Jozef Cíger-Hronský

	Jozef Cíger-Hronský
	slovenský spisovateľ
	; Jozef Cíger-Hronský v roku 1937
Osobné informácie
Rodné meno	Jozef Cíger
Narodenie	23. február 1896
	Zvolen, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	13. júl 1960 (64 rokov)
	Luján, Argentína
Rodičia	Peter Pavol Cíger; Jozefína, rod. Marková
Súrodenci	6
Manželka	Anna Valéria, rod. Ružináková
Deti	Juraj
Podpis
Odkazy
	Jozef Cíger-Hronský; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Jozef Cíger-Hronský, pred zmenou priezviska Jozef Cíger (* 23. február 1896, Zvolen – † 13. júl 1960, Luján, Argentína), bol slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej, po roku 1945 v emigrácii.

Životopis

Mladosť a štúdium

Narodil sa vo Zvolene v rodine tesára Petra Pavla Cígera a Jozefíny Cígerovej, rodenej Markovej. Pochádzal zo siedmich detí. Mal troch bratov a tri sestry. Za manželku si vzal Annu Valériu, rodenú Ružinákovú, s ktorou mal syna Juraja.

V rokoch 1902 – 1907 navštevoval ľudový školský odbor vo Zvolene, neskôr pokračoval v rokoch 1907 – 1910 na meštianskej škole v Krupine, a napokon v rokoch 1910 – 1914 dokončil svoje vzdelanie na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach.

Kariéra

Po skončení učiteľského ústavu pôsobil od roku 1914 ako učiteľ na viacerých miestach (Horné Mladonice, Senohrad, Krupina, Kremnica). V rokoch 1917 – 1918 sa ako vojak pechoty zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte prvej svetovej vojny. Nakoniec sa v roku 1927 na dlhšie usadil v Martine – najskôr ako učiteľ, od r. 1933 tajomník a od r. 1940 ako správca Matice slovenskej, v ktorej pôsobil až do r. 1945.

Zaslúžil sa o založenie tlačiarne Neografia v Martine, ktorá mala šíriť slovenskú literatúru medzi dedinskými ľuďmi. Vznikla arizovaním tlačiarne patriacej židovskému majiteľovi.

Veľa sa venoval aj zakladaniu a redigovaniu niekoľkých časopisov. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. 19 rokov tiež redigoval časopis pre deti Slniečko. Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 – 1936 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť.

Jozef Cíger Hronský sa netajil kladným postojom k Slovenskému štátu a mal jednoznačne pozitívny vzťah k režimu Jozefa Tisa. V mene Matice slovenskej arizoval podnik židovského tlačiara Oskara Horského, konkrétne zinkografiu v Žiline,^[1] ktorá sa po arizácii stala súčasťou matičnej Neografie.

„Matica slovenská podala si pred troma mesiacmi žiadosť o arizáciu židovského podniku Cinkografia Horský. Doteraz sme nedostali nijaké vyrozumenie, či tento podnik budeme môcť arizovať. Spomenutý podnik veľmi dobre prosperuje a Žid zarába ako dosiaľ nikdy,“ písal matičný správca Cíger Hronský 4. januára 1941. „Prosíme, aby ste túto arizáciu vzali v najkratšom čase do programu.“ Pôvodného majiteľa neskôr popravili nacisti za spoluprácu s odbojom.

Slovenské národné povstanie označil ako nezmyselnú vzburu Slovákov proti vlastnému samostatnému štátu. Svoj postoj neskôr v exile prezentoval v románe Svet na trasovisku, ktorý čechoslovakistická literárna kritika označuje za tendenčný a umelecky slabý, má však špecifické postavenie v hanobení povstania. V knihe vystupujú sploštené postavy, partizáni a evanjelici sú zloduchovia, Nemci vždy upravení a čistí. Tento román sa za komunizmu na Slovensku neobjavil, hoci iný s názvom Jozef Mak sa dostal do povinnej literatúry.

V roku 1944 ho počas povstania povstalci zatkli a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený. Ešte v marci 1945 prijal Cíger-Hronský vtedajšiu Štátnu cenu. Začiatkom roku 1945 sa potom presťahoval z Martina do Bratislavy, odkiaľ onedlho utiekol do emigrácie z protestu pred obnoveným Česko-Slovenskom.

Emigrácia

V roku 1945 sa vydal najskôr do Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa rozhodol odísť do Talianska, kde v Ríme ostal až do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarilo utiecť a odísť do Argentíny, kde sa usadil v meste Luján. Spočiatku sa mu tam žilo veľmi ťažko, na živobytie si zarábal ako kreslič pre textilnú továreň. Naďalej však publikoval, najmä v časopisoch. V roku 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a bol vymenovaný za čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Až do smrti obhajoval vojnový režim. V roku 1959 založil Zahraničnú Maticu slovenskú. Rozvíjal priateľstvo so saleziánom Gorazdom Zvonickým, básnikom katolíckej moderny, ktorý ho i pochovával.

Po páde komunizmu bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne. Symbolicky ho pochovali spolu so Štefanom Krčmérym.

Literárna tvorba

Začínal písaním noviel a krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach U nás, Domov, Medové srdce alebo Podpolianske rozprávky. Vo svojich dielach často opisuje obyčajných slovenských ľudí, vracia sa i k spomienkam na detstvo, takže niektoré jeho diela sú silne autobiografické. Do svojich diel pre deti zas vkladá dobrodružstvá a učenie o kresťanskej láske. Často sa sústreďoval na historickú látku, no väčšinou skĺzol do oblasti legiend, hoci v jeho príbehoch vystupujú reálne postavy z histórie. Taktiež upravoval slovenské ľudové rozprávky, no vytváral aj svoje vlastné, ktoré úplne odbočujú od klasickej schémy ľudových rozprávok, ale skôr dávajú vyniknúť fantázii a humoru, a tak vytvárajú pre deti svoj vlastný príťažlivý svet. Niektoré jeho diela vyšli v angličtine, maďarčine, češtine, poľštine a ruštine.

Diela

Próza

1923 – U nás, debutová zbierka poviedok
1925 – Domov, zbierka poviedok
1927 – Žltý dom v Klokoči, príbeh chorobnej lásky k peniazom a jej deštruktívnej sile (románový debut)
1929 – Medové srdce, zbierka poviedok
1930 – Proroctvo doktora Stankovského, román o vzťahu umenia, lásky a života
1932 – Chlieb, sociálny román so zložitým dejom, pásmo udalostí a scén zo života horehronskej dediny Bacúch
1932 – Podpolianske rozprávky, zbierka krátkych próz o realistických obrázkoch zo života podpolianskeho ľudu
1933 – Jozef Mak, román
1933 – Tomčíkovci, zbierka próz, inšpirovaných často spomienkami na zážitky v detstve a mladosti
1934 – Sedem sŕdc, zbierka noviel, v ktorej sa stretáva sedem príbehov na tému lásky
1939, 1966 – Na krížnych cestách, román zachytávajúci intímne vzťahy troch generácií (vychádzalo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch)
1940 – Cesta slovenskou Amerikou, cestopisná črta
1940, 1973 – Pisár Gráč, román o hľadaní identity človeka zasiahnutého zážitkami z 1. svetovej vojny
1944 – Na Bukvovom dvore, román
1944 – Šmákova mucha, posledná zbierka noviel
1947, 1972 – Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Colina, nábožensky ladená novela
1948, 1970 – Andreas Búr Majster, román o vydedenosti a hľadaní cesty k ľuďom, o zmysle ľudskej práce
1960, 1991 – Svet na Trasovisku, román zobrazujúci udalosti a ľudí v čase SNP, ktorý bol dlhé desaťročia v Česko-Slovensku zakázaný (až do 90. rokov 20. storočia).
1964, 1997 – Pohár z brúseného skla, zbierka próz

Dráma (komédie)

1926 – Firma Moor
1929 – Červený trojuholník
1929 – Návrat

Pre deti a mládež

1924 – Najmladší Závodský
1925 – Kremnické povesti
1926 – Janko Hraško
1928 – Pod kozúbkom
1930 – Smelý Zajko, príbehy na základe kresleného seriálu Jaroslava Vodrážku
1931 – Smelý Zajko v Afrike, pokračovanie Smelého Zajka
1931 – Zakopaný meč, ľudové povesti
1932 – Budkáčik a Dubkáčik
1932 – Sokoliar Tomáš, vnímanie feudalizmu pohľadom sokoliarov
1932 – Brondove rozprávky
1932 – Zábavky strýca Kurkovského
1933 – Zlatý dážď
1934 – Zlaté hodinky
1935 – Strýcovo vrtielko
1936 – Tri rozprávky
1937 – Zlatovlasá sestra
1939 – Budatínski Frgáčovci, ľudové povesti
1940 – Tri múdre kozliatka
1941 – Traja bratia
1940 – Do školy, poviedka

Cestopis

1940 – Slovenskou Amerikou

Publicistika

1959 – 1960 – Lepšie zažíhať svetielko, ako preklínať tmu

Výtvarná tvorba

Zázračný život Panny Márie Lujánskej (cyklus obrazov – vitráží)

Preložené diela

1948 – Podpolianske rozprávky (nemčina)
1977 – Na Bukvovom dvore (poľština)
1985 – Jozef Mak (angličtina)

Referencie

↑ WINKLER, TOMÁŠ. Je to omyl alebo zase zámerná mystifikácia? [online]. Petit Press, [cit. 2022-08-03]. Dostupné online.

Literatúra

MAŤOVČÍK, Augustín: Jozef Cíger Hronský : životná dráma. Martin : Osveta, 1995. 184 s. ISBN 80-217-0529-9

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Cíger-Hronský

Externé odkazy

[1] WINKLER, TOMÁŠ. Je to omyl alebo zase zámerná mystifikácia? [online]. Petit Press, [cit. 2022-08-03]. Dostupné online.

[1]