Š'-ťing
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
|
Tento článok obsahuje čínsky text. Bez správnej podpory ázijských jazykov sa Vám môžu namiesto čínskych znakov zobrazovať otázniky, štvorčeky alebo iné symboly. |
Š'-ťing (iné názvy: Kniha piesní, Kniha básní; čín. 诗经 - pchin-jin: Shī Jīng - Š'-ťing) je najstaršia známa zbierka čínskych básní. Obsahuje 305 básní, ktoré boli písané v období medzi desiatym a šiestym storočím pred naším letopočtom. Je jednou z piatich kníh konfuciánskeho kánonu a autorstvo básní je tradične, hoci nesprávne, pripisované Konfuciovi.
Skladba
[upraviť | upraviť zdroj]Názov antológie sa niekedy prekladá aj ako Kniha poézie. Vzhľadom na to, že sa básne spievali a prednes bol sprevádzaný hudbou, ustálil sa názov Kniha piesní. Tradícia hovorí, že básne vyberal Konfucius zo zbierky asi troch tisíc básní. Samotné básne však vznikli skôr ako žil Konfucius, najstaršie okolo roku 1000 pred Kr.
Zbierka je členená do štyroch častí:
| Znak | Pchin-jin | Slov. prepis | Poznámka | |
|---|---|---|---|---|
| 風 | 风 | fēng | feng | 160 ľudových piesní |
| 小雅 | 小雅 | xiǎoyǎ | siao-ja | 74 menších ód |
| 大雅 | 大雅 | dàyǎ | ta-ja | 31 väčších ód |
| 頌 | 颂 | sòng | sung | 40 hymien |
Prvá časť, nazývaná aj Kuo-ju (nápevy mnohých krajov) obsahuje básne z pätnástich rôznych krajín, rozdelených podľa proveniencie. Ide o krátke lyrické básne s ľúbostnou, pracovnou či vojenskou tématikou.
Druhá a tretia časť sú ódy, ktoré boli zložené dvorskými hudobníkmi, niekoľko z nich má dokonca uvedené meno svojho autora. Spievali sa pri dvorských slávnostiach, audienciách či pri love a tematicky ide o politické satiry, či oslavné piesne.
Štvrtú časť zbierky tvorí 40 hymien sung, ktoré sú najstaršou časťou antológie, najstaršie pochádzajú zo začiatku obdobia dynastie Čou. Oslavujú vládnuce rody.
Štylistika
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká väčšina veršov v Knihe piesní je štvorslabičná, len niekoľko málo ich je dvoj- či jednoslabičných. V skladbách sa vyskytuje priebežný rým. Jazyk je archaický, dnes len veľmi ťažko zrozumiteľný. Je bohaté na názvy rastlín, zvierat, obsahuje rozvinuté názvoslovie z oblastí poľnohospodárstva a remesla, a taktiež pojmy z vojenskej oblasti.
V Knihe piesní sa používajú tri básnické figúry, ktoré sa stali základom čínskej poetiky. Sú nimi metafora xing, prirovanie bi a priamy výklad fu. Vďaka kánonickému postaveniu zbierky boli tieto básne napodobované a figúry široko prijímané generáciami čínskych básnikov.