Mäsožravá rastlina
Mäsožravá rastlina kvôli prevahe hmyzu ako koristi sa u väčšiny mäsožravých rastlín používa aj pojem hmyzožravá rastlina je rastlina, ktorá sa dokáže vyživovať heterotrofne lovom živočíchov. Mäsožravé rastliny sú schopné fotosyntézy a predácia sa u nich vyvinula v dôsledku nedostatočného príjmu živín z pôdy. Tieto druhy rastú na chudobných pôdach.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Mäsožravé rastliny lapajú hmyz rôznymi mechanizmami. V zásade môžeme pasce rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria pasce aktívne, teda také, ktoré sa aktívne pri chytaní koristi pohybujú. Pohyb je veľmi rýchly (maximálne niekoľkosekundový). Do skupiny aktívnych pascí zaraďujeme pasce rodov Aldrovandka, Dionaea a Utricularia. Druhú skupinu tvoria pasce pasívne, napríklad lepkavé listy (Drosera, Drosophylum, Byblis, Pinguicula, Sarracenia, Nepenthes, Genlisea, Heliamphora, Cephalotus a Darlingtónia). Treba však podotknúť, že niektoré pasce z tejto skupiny sa taktiež pohybujú (Drosera, Pinguicula). Ich lepkavé listy sa totiž po vydráždení zmietajúcou sa polapenou korisťou dávajú do veľmi pomalého pohybu. Tento sotva znateľný pohyb trvajúci obvykle 2 – 4 hodiny má zlepšiť dotyk s korisťou, čo má dvojaký význam. Hmyz prilepený väčšou časťou tela sa z pasce ťažšie dostáva a zväčšením styčnej plochy sa súčasne zväčšuje plocha, kde sa uskutočňuje resorpcia. Niektoré rosičky dokážu ohnúť celý list okolo koristi (Drosera capensis). Ďalšie dokážu pohybovať iba tentakulami.
Podľa iného delenia sa pasce rozdeľujú do 5 skupín:
- adhézna pasca – založená na lepkavosti povrchu listov (Drosera, Pinguicula, Drosophyllum a Byblis)
- mechanická pasca – vznikla premenou listovej čepele. Obe polovice pasce sa na podnet sklapnú a korisť uväznia (Aldrovanda vesiculosa).
- podtlaková, čiže hypotenzná pasca (z lat. hypotensio – nízky tlak, podtlak) – pascami sú niekoľkomilimetrové mechúriky so záklopkou. Podtlak vytvorený zvláštnymi mechanizmami vnútri mechúrika umožňuje po otvorení záklopky nasať korisť, ktorá mechúrik podráždila (Utricularia).
- gravitačná pasca – prilákaný hmyz skĺzava a padá alebo je jeho pohyb iným spôsobom navedený dovnútra láčky. Pohyb sa teda deje v smere gravitačnej sily (Nepenthes, Cephalotus, Darlingtonia, Heliamphora a Sarracenia okrem druhu Sarracenia psittacina).
- dentivná pasca – pasca využíva chodby, na ktorých vnútornom povrchu sú mnohopočetné chlpy. To, že sú tieto chlpy orientované dovnútra slepo končiacej chodby, vedie nič netušiacu korisť hlbšie a hlbšie do pasce (proti srsti sa lezie koristi ťažšie). U druhu Sarracenia psittacina je chodbou vnútro ležiacej láčky. U rodu Genlisea je takáto chodba pod zemou. Je vnútri zložitého lapacieho orgánu v tvare prevráteného písmena Y. Lapací orgán je pôvodom listového (napriek tomu, že je pod zemou), a nie koreňového.
Prvým autorom diela o mäsožravých rastlinách sa v roku 1875 stal Charles Darwin.[1]
Taxonómia
[upraviť | upraviť zdroj]Taxonomická klasifikácia mäsožravých rastlín:[2]
| Rad | Čeľaď | Rod | Druh |
|---|---|---|---|
| Poales – lipnicotvaré | Bromeliaceae | Brocchinia | B. hectioides; B. reducta |
| Catopis | C. berteroniana | ||
| Eriocaulaceae | Paepalanthus | P. bromelioides | |
| Oxalidales – kysličkotvaré | Cephalotaceae | Cephalotus | C. follicularis |
| Caryophyllales – klinčekotvaré | Droseraceae | Drosera | cca 150 druhov a viac |
| Dionaea | D. muscipula | ||
| Aldrovanda | A. vesiculosa | ||
| Nepenthaceae | Nepenthes | cca 103 druhov | |
| Drosophyllaceae | Drosophyllum | D. lusitanicum | |
| Dioncophyllaceae | Triphyophyllum | T. peltatum | |
| Ericales – vresovcotvaré | Sarraceniaceae | Sarracenia | 8 druhov |
| Darlingtonia | D. californica | ||
| Heliamphora | 15 druhov | ||
| Roridulaceae | Roridula | R. dentata; R. gorgonias | |
| Lamiales – hluchavkotvaré | Byblidaceae | Byblis | cca 6 druhov a viac |
| Martyniaceae | Ibicella | I. lutea | |
| Proboscidea | P. lousianica; P. parviflora | ||
| Lentibulariaceae | Pinguicula | 83 druhov | |
| Genlisea | 22 druhov | ||
| Utricularia | 218 druhov |
Pestovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Mäsožravé rastliny sa pestujú v čistej rašeline alebo substráte, ktorý je zložený z rašeliny, piesku a dreveného uhlia. Izbová teplota by mala mať okolo 22 stupňov Celzia a rastliny by sa nemali nachádzať blízko ústredného kúrenia. Mäsožravé rastliny majú slabý koreňový systém, ktorý nesmie vyschnúť, preto by kvetináče mali stáť vo vode. Vyžadujú pravidelné zalievanie zásadne dažďovou alebo destilovanou vodou, prípadne prevarenou alebo odstátou vodou. Pre fotosyntézu potrebujú slnečné osvetlenie. V zimných mesiacoch, pri nedostatku osvetlenia je potrebné obmedziť zalievanie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DARWIN, Charles. Insectivorous plants. Londýn : John Murray, 1875. Dostupné online.
- ↑ GAZDÍK, Karol. Taxonomická klasifikácia [online]. [Cit. 2012-03-21]. Dostupné online. Archivované 2016-08-26 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mäsožravá rastlina
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín Archivované 2012-06-16 na Wayback Machine – Stránky občianskeho združenia venované mäsožravým rastlinám, pestovaniu mäsožravých rastlín, ich ochrane vo voľnej prírode a všetkému, čo k tomu patrí.
- Mäsožravé rastliny alias mäsožravky – Všetko o mäsožravých rastlinách, rady pre pestovanie, fórum.
- Mäsožravé rastliny - pestovanie – Na týchto stránkach nájdete všetko potrebné pre váš úspešný vstup do sveta pestovania mäsožravých rastlín.