Preskočiť na obsah

Biblioteca Medicea Laurenziana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Biblioteca Medicea Laurenziana
Biblioteca Medicea Laurenziana v krížovej chodbe Baziliky San Lorenzo (budova s dlhým radom okien vľavo), Florencia, Taliansko.
Biblioteca Medicea Laurenziana v krížovej chodbe Baziliky San Lorenzo (budova s dlhým radom okien vľavo), Florencia, Taliansko.
Základné informácie
Typštátna verejná knižnica (biblioteca pubblica statale)
Založenie1571 (otvorenie budovy dnešnej knižnice)
ZakladateľCosimo, Pietro a Lorenzo de’ Medici (prvé zbierky)
Klement VII. (budova)
SídloFlorencia, Taliansko
Knižničný fond
Knihy126 527
Periodiká592
Špeciálne dokumenty11 000 rukopisov, 2 500 papyrusov, 43 ostrakov, 566 prvotlačí
Štatistika
Kontaktné údaje
Adresapiazza S. Lorenzo, 9 - 50123 - Firenze (FI)
Telefón+39 0552937911
E-mailb-mela@cultura.gov.it
Webwww.bmlonline.it

Biblioteca Medicea Laurenziana[1] (skrátene Laurenziana alebo BML)[p 1] je štátna verejná knižnica vo Florencii v Taliansku. Patrí k najvýznamnejším knižniciam na svete. Jej sláva nespočíva ani tak v množstve, ako skôr v kvalite vlastnených (antických) kódexov.[13] Dnes obsahuje zbierku vyše 11 000 rukopisov a 2500 papyrusov.[14][15]

Časť dnešnej knižnice bola zozbieraná a sprístupnená verejnosti už v 15. storočí Mediciovcami. O vznik dnešnej knižnice v priestoroch poblíž Baziliky San Lorenzo sa pričinil pápež Klement VII., ktorý ju zriadil bulou z roku 1532. Renesančná budova knižnice bola navrhnutá a čiastočne vyzdobená Michelangelom Buonarrotim[14], a slúžila ako architektonický vzor pre neskoršie renesančné knižnice.[1] Otvorená bola v roku 1571.[13]

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na knižničnú čitáreň od vstupných dverí na vrchole schodiska.

O vznik prvej zbierky kníh neskôr obsiahnutých vo fondoch Laurenziany sa zaslúžili mecenáši vedy a umenia, Cosimo, Pietro a Lorenzo Mediciovci. K budovaniu fondu dnešnej knižnice prispeli aj humanisti ako Angelo Poliziano, Pico della Mirandola a Grék Laskaris.[16] Mediciovci založili súkromnú knižnicu vo svojom paláci a verejnú knižnicu v Kláštore San Marco obsahujúcu zbierku po Niccolovi Niccolim. Časť mediciovskej knižničnej zbierky bola verejnosti sprístupnená už pred rokom 1494, no po zvrhnutí Mediciovcov bol ich palác vyrabovaný a to, čo z knižnice zostalo bolo prenesené do Kláštora San Marco.[13]

Z Kláštora San Marco bola zbierka odpredaná do Ríma, Lorenzovmu synovi Giovannimu, ktorý bol v roku 1513 zvolený za pápeža Leva X. Pápež Klement VII. (Giulio de’ Medici) knižnicu vrátil do Florencie a poveril Michelangela Buonarrotiho, aby navrhol dôstojné priestory v krížovej chodbe Baziliky San Lorenzo.[13][14]

Vyrezávaný strop v čitárni vytvorený podľa návrhu Michelangela Buonarrotiho, 15. storočie

Prvé nákresy budovy vznikli v roku 1523, no ich realizáciu už Michelangelo nedokončil. Vyrezávaný strop z lipového dreva a lavice dokončili odlišní remeselníci, mozaikovú podlahu z červeno-bielej terakoty, ktorá reprodukuje dizajn stropu vytvoril Nicolò di Raffaello. Michelangelove návrhy schodiska knižnice dokončili Bartolomeo Ammanati a Giorgio Vasari v roku 1559. Okná z farebného skla pochádzajú od Raffaelovho študenta, Giovanniho da Udine.[13]

Vestibul a Michelangelovo schodisko

Knižnica bola otvorená 11. júna 1571 za vlády Cosima I. a pozostávala z približne 3000 kódexov. Nástupcovia Cosima I. knižnicu vo všeobecnosti zanedbávali a starostlivosť o ňu prenechali kapitule Baziliky San Lorenzo. Lotrinská dynastia knižnicu na druhej strane obohatila o významné zbierky a umožnila učencom širšie konzultácie textov, pričom zabezpečila aj menovanie mimoriadne fundovaných knihovníkov.[13]

Po zrušení rehoľných rádov v Taliansku v dôsledku Napoleonovej politiky (1808) prešla knižnica veľkým rozvojom. V 19. storočí získala veľké množstvo exemplárov. Na počesť grófa Angela Mariu d’Elci bola vedľa Michelangelovho salónu postavená rotunda od Pasqualeho Pocciantiho, do ktorej boli uložené Elcim darované exempláre prvotlačí.[13] Rotunda bola otvorená v roku 1841 a až do roku 1970 slúžila ako čitáreň.[17]

Talianska fašistická vláda neskôr navýšila dotáciu Laurenziany, vďaka čomu mohla knižnica získať bohatú sériu gréckych egyptských papyrusov a niekoľkých ostrakov.[13]

Rukopis Miscellanea latina od kopistu Giovanniho Boccaccia, 16.storočie, BML Pluteo 33.31

Rukopisy

[upraviť | upraviť zdroj]

V knižnici je dnes uskladnených vyše 11 000 rukopisov.[15] Najvýznamnejšou je zbierka gréckych a latinských rukopisov. Medzi významné rukopisy patria pôvodné diela Tacita, Plínia, Aischyla, Sofokla, Quintiliána a Vergília, či niektoré autogramy Petrarcu a Boccaccia.[18] Z hľadiska práva patrí k najcennejším rukopisom je Littera Florentina, rukopis Digesta Iustiniani z 6. storočia, ktorý bol do knižnice uložený v roku 1786.[2] Knižnica tiež vlastní zbierku približne 2 500 papyrusov, 43 ostrakov, 566 prvotlačí, 1 681 kníh zo 16. storočia, 592 titulov odborných periodík a celkovo 126 527 tlačených diel.[15]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vestibul a Michelangelovo schodisko
    Vestibul a Michelangelovo schodisko
  • Vyrezávaný strop v renesančnej čitárni
    Vyrezávaný strop v renesančnej čitárni
  • Vitrážové okno
    Vitrážové okno
  • Kupola v d’Elciho sále od Pasqualeho Pocciantiho
    Kupola v d’Elciho sále od Pasqualeho Pocciantiho
  • Exteriér kláštorných priestorov (Chiostro dei Canonici), v ktorých sa knižnica nachádza
    Exteriér kláštorných priestorov (Chiostro dei Canonici), v ktorých sa knižnica nachádza

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Iné názvy: Lorenzovská mediciovská knižnica[1], Laurentiánska knižnica[2], Laurentínska knižnica[3], Medicejská knižnica[4], Laurentiánska bibliotéka[5], Medicejsko-Laurentianska bibliotéka[6][7], Medicejsko-Laurenzianska bibliotéka[8], medicejsko-laurentínska knižnica[9], medicejská knižnica[10], Knižnica Mediceo Laurenziana[11], Biblioteca Laurenziana[12].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c knižnica. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 8. Kalh – Kokp. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2016. ISBN 978-80-970350-2-0. S. 588.
  2. ↑ a b NOVOTNÁ, Mária, a kol. Dejiny a kultúra antického Grécka a Ríma. Bratislava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2006. ISBN 9788080820787. S. 468.
  3. ↑ Svet okolo nás. Bratislava : Columbus, 2009. ISBN 978-80-7136-192-3. S. 402.
  4. ↑ RUŠČIN, Peter. Dejiny európskej hudby od antiky po nástup hudobnej moderny. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2001. ISBN 80-8068-004-3. S. 36.
  5. ↑ ZECHENTER-LASKOMERSKÝ, Gustáv Kazimír. Cestopisy. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. S. 239.
  6. ↑ MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. S. 170.
  7. ↑ SOPKO, Július. Stredoveké rukopisy na Slovensku. Bratislava : Slovenská archívna správa, 1967. S. 83.
  8. ↑ GAJDOŠ, Vševlad J. Breviár v Medicejskom glagolskom kódexe. Duchovný pastier: revue pre teológiu a duchovný život, 1966, roč. 41, čís. 1-2, s. 35. ISSN 0139-861X.
  9. ↑ MICHELETTI, Emma. Florencia. Preklad Milada Pauleová. Bratislava : Trio Publishing, 1996. S. 235.
  10. ↑ HÚŠČAVA, Alexander. Dejiny a vývoj nášho písma. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1951. S. 27.
  11. ↑ Biblia. Bratislava : Ikar, 2016. ISBN 978-80-5514835-9. S. [819].
  12. ↑ byzantské výtvarné umenie a architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Bell – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 422.
  13. ↑ a b c d e f g h ROSTAGNO, Enrico. LAURENZIANA, BIBLIOTECA. In: Enciclopedia Italiana. Roma : Istituto della Enciclopedia Italiana fondata da Giovanni Treccani. [Cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c TIKKANEN, Amy. Medicean-Laurentian Library. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
  15. ↑ a b c Fondi principali [online]. Firenza: Biblioteca Medicea Laurenziana, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
  16. ↑ Biblioteca Medicea - Laurenziana. In: Gran enciclopèdia catalana [online]. Barcelona: Enciclopedia catalana, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
  17. ↑ Biblioteca Medicea Laurenziana: Monumental Area [online]. Firenza: Biblioteca Medicea Laurenziana, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online.
  18. ↑ Cenni storici [online]. Firenza: Biblioteca Medicea Laurenziana, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Biblioteca_Medicea_Laurenziana&oldid=7981146“