Taremu

Taremu, v helenistickom období Leontón polis (starogr. Λεόντων πόλις a Λεοντώ – „Mesto levov“), alebo lat. Leontopolis a Leontos Oppidum, bolo mesto starovekého Egypta dnes známe ako Tell el Mukdám. Leží približne v strednej časti delty Nílu. V staroveku bolo hlavným mestom 11. nomu Dolného Egypta. Prvý, kto spomína mesto alebo tento nom, je Strabón, čo naznačuje, že na význame získalo až v neskorších dobách.

Grécke pomenovanie „Mesto levov“ dostalo Taremu podľa chrámu boha Maahesa zobrazovaného v podobe leva. Boli tu uctievané tiež ďalšie dve levie bohyne – Bastet a Sechmet.

Dejiny

Počas vlády Ptolemaia VI. Filométora (180–145 pred Kr.) bol v Taremu vybudovaný židovským kňazom Oniášom IV. chrám podľa vzoru Jeruzalemského chrámu. Židovskú komunitu, ktorú vyhnal z Palestíny stupňujúci sa útlak Seleukovcov, prilákal nový chrám a počas viac ako tristo rokov tu prekvitala. Po vypuknutí Židovskej vojny bol chrám roku 67 po Kr. uzavretý v rámci protižidovských opatrení.

Poloha

Historici sa dlho nevedeli zhodnúť na polohe ruín Taremu. Podľa d’Anvilla ležal pod pahorkom Tell-Essabè – „Levím kopcom“. Jomard naopak zastával názor, že Leontopolis je jedným z pahorkov neďaleko dediny El-Mengaleh v delte. Táto teória zodpovedá bližšie popisu mesta, ako ho zanechal Xenofón Efezský. Smith umiestňuje mesto na 30°6' SZŠ, čo je omnoho južnejšie ako v skutočnosti. Dnes sa väčšina odborníkov zhodne, že Taremu sa nachádza na mieste Tell el Mukdám na 30°45' SZŠ.