Badenská kultúra

Badenská kultúra (staršie názvy: kultúra s kanelovanou keramikou, kultúra so žliabkovanou keramikou, v Maďarsku nazývaná pécelská kultúra, v Poľsku kultúra promienista) bola kultúra v strednej Európe cca 2800 pred Kr. až 2200 pred Kr. podľa staršieho datovania resp. 3600/3500/3400 – 2900/2800 pred Kr. podľa novšieho datovania (tieto dáta platia aj pre Slovensko) v južnom Nemecku, Česku, dolnom Rakúsku, na Slovensku, Maďarsku, južnom Poľsku, Chorvátsku, Srbsku a Macedónsku.

Jej jadro bolo a vznikla na Slovensku (bolerázska skupina) ako zmes domácich (lengyelská kultúra) a balkánsko-anatólskych prvkov.

Pomenovaná je podľa jaskyne Königshöhle v rakúskom Badene.

Charakteristická je pre ňu výzdoba nazývaná kanelúra (plytký žliabok).

Rozlišujú sa rôzne geografické skupiny, napr. v Maďarsku: skupiny Viss, Ózd-Piliny, Uny, Kostolac, v Rakúsku Ossarn a podobne.

Náleziská mimo Slovenska:

Morava: Hlinsko
Rakúsko: Baden – Königshöhle, Jennyberg pri Mödlingu, Zillingtal, Ossarn, Leobersdorf
Maďarsko: Fertőrákos, Sopronkohida, Szigetszentmárton, Budakalász, Balatonboglar, Pilsimarot-Basaharc, Hodmesővasarhely-Kotacpart
Nemecko: okres Deggendorf, Bad Buchau, okres Straubing-Bogen, Aiterhofen, Kirchfeld BA I

Slovensko

Chronologické delenie:

Baden I = bolerázska skupina = raná badenská kultúra (podľa staršieho datovania: 2800 – 2600 pred Kr.; podľa novšieho datovania 3600/3400 – 3300/3200 pred Kr.) – delí sa na dve fázy
Baden II až Baden (?) IV = klasická badenská kultúra (podľa staršieho datovania 2600 – 2200 pred Kr.; podľa novšieho datovania 3300/3200 pred Kr. – 2900/2800 pred Kr.) – delí sa na dva podstupne
neskorá badenská kultúra

V tomto období je opäť po dlhšom čase osídlené takmer celé Slovensko a opäť sa po dlhšom čase (resp. prakticky prvý raz v praveku) na celom Slovensku vyskytuje jedna spoločná kultúra. Dôvodom kultúrneho zjednotenia je pravdepodobne väčšie používanie vozov so záprahmi (dokumentujú to hlinené modely), ktoré zvýšilo mobilitu obyvateľstva.

V období bolerázskej skupiny má keramika má často motív tzv. rybej kosti alebo cikcakovitý ornament a poháriky majú pásikovité uchá čiastočne vybiehajúce nad okraj. Používajú sa vo veľkom medené výrobky, ale aj štiepaná aj brúsená industria. Sídliská sú prevažne výšinné opevnené (Bratislava, Devín) alebo nížinné (Nitriansky Hrádok – Vysoký breh, Žlkovce). Domy boli asi zrubovej konštrukcie. Hroby boli s kostrovým rítom aj žiarovým rítom, ale zachovali sa len ojedinelé hroby, nie pohrebiská. Bežne sa už používali kone a vozy so záprahmi. Bolerázska skupina je na východnom Slovensku slabo zastúpená a vyššie oblasti Slovenska ešte zostávali neosídlené.

V období klasickej bádenskej kultúry je keramika tmavej farby (žliabkovaná alebo leštená), typické sú džbány a poháriky s vysokým uchom a kanelovanou spodnou časťou, ako aj veľké dvojdielne misy. Opäť sa po dlhšej prestávke osídlili aj vyššie položené oblasti Slovenska. Dokonca sa centrá prednostne stavali ako mocné opevnené ekonomické aj mocenské sídla na vyvýšeninách (Nitriansky Hrádok, Včelince, Veľká Lomnica, Dolný Smokovec-Pod lesom, Stránska pri Rimavskej Sobote, Dreveník v Spišskom Podhradí, Plešany, Veľký Šariš, Šarišské Michaľany). Ďalej sa rozšíril chov dobytka a oviec, spracovávanie vlny. Veľkosť kovových výrobkov sa zmenšila, pravdepodobne preto, lebo sa minuli povrchové nerastné ložiská. Na rozvinutú textilnú výrobu poukazujú hlinené prasleny (záťaž na vreteno) a cievky na navíjanie nití. Pochovávalo sa prakticky akýmkoľvek spôsobom. Dokladmi kultu sú ploché štylizované idoly (Šarovce), závesky z hliny v tvare sekier, drobná zoomorfná plastika. Špecifické sú 4 pohrebiská v údolí Slanej (z toho dve na Slovensku Gemer a Včelince, ostatné v Maďarsku), kde popol mŕtvych ukladali do nádob v tvare ľudského tela (tzv. sovích váz), ktoré sa vymykajú z badenskej kultúry a najbližšie paralely majú v Tróji.

Zdroj

badenská kultúra. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 82 – 83.