen, 1994): Tento poddruh žije v menej extrémnom prostredí. Obýva teplejšie a povrchové vody.[15] Má väčšie oči, kratšiu hlavu a viac pigmentu. Vyskytuje sa v regióne Bela Krajina na západe Slovinska.[18][19].

Podľa iných názorov je taxón parkelj integrálnou súčasťou druhu Proteus anguinus, nie je teda poddruhom. [9][20]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ IUCN Red list 2008.12. Prístup 14. mája 2022
  2. ↑ a b jaskyniar. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 418.
  3. ↑ macarát. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 73.
  4. ↑ František Turček. Zvieratká rozprávajú. [s.l.] : Matica slovenská, 1948. 132 s. S. 43.
  5. ↑ pripravil Zolo Mikeš. Slovinsko, to nie sú iba morské pláže. Slovo (Bratislava: Klub Nového slova), 2004-03-24. Dostupné online [cit. 2021-12-08]. ISSN 1336-2984. Archivované 2021-12-08 z originálu.
  6. ↑ ZELINKA, J., VLČEK, L. 17. MEDZINÁRODNÁ KARSOLOGICKÁ ŠKOLA V POSTOJNEJ, SLOVINSKO In: Aragonit 14/1 2009, S. 82 [1]
  7. ↑ Speleologický slovník. In: Slovenský kras 1974 [2] S. 308, 331
  8. ↑ Sket B.. Distribution of Proteus (Amphibia: Urodela: Proteidae) and its possible explanation. Journal of Biogeography, 1997, roč. 24, čís. 3, s. 263 – 280. DOI: 10.1046/j.1365-2699.1997.00103.x.
  9. ↑ a b c d e Meaton, J. 2011. "Proteus anguinus" (On-line), Animal Diversity Web. Prístup 29. december 2011 at [3].
  10. ↑ a b c d Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 6, Amphibians, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  11. ↑ Baker, Nick. "The Dragon of Vrhnika – The Olm Archivované 2012-01-13 na Wayback Machine". Nickbaker.tv. Prístup 2009-12-05.
  12. ↑ Darwin C. (1859). On the origin of species by means of natural selection, or the preservation of favoured races in the struggle for life. London: John Murray.
  13. ↑ a b c d O´SHEA, Mark; HALLIDAY, Tim. Plazy a obojživelníky. Bratislava : Ikar, 2005. ISBN 8055110654.
  14. ↑ Burnie D. & Wilson D.E. (eds.). Animal. London : DK, 2001. ISBN 0-7894-7764-5. S. 61, 435.
  15. ↑ a b c IUCN 2009
  16. ↑ Hüpop K. (2000). How do cave animals cope with the food scarcity in caves?. In: Culver D.C. et al. (ed.): Ecosystems of the world: Subterranean Ecosystems, pp. 159–188. Amsterdam: Elsevier
  17. ↑ [4]
  18. ↑ Sket B. & Arntzen J.W. (1994). A black, non-troglomorphic amphibian from the karst of Slovenia: Proteus anguinus parkelj n. ssp (Urodela: Proteidae). Bijdragen tot de Dierkunde 64:33–53.
  19. ↑ Arntzen, J.W. and Sket, B. 1996. Speak of the Devil: the taxonomic status of Proteus anguinus parkelj revisited (Caudata: Proteidae). Herpetozoa: 165-166. [5]
  20. ↑ Goricki, S. and Trontelj, P. 2006. Structure and evolution of the mitochondrial control region and flanking sequences in the European cave salamander Proteus anguinus. Gene, Volume 378, 15 August 2006, Pages 31-41..

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jan Willem Arntzen, Mathieu Denoël, Claude Miaud, Franco Andreone, Milan Vogrin, Paul Edgar, Jelka Crnobrnja Isailovic, Rastko Ajtic, Claudia Corti 2009. Proteus anguinus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 29. december 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku olm na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jaskyniar_(rod)&oldid=7926915“