Hever (vinárstvo)

Hever (iné, nárečové názvy: heviér, hebár, héber, hevar, heviar, hevér, hevír, koštér, koštúr, košťúr, koštír, košťír, košter, táhák, grgana, grganka, hrgana, palacka, bútela, tekvica, tekvička, dyňka, dynka, lopov, lopóv, zastarano: krokvica, krokvička) je násoska, ktorá slúži na odoberanie vína zo suda. Objem býva od 0,2 do 1 litra.

V minulosti, miestami až do polovice 20. storočia, sedliaci aj vinohradníci na domácu výrobu tohto náčinia pestovali špeciálne vinohradnícke tekvice nazývané dyňka, dynka, dyňa, din(k)a, dzin(k)a, tekvička, tekvica, lopov, lopóv, lopouka, bútela, lufa, palacka, grgana, grganka, hrgana, hrganová dina, heverová tekvica a pod.; etnografi ju nazývajú dúčela. Postup zhotovovania tohoto druhu tekvice a hevera je pomerne komplikovaný: semená tekvice boli zasadené do humusu. Po vyklíčení z nich vypestovali priesady a zbavili ich planých kvetov. Z jediného ponechaného kvetu vznikol plod, ten nechali visieť (aby sa rastom nepokrivil). Po dozretí a vysušení ho prevŕtali, odstránili dužinu a povrchovú vrstvy šupky. Konečná úprava bolio namastenie povrchu, ktoré spôsobilo jeho zhnednutie. Veľkosť bola rôzna, najobľúbenejší bol objem 2 holby - 1,6 l.

Niektoré z týchto názvov sa používajú aj ako synonymá na označenie hevera. Tekvicové hevere boli od konca 19. storočia nahrádzené sklenenými produktami, ale aj neskôr často tvorili výzdobu.

Zdroje

• Hever. In: MALÍK, Fedor, a kol. Vinársky lexikón. 1. vyd. [Modra] : Fedor Malík a syn, 2012. 144 s. ISBN 978-80-97086-30-5. S. 46.
• NIŽNANSKÝ, Jozef R. Motivačné súvislosti pomenovaní náradia na ťahanie vína. Kultúra slova, 1986, roč. 20, čís. 10, s. 346 – 351. Dostupné online [cit. 2013-09-25]. ISSN 0023-5202.
• Jazykovedné štúdie. Roč. 7, 1963. Bratislava: SAV, 1963. s. 228.