Kyselina octová
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Kyselina octová | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | CH3COOH | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Systematický názov | kyselina etánová | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | E 260 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | bezfarebná tekutina alebo kryštály | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 60,1 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 60,05 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 16,5 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 118,1 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kritická teplota | 321,2 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kritický tlak | 5,786 MPa | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 1,049 g/cm3 (kvapalina, 20 °C) 1,266 g/cm3 (pevná látka) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: neobmedzene miešateľná | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota vzplanutia | 43 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota vznietenia | 427 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| pKA | 4,76 (25 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 64-19-7 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 200-580-7 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina octová (systematický názov kyselina etánová) je chemická zlúčenina známa svojou kyslou chuťou a štipľavou vôňou. Jej sumárny vzorec je CH3COOH. Jej vodný roztok v koncentrácii od 5 do 10 % sa predáva pod názvom ocot. Takisto sa používa ako prídavná látka v potravinárstve, kde má označenie E 260.[1] Jej konjugovanou kyselinou je octan alebo acetát.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Kyselina octová je druhou najjednoduchšou karboxylovou kyselinou, po kyseline mravčej. Je to slabá kyselina, jej pKa je 4,76 (25 °C).[2]
Čistá nehydratovaná kyselina octová (ľadová kyselina octová) je bezfarebná hygroskopická kvapalina, ktorá zamŕza pri teplote pod 16,7 °C na bezfarebnú kryštalickú tuhú látku.
Výroba
[upraviť | upraviť zdroj]Zriedený vodný roztok kyseliny octovej sa získava biologickou oxidáciou etanolu podľa celkovej rovnice:
- CH3CH2OH + O2 → CH3COOH + H2O
Pri jej biotechnologickej výrobe sú príslušné mikroorganizmy (octové baktérie, predovšetkým rodu Acetobacter) imobilizované prirodzenou priliehavosťou na bukových hoblinách, ktoré sú pokropené roztokom etanolu a odspodu prebublávané vzduchom. Vyššie koncentrácie možno potom dosiahnuť následnou destiláciou. Podobnú oxidáciu možno síce robiť i čisto chemickou cestou, ale tá sa k výrobe kyselina octovej nepoužíva.
Iný spôsob prípravy spočíva v hydrogenácii oxidu uhoľnatého za prítomnosti katalyzátorov:
- 2 CO + 2 H2 → CH3COOH
Môže byť pripravená tiež reakciou oxidu uhoľnatého s metanolom, napríklad pomocou Cativa procesu:[3]
- CH3OH + CO → CH3COOH
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina octová je jednou z najvýznamnejších priemyslových organických surovín. Ročne sa na svete vyrobí vyše 5 miliónov ton.
Používa sa v laboratóriu aj v chemickom priemysle ako významné rozpúšťadlo pri príprave čistých chemických zlúčenín.
Priamo ako chemická surovina slúži k výrobe rady ďalších organických zlúčenín. Najvýznamnejším produktom je vinylacetát, ktorý následne slúži ako surovina (monomér) pre prípravu polyvinylacetátu.
Derivát kyseliny octovej, acetanhydrid, je používaný ako silné acylačné činidlo, najmä pri výrobe acetylcelulózy, ktorá v minulosti slúžila ako k výrobe syntetických vlákien (acetátový hodváb), tak pre prípravu podložiek pre fotografické negativné materiály a pre kinofilm. Je taktiež jednou zo surovin pre výrobu kyseliny acetylsalicylovej, ktorá je hlavnou zložkou najrozšírenejších liekov proti horúčkam a zápalom (Acylpyrín, Aspirín, Anopyrín a iných).
Toxicita
[upraviť | upraviť zdroj]Kyselina octová je leptavá a jej pary spôsobujú podráždenie očí, poleptanie sliznice, bolesť v krku a upchanie pľúc.
Riziko kyseliny octovej závisí aj na jej koncentrácii. V nasledujúcej tabuľke je uvedená EÚ klasifikácia kyseliny octovej:
| Koncentrácia | Molarita | Klasifikácia | R-vety |
|---|---|---|---|
| 10–25% | 1,67–4,16 mol/l | Dráždivý (Xi) | R36/38 |
| 25–90% | 4,16–14,99 mol/l | Žieravina (C) | R34 |
| >90% | >14,99 mol/l | Žieravina (C), Horľavina (F) | R10, R35 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ZDRAVOPEDIA. E260 - Kyselina octová [online]. Zdravopedia, 2023-04-02, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online.
- ↑ PUBCHEM. Acetic Acid [online]. pubchem.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SUNLEY, Glenn J; WATSON, Derrick J. High productivity methanol carbonylation catalysis using iridium: The Cativa™ process for the manufacture of acetic acid. Catalysis Today, 2000-05-26, roč. 58, čís. 4, s. 293–307. Dostupné online [cit. 2023-04-02]. ISSN 0920-5861. DOI: 10.1016/S0920-5861(00)00263-7. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina octová
