Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova

Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova^[1] (iné názvy pozri nižšie) je najstaršia a najväčšia univerzita v Rusku. Bola založená 25. januára 1755 na žiadosť cárovnej Alžbety I. Petrovny a od roku 1940 nesie meno ruského prírodovedca Michaila Lomonosova, ktorý sa angažoval pri jej zakladaní.

V súčasnosti (údaje z roku 2004) na nej študuje približne 31 000 študentov a 7 000 doktorandov, počet profesorov a ostatných vedeckých pracovníkov je cez 9 000. Počet absolventov, ktorí získali Nobelovu cenu, je 11 (z celkového počtu 18 ruských vedcov ocenených touto medailou). Univerzita má 29 fakúlt, 15 vedecko-výskumných ústavov a viac ako 350 katedier. Súčasným rektorom univerzity je matematik Viktor Antonovič Sadovničij.

V roku 2008 sa Moskovská univerzita nachádzala na 70. mieste podľa Akademického hodnotenia univerzít sveta a 183. mieste v hodnotení svetových univerzít podľa Times Higher Education^[2].

Názvy

Predchádzajúce názvy univerzity boli nasledovné:^[3]

13. január 1755 – 23. február 1917: rus. Императорский Московский университет – Imperatorskij Moskovskij universitet
od februára do októbra 1917: rus. Московский университет – Moskovskij universitet; po slovensky: Moskovská univerzita^[4]
od októbra do konca roku 1917, 1930 – 20. október 1932, 11. november 1937 – 7. máj 1940: rus. Московский государственный университет – Moskovskij gosudarstvennyj universitet; po slovensky: Moskovská štátna univerzita^[5]
od roku 1918 do septembra roku 1930: rus. 1-й Московский государственный университет – Pervyj Moskovskij gosudarstvennyj universitet
20. október 1932 – 11. november 1937: rus. Московский государственный университет им. М.Н. Покровского – Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. N. Pokrovskogo
7. máj 1940 – 7. máj 1955, 22. január 1980 – 1991: rus. Московский государственный университет им. М.В. Ломоносова – Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova; po slovensky: Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova^[1]
7. máj 1955 – 22. január 1980: rus. Московский ордена Ленина и ордена Трудового Красного знамени государственный университет им. М.В. Ломоносова – Moskovskij ordena Lenina i ordena Trudovogo Krasnogo znamenigosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova
1992 – 28. máj 2008: rus. Государственное образовательное учреждение Московский государственный университет им. М.В. Ломоносова – Gosudrstvennoje obrazovateľnoje učrežetnije Moskovskij gosudarstvennyj imeni M. V. Lomonosova
od 28. mája 2008 (s menšími úpravami v roku 2010 a 2014): rus. федеральное государственное образовательное учреждение высшего профессионального образования Московский государственный университет имени М.В.Ломоносова – Federľnoje gosudrstvennoje biudžetnoje obrazovateľnoje učrežetnije vysšego professionaľnogo obrazovanija Moskovskij gosudarstvennyj imeni M. V. Lomonosova; skratka: МГУ – MGU

Oficiálny názov: Poznámka: Moskovská štátna univerzita používa od roku 2008 ako oficiálny názov školy dlhý, krátky tvar a skratku.^[3] Zahraničná odborná literatúra prevažne používa kratšie tvary. ^pozri:^[6]^[7]

oficiálny dlhý tvar: rus. федеральное государственное бюджетное образовательное учреждение высшего образования «Московский государственный университет имени М. В. Ломоносова» – Federľnoje gosudrstvennoje biudžetnoje obrazovateľnoje učrežetnije vysšego obrazovanija „Moskovskij gosudarstvennyj imeni M. V. Lomonosova"^[3]
oficiálny krátky tvar: rus. МГУ имени М.В.Ломоносова – MGU imeni M. V. Lomonosova^[3]
skratka: МГУ – MGU^[3]

Ostatné slovenské názvy:

Moskovská štátna univerzita Lomonosova^[8]

História univerzity

Začiatky

Univerzita bola založená podpísaním dekrétu 25. januára (podľa starého kalendára 12. januára) 1755 kráľovnou Alžbetou Petrovnou. Plán Michaila Lomonosova na založenie univerzity v Moskve cárovnej predniesol knieža Suvarov, otvárací ceremoniál prebehol 26. apríla (pri príležitosti korunovačných slávností). Oba tieto dni (25. január a 26. apríl) sú významnými dňami univerzity.

Spočiatku mala univerzita tri fakulty: filozofickú, právnickú a lekársku. Štvrtá fakulta – teologická, častá súčasť klasických univerzít, chýbala. Spoločný základ bola filozofia a humanitné vedy, možnosť štúdia medicíny a práva bola až po absolvovaní základu. Vyučovanie prebiehalo v latinskom, alebo v ruskom jazyku. Knižnica, otvorená v roku 1756, bola jediná voľne prístupná knižnica v Rusku.

18. a 19. storočie

Počas Napoleonovej invázie do Ruska bola univerzita obsadená a vyrabovaná – knižnica, archív, múzeum a laboratórne prístroje boli celkom zničené. Po vojne bola založená verejná zbierka pre obnovu vybavenia laboratórií a knižnice. Ruskí vzdelanci prispeli vlastnými knihami, zbierkami, manuskriptami, ako aj finančnou pomocou na obnovu materiálového vybavenia. Už v roku 1815 bolo v knižnici viac ako 7 500 zväzkov.

V druhej polovici 19. storočia vďaka priemyselnej revolúcii vznikla potreba vzdelávania aj v technických oboroch. Univerzita postupne otvárala fakulty histórie, matematiky a fyziky. Koncom 19. storočia boli založené múzeá histórie a slobodných umení, polytechnické, zoologické a antropologické múzeum, ako aj botanická a zoologická záhrada.

20. storočie a súčasnosť

Po októbrovej revolúcii v sedemnástom roku postupne prešlo financovanie univerzity na štát, čím sa stalo štúdium dostupnejšie pre širšie masy. Zmena režimu však vyvolala hromadný odchod profesorov a pokles kvality vzdelávania.

Počas veľkej vlasteneckej vojny boli profesori a študenti presunutí do Ašchabadu a Sverdlovska, naspäť sa vrátili v roku 1943. Za vojnových podmienok prebiehal výskum nových typov výbušnín, uránu, ako aj výroba novších máp a objavenie ložísk ropy a volfrámu pre potreby Červenej armády. Absolventi právnickej fakulty sa zúčastnili v úlohe žalobcov na Norimberskom procese.

Po vojne bol vybudovaný nový univerzitný komplex na Vorobiových gorách. V roku 1992 vydal prezident Ruskej federácie dekrét, ktorý upravil status univerzity ako samosprávneho objektu.

Kampus

Moskovská univerzita disponuje vyše 600 budovami, vrátane mrakodrapu na Vorobiových gorách. Celý univerzitný kampus zaberá plochu asi 205,7 ha. Architektom povereným pre vytvorenie projektu mrakodrapu bol Lev Vladimirovič Rudnev. Komplex univerzity je vysoký 239,9 m a v čase jeho dokončenia bol najvyššou stavbou sveta s výnimkou USA.

Univerzitný kampus tvorí súbor stavieb, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti hlavnej budovy a sú prísne symetricky rozmiestnené pozdĺž stredovej osi. Táto os pokračuje až do aleje Slávy, ktorá je lemovaná sochami najväčších vedcov Ruska. Súčasťou komplexu je internát, ktorý poskytuje až viac ako 6 000 izieb.

Fakulty univerzity a ostatné pracoviská

Fakulty

Fakulta mechaniky a matematiky
Fakulta počítačovej matematiky a kybernetiky
Fakulta fyziky
Fakulta chémie
Fakulta biológie
Fakulta bioinžinierstva a bioinformatiky
Fakulta pedológie
Fakulta geológie
Fakulta geografie
Fakulta materiálových vied
Fakulta medicíny
Fakulta histórie
Fakulta filológie
Fakulta filozofie
Fakulta ekonomiky
Fakulta práva
Fakulta žurnalistiky
Fakulta psychológie
Fakulta sociológie
Fakulta cudzích jazykov
Fakulta verejnej správy
Fakulta pedagogiky
Fakulta politológie
Fakulta vojenstva
Fakulta umenia
Vyššia škola obchodu
Inštitút ázijských a afrických štúdií

Výskumné ústavy a centrá

Výskumný ústav mechaniky
Skobeľcinov ústav jadrovej fyziky
Šterbergov astronomický ústav
Belozerského biologicko-fyzikálny ústav
Výpočtové centrum
Bogoľubov ústav mikrosveta
Ústav sociálnych vied
Inštitút pre komplexný matematický výskum
Aňuchinov výskumný inštitút múzeum antropológie
Inštitút svetových kultúr
Rusko-nemecké centrum vedy a kultúry
Centrum intenzívnej výučby jazykov
Medzinárodné laserové centrum
Kolomogorov výskumný inštitút

Ostatné

Múzeum geovied
Múzeum zoológie
Múzeum histórie MGU
Akademická knižnica MGU

Známi absolventi

Michail Gorbačov

Zaujímavosti

Po dokončení bola hlavná budova univerzity na Vorobjových horách siedma najvyššia budova na svete.
57 metrový vrchol veže je zakončený hviezdou ozdobenou ušami z pšenice.
Univerzita bola najvyššia budova v Európe až do roku 1988, keď bola prekonaná MesseTurmom. Dnes stále patrí medzi jednu z najvyšších v Európe.
Vnútri v budove je veľká 1500 sedadlová poslucháreň, 19 konferenčných sál, 140.učební, 6000 izieb pre študentov, študentský klub, knižnica, veľa vedeckých laboratórií, poľnohospodárske múzeum, bazén a rôzne športové haly.

Referencie

↑ ^a ^b JANOČKOVÁ, Nicol. XI. Zasadnutie medzinárodnej komisie pre slovanskú slovotvorbu pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Jazykovedný časopis (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied), 2009, roč. 60, čís. 2, s. 229. Dostupné online [cit. 2022-10-03]. ISSN 0021-5597.
↑ http://www.topuniversities.com - Lomonosov Moscow State University (Online) prístup 10.1.2009
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Официальные названия Московского университета [Oficiaľnyje nazvanija Moskovskij universitet] [online]. Москва: Московский государственный университет им. М.В. Ломоносова [Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova], [cit. 2022-10-05]. Dostupné online. (po rusky)
↑ SZÁNTÓ, Ladislav, et al. Akademik Dimitrij Andrusov, 60 ročný. Naša veda (Bratislava: Slovenská akadémia vied), 1957, roč. 4, čís. 12, s. 479. RED..
↑ PRAVDA, Ján. Stručný lexikón kartografie. Bratislava : Veda, 2003. ISBN 8022407631. S. 57.
↑ Moscow State University In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2022-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Lomonossow-Universität In: Brockhaus Enzyklopädie [online]. [Cit. 2022-10-05]. Dostupné online. (po nemecky)
↑ MRÁZ, Andrej. Stretnutie s Moskvou. Slovenské pohľady: mesačník sväzu slovenských spisovateľov (Martin: Matica slovenská, Neografia), 1955, roč. 71, čís. 7 – 8, s. 688. ISSN 1335-7786.

Literatúra

Terranova, A.:Mrakodrapy. SLOVART 2004, str. 67 – 69
Hocker, Ch.:Architektura. Computer Press, a.s. 2004, str. 153

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moskovská štátna univerzita.

Externé odkazy

www.msu.ru – oficiálna stránka univerzity (po rusky), (po anglicky), (po nemecky), (po francúzsky)

Rekordy
Predchodca Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj 176 m	Najvyššia budova Európy Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova 1953-1990 240 m	Nástupca Messeturm 256,5 m
Predchodca Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj 176 m	Najvyššia budova Moskvy Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova 1953-2005 240 m	Nástupca Triumf-Palas 264 m

Ruský portál

[:0-1] JANOČKOVÁ, Nicol. XI. Zasadnutie medzinárodnej komisie pre slovanskú slovotvorbu pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Jazykovedný časopis (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied), 2009, roč. 60, čís. 2, s. 229. Dostupné online [cit. 2022-10-03]. ISSN 0021-5597.

[2] ttp://www.topuniversities.com - Lomonosov Moscow State University (Online) prístup 10.1.2009

[:1-3] Официальные названия Московского университета [Oficiaľnyje nazvanija Moskovskij universitet] [online]. Москва: Московский государственный университет им. М.В. Ломоносова [Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova], [cit. 2022-10-05]. Dostupné online. (po rusky)

[4] SZÁNTÓ, Ladislav, et al. Akademik Dimitrij Andrusov, 60 ročný. Naša veda (Bratislava: Slovenská akadémia vied), 1957, roč. 4, čís. 12, s. 479. RED..

[5] PRAVDA, Ján. Stručný lexikón kartografie. Bratislava : Veda, 2003. ISBN 8022407631. S. 57.

[6] Moscow State University In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2022-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)

[7] Lomonossow-Universität In: Brockhaus Enzyklopädie [online]. [Cit. 2022-10-05]. Dostupné online. (po nemecky)

[8] MRÁZ, Andrej. Stretnutie s Moskvou. Slovenské pohľady: mesačník sväzu slovenských spisovateľov (Martin: Matica slovenská, Neografia), 1955, roč. 71, čís. 7 – 8, s. 688. ISSN 1335-7786.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]