Krízový manažment

Krízový manažment (iné názvy: manažment kríz, krízové riadenie, riadenie kríz, ako činnosť aj krízové manažérstvo) je:

a) ako činnosť: činnosť manažmentu daného riadeného systému, ktorá je zameraná na riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej nepriaznivých dôsledkov a obnovy funkcie daného systému.

b) ako inštitúcia: sústava pracovníkov či orgánov, ktorí sa zaoberajú analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov, ako aj hľadaním metód a opatrení na ich predchádzanie a na elimináciu vzniknutej krízy. Súčasťou krízového manažmentu je reputačný manažment čo je v podstate systematické monitorovanie firemnej reputácie. Toto monitorovanie sa štandardne rozčleňuje na monitoring offline médií a monitoring online médií.

Krízový manažment sa môže týkať akejkoľvek organizácie (zoskupenie štátov, štát, podnik, územie, časť podniku atď.)

Termín krízový manažment (crisis management) vznikol pôvodne na začiatku 60. rokov v súvislosti s tzv. karibskou krízou a mal výhradne vojensko-politický význam. Ten si zachoval doteraz, v súčasnosti však nadobúda širší obsah. O krízovom manažmente sa napr. hovorilo v súvislosti s riešením krízy v bývalej Juhoslávii, krízovým manažmentom sa nazýva aj príprava a realizácia vojenských opatrení na Blízkom východe v súvislosti s vojnou v Iraku a pod. Subjektom takto poňatého krízového manažmentu je štát, častejšie skupina štátov, resp. ich politické či vojensko-politické zoskupenia (NATO, Európska únia a pod.).

Postupne sa termín „krízový manažment“ dostal aj do ekonomického života v súvislosti s riešením ekonomických krízových situácií (neočakávané zvýšenie cien zdrojov, finančná kríza, krach kooperujúcich partnerov, odchod kľúčových manažérov a špecialistov a pod.).

V anglicky hovoriacich krajinách, najmä v súvislosti s prírodnými katastrofami a priemyselnými haváriami, je častejší pojem núdzový alebo záchranný manažment (emergency management). Pojem crisis management sa objavuje častejšie v súvislostiach s riadením konkrétnej krízy ekonomického charakteru v podnikoch, alebo riadením krízovej situácie (spôsobenej prírodnými a technologickými haváriami) manažmentom podniku. To len dokumentuje zložitosť presného vymedzenia pojmov tak, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. V Rusku sa používa pojem protikrízové riadenie (antikrizísnoje upravlenie), ktoré svojím obsahom naznačuje hlavný zmysel činnosti krízového manažmentu. V posledných desaťročiach sa termínom „krízový manažment“ najmä v európskych krajinách označuje systém opatrení pri predchádzaní katastrofám rôzneho charakteru, ako aj proces ich realizácie a riadenie procesu odstraňovania následkov a obnovy. V tomto prípade ide o systém funkcií realizovaných predovšetkým orgánmi verejnej správy.

V odbornej literatúre je krízový manažment definovaný ako:

Špecifická činnosť riadiaceho subjektu, ale je vnímaný aj ako sústava inštitúcií zaoberajúcich sa analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov na ich predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku, z teoretického hľadiska je to logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízových javoch, ich príčinách a dôsledkoch na úrovni spoločnosti ako celku, bezpečnosti štátu, hospodárskej činnosti a tiež o princípoch, metódach a opatreniach na ich riešenie (Šimák, 2016).

Krízový manažment ako proces môže byť definovaný ako:

V súčasnosti sa ustaľuje názor, že pod pojmom krízový manažment treba chápať cieľavedomý koordinovaný proces zameraný na prevenciu, elimináciu priebehu a odstraňovanie dôsledkov javov, ohrozujúcich alebo schopných významným spôsobom ohroziť bezpečnosť spoločnosti, životy a zdravie ľudí, ich majetok ako aj životné prostredie (Míka, 2013).

Najčastejšie je krízový manažment vnímaný:

a) ako proces, ako špecifická činnosť manažmentu daného riadeného systému, ako realizácia funkcií a úloh, zameraná na riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej nepriaznivých dôsledkov a obnovy funkcie daného systému.

b) ako súbor pripravených opatrení na zabezpečenie tohto procesu,

c) ako skupina krízových manažérov, ako inštitúcia: sústava pracovníkov či orgánov, ktorí sa zaoberajú analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov, ako aj hľadaním metód a opatrení na ich predchádzanie a na elimináciu vzniknutej krízy. Súčasťou krízového manažmentu je reputačný manažment čo je v podstate systematické monitorovanie firemnej reputácie. Toto monitorovanie sa štandardne rozčleňuje na monitoring offline médií a monitoring online médií.

d) krízový manažment chápeme aj ako predmet skúmania, ako teoretickú disciplínu skúmajúcu všeobecné princípy a zákonitosti riadenia sociálnych systémov ohrozených krízovou situáciou, ako vyučovací predmet na školách zaoberajúcich sa prípravou krízových manažérov.

Krízový manažment sa môže týkať akejkoľvek organizácie (zoskupenie štátov, štát, podnik, územie, časť podniku atď.)

Vzhľadom na rôzne oblasti spoločenského života, v ktorých sa krízový manažment môže uplatňovať, na rôzne typy subjektov ako aj rôzne úrovne riadenia, je možné krízový manažment ponímať nasledujúco:

1. Krízový manažment ako systém a proces vojensko-politických opatrení.

2. Krízový manažment ako systém opatrení štátu, orgánov verejnej správy, podnikov a ďalších organizácií zameraný na prevenciu, zníženie a elimináciu zdrojov kríz, na odstraňovanie dôsledkov prírodných katastrof, technologických a ekologických havárií, zdravotných kríz a humanitárnych katastrof.

3. Krízový manažment ako systém zásad a opatrení hospodárskych subjektov, najmä priemyselných podnikov, zameraný na riešenie situácií ohrozujúcich ich prosperitu a ekonomickú stabilitu.

Krízový manažment podniku

Krízový manažment je súhrn činností, ktoré sa týkajú sledovania rizikových činiteľov, prevencie vzniku krízových situácií, plánovania, organizovania, uskutočňovania a kontroly činností určených na tvorbu podmienok na predchádzanie vzniku krízových situácií a na samotné riešenie krízových situácií. Krízový manažment je aj sústava príslušných pracovníkov.

Každá spoločnosť sa skôr či neskôr dostane do krízovej situácie. Otázka je či to bude nepatrná alebo veľká kríza. Prežitie spoločnosti tak závisí na stupni pripravenosti, kvalite tímu krízového manažmentu, efektívnosti realizácie krízového plánu a jeho sledovanie po udalosti. Kríza môže byť minimalizovaná včasným, ráznym a efektívnym konaním. Kríza sa môže definovať ako séria udalostí, zvyčajne neočakávaných, ktoré tvoria veľmi skutočný potenciál pre nepriaznivé až katastrofické následky. Nastáva priamo a nedá sa predvídať. Bez ohľadu na právne hľadisko každej krízovej situácie, vnemy vytvorené od začiatku až do vyriešenia krízy môžu dramaticky zasiahnuť dobrú povesť a finančnú pozíciu firmy.

Krízový manažment štátu

V Zákone NR SR č.. 387/2002 sa používa termín "krízové riadenie mimo času vojny a vojnového stavu" (legislatívna skratka znie krízové riadenie) a definuje sa ako "súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie (mimo času vojny a vojnového stavu) a pri ich riešení."

Orgánmi krízového riadenia (od najvyššieho po najnižší) na Slovensku sú:

• vláda Slovenskej republiky, Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
• ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
• Národná banka Slovenska,
• bezpečnostná rada kraja,
• okresný úrad,
• bezpečnostná rada okresu,
• obec.

Krízová situácia (mimo času vojny a vojnového stavu) je definovaná ako "obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok stanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu."

Vo všeobecnosti existuje však viacero druhov krízovej situácie.

Krízový štáb

Krízovým štáb je výkonný orgán orgánu krízového riadenia, ktorého úlohou je analyzovať riziká krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek v jeho pôsobnosti v období krízovej situácie.

Krízový štáb je zvyčajne nie stálym orgánom, aktivuje sa až pri bezprostrednom nebezpečenstve vzniku krízovej situácie alebo pri vyhlásení krízového stavu, pôsobí iba dočasne.

Krízový štáb je skupina osôb, ktorú si obvykle vedúci predstavitelia štátu, vlády, ministerstva, inštitúcie, organizácie alebo obce zriaďuje ako svoj pracovný orgán pre riešenie krízových situácií, katastrof a iných ohrození. Členmi štábu sú obvykle rôzni vedúci pracovníci (odborníci), ktorí môžu v takýchto situáciách pod vedením šéfa krízového štábu koordinovať spoločnú činnosť, zhromažďovať a vyhodnocovať dôležité informácie, pripravovať významnejšie rozhodnutia, uvádzať ich do praxe a vyhodnocovať ich dopady.

Ústredný krízový štáb SR

Krízový štáb alebo krízové štáby môžu byť zriaďované na rôznej úrovni alebo úrovniach. Na najvyššej úrovni je ústredný krízový štáb SR. Napríklad v súvislosti s pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku 27. februára 2020 Bezpečnostná rada SR zriadila ústredný krízový štáb (jeho predsedom bola minister/ka vnútra SR a v prípade potreby mohli vyhlásiť núdzový stav). Potom s rovnakým cieľom boli vytvorené krízové štáby aj na nižších úrovniach a organizáciách.

Podľa svojho postavenia a právomocí krízový štáb koordinuje napríklad činnosti útvarov ministerstva, Polície SR, Hasičského záchranného zboru a Integrovaného záchranného systému.

Legislatíva orgánov krízového riadenia

a)      bezpečnostné rady

• Ústavný zákon NR SR č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov
• Zákon NR SR č. 110/2004 Z. z o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru
• Štatút Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky schválený uznesením vlády SR č. 1177/2004 (z 8.decembra 2004), zmeny a doplnenia schválené uznesením č. 702/2015 (z 16.decembra  2015)
• Rokovací poriadok Bezpečnostnej rady kraja schválený uznesením vlády SR č. 152/2017 (z 5. apríla 2017)

b)      krízové štáby

• Zákon NR SR č.387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov)

Literatúra

• ANTUŠÁK, E.: Krízový management. Praha: Wolters Kluwer, 2012, 396 s. ISBN 978-80-7357-488-8.
• MÍKA, V.T. - HUDÁKOVÁ, M. - ŠIMÁK, L.: Manažment a krízový manažment - Úvod do krízového manažmentu. Žilina: EDIS, 2013, 230 s. ISBN 978-80-554-1161-3.
• REKTOŘÍK, J. a kol.: Krizový management ve veřejné správě. Teorie a praxe. Praha: EkoPress, 2004. 250 s. ISBN 80-86119-83-1.
• ŠIMÁK, L.: Krízový manažment vo verejnej správe. Žilina: EDIS, 2016. 263 s. ISBN 978-80-554-1165-1.
• CHALUPA, Radek: Efektivní krizová komunikace – pro všechny manažery a PR specialisty. Praha: Grada Publishing, 2012, 176 stran. ISBN 978-80-247-4234-2.
• WAUGH, W.L. Jr.: Living with Hazard, Dealing with Disasters. Introduction to Emergency Management. New York: Sharpe, Inc., 2000. 240 s. ISBN 0-7656-0196-6.
• Zákon NR SR č. 227/2002 Z.z. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
• Zákon NR SR č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
• Zákon ČR č. 240/2000 Sb. o krizovém řízení.

Pozri aj

• mimoriadna situácia
• krízová situácia (štát)
• výnimočný stav,
• vojnový stav, vojna
• Integrovaný záchranný systém

Externé odkazy

• [1]
• [2] Archivované 2009-02-19 na Wayback Machine