Charles de Foucauld
Charles de Foucauld | |
Štát pôsobenia | Alžírsko |
---|---|
Biografické údaje | |
Narodenie | 15. september 1858 Štrasburg, Francúzsko |
Úmrtie | 1. december 1916 (58 rokov) Tamanrasset, Alžírsko |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Rehoľník | |
Rehoľa | Rád cisterciánov prísnej observancie |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | jún 1901 |
Svätec | |
Blahorečenie | 13. november 2005 Bazilika svätého Petra, Vatikán kardinál José Saraiva Martins |
Kanonizácia | 15. máj 2022 Námestie svätého Petra, Vatikán pápež František |
Odkazy | |
Charles de Foucauld | |
Charles Eugene Vicomte de Foucauld de Pontbriand (* 15. september 1858, Štrasburg, Francúzsko – † 1. december 1916, Tamanrasset, Alžírsko) bol francúzsky kňaz a mních.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v aristokratickej rodine vikomtov de Foucauld. V roku 1876 nastúpil na známu Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste Sétif, ale v roku 1882 armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný).
O rok nato sa po štúdiu arabčiny a hebrejčiny vydal preoblečený za Žida na vedeckú expedíciu do Maroka, v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil islam a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v „ustavičnej prítomnosti Boha“. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele Reconnaissance au Maroc, ktoré vyšlo v roku 1888. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v celibáte.
Koncom roku 1888 sa vydal na štvormesačnú púť do Palestíny. V januári 1890 vstúpil do trapistického kláštora Panny Márie Snežnej v Ardèche a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do sýrskeho trapistického kláštora v Cheikhlé, kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku 1896 odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku 1897 bol zbavený svojich rehoľných sľubov.
Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore klarisiek v Nazarete. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do Jeruzalema. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát.
V roku 1900 zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni 1901 vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v západosaharskej oáze Beni-Abbes neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať tuaregské kmene – v roku 1905 sa usadil v alžírskom meste Tamanrasset. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu Malých bratov Ježišových, ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak Louis Massignon.
V decembri 1916 ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli.
13. novembra 2005 ho pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného mučeníka. 27. mája 2020 Vatikán oznámil, že na príhovor blahoslaveného Charlesa de Foucaulda bol pripísaný zázrak.[1] Za svätého ho vyhlásil pápež František 15. mája 2022 v Ríme.
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Foucauld, Charles de. Reconnaissance au Maroc, 1883-1884. 4 vols. Paris: Challamel, 1888.
- Foucauld, Charles Eugène de. Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951.
- Foucauld, Charles de. Poésies touarègues. Dialecte de l'Ahaggar. Paris: Leroux, 1925.
- d'Ors, Pablo. "El olvido de sí." Valencia: PRE-TEXTOS, 2013. - biografia Charlesa de Foucauld
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ "Church promulgates new decrees for causes of saints", Vatican News, 27 May 2020. Retrieved 28 May 2020.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Charles de Foucauld
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles de Foucauld
Externé odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]- Narodenia 15. septembra
- Narodenia v 1858
- Úmrtia 1. decembra
- Úmrtia v 1916
- Francúzski rímskokatolícki kňazi
- Francúzski katolícki blahoslavení
- Francúzski misionári
- Anglikánski svätci
- Kresťanskí mystici
- Mučeníci
- Pustovníci
- Zakladatelia rádov
- Francúzski objavitelia
- Príslušníci Francúzskej armády
- Blahorečení Benediktom XVI.
- Kanonizovaní pápežom Františkom
- Zastrelené osobnosti
- Obete vrážd
- Osobnosti zo Štrasburgu