Juliana z Norwichu
| Juliana z Norwichu | |
| stredoveká anglická mystička | |
 Socha Juliany z Norwichu od Davida Holgata, Norwichská katedrála | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 1342 |
| pravdepodobne Norwich, Norfolk, Anglicko | |
| Úmrtie | po 1416 |
| Norwich | |
| Národnosť | anglická |
| Dielo | |
| Žánre | mystický duchovný traktát |
| Obdobie | stredoveká literatúra |
| Témy | Božia láska, hriech, spása,... |
| Literárne hnutie | anglická mystika |
| Významné práce | Zjavenia Božej lásky |
| Ovplyvnená | |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Juliana z Norwichu (plné texty diel autora) |
 | Juliana z Norwichu (multimediálne súbory na commons) |
Juliana z Norwichu[1] (aj Juliana z Norwich[2], niekedy aj len Julian[pozn. 1], angl. Julian of Norwich, * okolo 1342, pravdepodobne Norwich [noridž], Norfolk, Anglicko – † po 1416/okolo 1423, tamtiež) bola stredoveká anglická mystická teologička a reklúza[4], „učiteľka mystickej kontemplácie lásky“[5]. Autorka diela Zjavenia Božej Lásky (Revelations of Divine Love), jedného z najvýznamnejších stredovekých náboženských dokumentov.[1] Bola prvou (známou) spisovateľkou píšucou v anglickom jazyku.[1][3]
O jej živote sa mnoho nevie, väčšina strohých informácií pochádza z jej diela. Časť údajov o jej živote s nachádza v testamentoch v kódexe Add. 37790 - Amherst Manuscript v British Library a zmienku o stretnutí s Julianou zachytáva aj mystička Margery Kempeová.[5]
Časť Anglikánskej a Luteránskej cirkvi si ju oficiálne pripomína sviatkom 8. mája. Rímskokatolícka cirkev ju oficiálne za svätú nepovažuje, jej kult však je slávený 13. mája. Zobrazovaná býva v rehoľnom rúchu pod krížom.[1] Julianin silný kult pretrváva najmä v Norwichi.[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Keď mala Juliana tridsať rokov, vážne ochorela a takmer zomrela. Podľa Julianiných slov mala sama požiadať Boha o tri dary: víziu Kristovho umučenia; život ohrozujúcu chorobu a tri metaforické rany - súcitu, skrúšenosti a túžby po Bohu. Po prijatí pomazania chorých v máji 1373 prežila sériu zjavení o utrpení Krista a Panny Márie, a vyzdravela.[4][2]
Je pravdepodobné, že v dobe choroby a uzdravenia ešte nebola pustovníčkou. Keďže však v Norwichi pôsobilo viacero rehoľných rádov, je možné, že sa už v mladosti stala mníškou[6], snáď benediktínkou.[5] Po svojej mystickej skúsenosti Juliána napísala kratšie dielo, ktoré sa zachovalo v jednom rukopise. Začala tiež bývať v cele postavenej pri Kostole svätého Juliána.[5][3] V nasledujúcom živote nemala Juliana žiadne obdobné mystické zážitky, plne však spracovala a rozšírila svoje mystické dielo. Štyri existujúce norwichské závety jej odkázali peniaze na živobytie. Posledný závet pochádza z roku 1416. Následne sa Juliana neuvádza v žiadnych dokumentoch, z čoho možno usúdiť, že zomrela krátko na to.[6]
Dielo a myšlienky
[upraviť | upraviť zdroj]_f._97r.png)
Juliana patrí k najvýznamnejším anglickým mystikom. Napísala dielo Zjavenia Božej lásky (Revelations of Divine Love alebo Showings of Divine Love[3], resp. len Showings[7]. Raný text sa zachoval len v jednom vyhotovení z roku 1373 a býva nazývaný aj ako krátky text, resp. krátka verzia. Neskôr okolo roku 1393 boli tieto rané zápisky rozšírené. V literatúre býva táto dlhšia verzia, resp. dlhý text spravidla nazývaný rovnako ako kratšia verzia.[3] Encyclopedia Beliana uvádza názov Šestnásť zjavení Božej lásky - Sixteen Revelations of Divine Love[1]
Dielo je písané hovorovým štýlom plným živých a konkrétnych obrazov. Témou celého diela je láska. „Láska bola jeho zmyslom,“ hovorí Juliana na záver Zjavení (kapitola 86) a trvá na tom, že nič nemôže ľudí oddeliť od Božej lásky.[6]
Jej teológia je značne optimistická, je eschatologicky naladená. Vo svojich dielach opisuje Boha nielen ako otca, ale aj ako milujúcu matku, ktorá chráni svoje deti (kapitoly 58 – 59). „Materstvu“ Boha sa venovali aj ranejší autori a jej pôvod možno nájsť v Biblii. Práve Juliana sa tejto téme venovala dôkladnejšie a originálny je najmä jej prístup k materstvu Krista - druhej Božej osoby.[6] Boha priamo nazýva Matkou.[8] Plne uznávala Najsvätejšiu Trojicu i božskú bipostatickú úniu. Boha vnímala tiež aj ako láskavého priateľa, ktorý je plný milosrdenstva a dobrotivosti. Kristov kríž má premôcť všetko zlo. Človek sa má na Božiu lásku primerane spoliehať a nemá si podľa Juliany neustále pripomína svoju hriešnosť: „Hriech je nevyhnutný, ale všetko dopadne dobre, tiež so všetkým ostatným to nakoniec dopadne dobre.“[5] (zjavenie 13, kapitola 27) Najvýznamnejšie a najpamätnejšie výjavy sú jednoduché a prirodzené. Ide napríklad o obraz Boha, ktorý drží v ruke loptu veľkosti lieskového orieška, symbol krehkosti a drobnosti sveta v porovnaní s Božím majestátom. Silné efekty vytvára aj jednoduchým opakovaním a paralelizmom.[6]
Konkrétne vplyvy na Julianinu teológiu sa hľadajú veľmi ťažko. Na svoju dobu mala značné teologické znalosti, čo môže byť čiastočne pripísané významnosti mesta Norwich, ako obchodného a duchovného centra, kde pôsobilo viacero duchovných rádov.[5] Kým v kratšej, ranej verzii čerpá najmä z osobných zdrojov a ide skôr o záznam vizionárskej skúsenosti jednotlivca, v neskorších Zjaveniach vynecháva osobné odkazy v prospech väčších podrobností o umučení, ako aj rozsiahlych teologických úvah o Trojici.[8] Vo svojom diele priamo spomína Dyonýza Areopagitu a cituje dielo Život svätého Benedikta od pápeža Gregora I. Je veľmi pravdepodobné že poznala aj dielo Viliama zo Saint-Thierry a Majstra Eckharta či iných mystikov.[3]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Jana Trajtelová vo svojej práci píše: „Meno Juliana... sa zvyčajne neprepisuje v ženskom tvare „Juliana“, ale jednoducho „Julian“, pretože sa predpokladá, že prijala meno podľa sv. Juliána...“[2] Často však býva prezývaná aj ako Lady Julian („Pani Juliana“), Dame Julian („Dáma Juliana“), and Mother Julian („Matka Juliana“).[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Juliana z Norwichu. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 584.
- ↑ a b c TRAJTELOVÁ, Jana. O Božom optimizme: príspevok k skúmaniu fenomenológie hriechu na základe mystickej náuky Juliany z Norwich. Studia Capuccinorum Boziniensia, čís. 4/1. Dostupné online [cit. 2021-07-28]. ISSN 2585-8025.
- ↑ a b c d e f g JULIAN OF NORWICH In: Encyclopedia of religion. Ed. Lindsay Jones. 2nd Ed. Vol. 7. ICONOGRAPHY – JUSTIN MARTYR. Detroit : Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0-02-865740-3. S. 50285029. (po anglicky)
- ↑ a b Julian of Norwich In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f JULIÁNA Z NORWICHE In: Slovník křesťanských mystiků. Ed. Luigi Borriello et al.; preklad Ctirad Václav Pospíšil. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2012. ISBN 978-80-7195-198-8. S. 464 – 465.
- ↑ a b c d e Julian of Norwich In: ENGLISH, Edward D. Encyclopedia of the Medieval World. New York : Facts On File, Inc., 2005. ISBN 0-8160-4690-5. S. 359. (po anglicky)
- ↑ Julian of Norwich In: Women and Gender in Medieval Europe: An Encyclopedia. Ed. Margaret Schaus. Abingdon : Routledge, Taylor & Francis Group, LLC, 2006. ISBN 9780415969444. S. 436 – 437.
- ↑ a b Julian of Norwich In: The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 667 – 668. (po anglicky)
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Moudrost Juliany z Norwiche. Ed. Monica Furlongová; preklad Augustin Hebelka. [s.l.] : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 48 s. (Moudrost.) ISBN 80-7192-214-5.
- Julian of Norwich In: LAWLER, Jennifer. Encyclopedia of Women in the Middle Ages. Jefferson, London : McFarland & Company, 2001. 287 s. ISBN 978-0-7864-3253-0.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- TRAJTELOVÁ, JANA. Juliana z Norwich - žena, ktorej Boh zjavil svoje tajomstvá (podcast)
- CHLEBANOVÁ, Lenka. Mystička a pustovníčka Juliana z Norwichu udivovala duchovným materstvom. Aj Krista vnímala ako matku. Postoj (Vydavateľstvo POSTOJ MEDIA), 09. 4. 2021. Dostupné online [cit. 2021-07-28]. ISSN 1336-720X.