Preskočiť na obsah

Justinovská dynastia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Justiniánovci)
Justinovská dynastia
KrajinaByzantská ríša
Titulyvýchodorímski (/byzantskí) cisári
ZakladateľJustín I.
Rok založenia
dynastie
518
Zosadenie dynastie
z trónu
602 / 610
Posledný panovníkMaurikios I. / Fókas

Justinovská dynastia[1] alebo Justinovci[2] bola dynastia vládnuca v rokoch 518610 (/ 602) v Byzantskej ríši. Jej zakladateľom bol veliteľ cisárskej gardy, Justín I. Najvýznamnejším panovníkom dynastie bol Justinián I., ktorý dokázal znovu ovládnuť rozsiahle územia v Itálii, severnej Afrike a v južných Pyrenejách, ktoré ríša pred tým stratila. Za vlády Justiniána I. došlo tiež ku konečnej kodifikácii rímskeho práva (Corpus iuris civilis) a k prerodu ranokresťanského umenia do svojbytného byzantského umenia.[1] Niekedy býva dynastia označovaná práve po tomto panovníkovi (Justiniánova dynastia[3][4][5], justiniánska dynastia[6] či Justiniánovci[7]). Po Justínovi II. sa k moci dostali cisári, ktorí do dynastie (de facto) patrili len odvodene, prostredníctvom sobáša či adopcie. Toto obdobie bolo charakteristické bojmi so Sásánovskou Perziou a Avarmi.[1] V roku 610 začala v Byzancii vládnuť hérakleiovská dynastia.[8]

Panovníci[4]
Panovník Roky vlády Poznámka
Justín I. 518 – 527
Justinián I. 527 – 565 synovec Justína I.; manželka Teodora
Justín II. 565 – 578 synovec Justiniána I.
Tiberios I. (Konštantín) 578 – 582 člen dynastie len nepriamo: sobášom s cisárovnou
Maurikios I. 582 – 602 člen dynastie len nepriamo: adopciou Tiberiom I.
Fókas 602 – 610 uzurpátor; býva radený do dynastie[4][5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Byzantská ríša. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Bel – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 419.
  2. KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. ISBN 80-08-01120-3. S. 175.
  3. MARINČÁK, Šimon. Úvod do dejín byzantskej hudby. Prešov : Petra, 2003. ISBN 80-89007-37-6. S. 113.
  4. a b c LAWLER, Jennifer. Encyclopedia of the Byzantine Empire. Jefferson, London : McFarland & Company, 2004. ISBN 0-7864-1520-7. S. 323.
  5. a b GIBBON, Edward. Úpadok a zánik Rímskej ríše. Preklad Viktor Krupa. Bratislava : Premedia, 2012. ISBN 978-80-89594-15-3. S. 291.
  6. HRYCH, Ervín. Velká kniha evropských panovníků. Praha : Regia, 1998. ISBN 80-902484-3-8. S. 428.
  7. KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. ISBN 80-10-00001-9. S. 174.
  8. hérakleiovská dynastia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 605.