Hrádocká venuša
Hrádocká venuša, alebo aj Magna Mater (Veľká matka),[1] niekedy (Pavel Dvořák) aj Nitrianska venuša, je jedna z najznámejších slovenských sošiek venuše, ktorá je archeologickým nálezom pochádzajúcim z obdobia neolitu. Nájdená bola v lokalite Zámeček, v Nitrianskom Hrádku, mestskej časti Šurian.
V rokoch 1993-2008 bola Hrádocká venuša motívom, ktorý bol vyobrazený na slovenskej dvojkorunovej minci.
Nálezisko venuše
[upraviť | upraviť zdroj]Vykopávky na nálezisku Zámeček v Nitrianskom Hrádku známom aj ako „Slovenská Trója“. Ide o terénny tvar, známy ako tell, ktorý po vrstvách vzniká na ľudskom osídlení. Spôsobuje to nahromadenie odpadkov a ich vyvyšovanie ponad terén. Jeden z takýchto tellov skrýval aj starovekú Tróju. V roku 1925 začal v tejto lokalite výskum zakladateľ slovenskej archeológie, Ján Eisner.
V rokoch 1949-1960 sa v tejto lokalite uskutočnil najrozsiahlejší archeologický výskum pod vedením Dr. Antona Točíka z Archeologického ústavu SAV v Nitre. V priebehu týchto archeologických výskumov bolo lokalizovaných asi desaťtisíc rôznych predmetov a ich zlomkov.[1] Sošku našiel v tom čase študent, brigádnik Vendelín Laca.[2]
Opis plastiky
[upraviť | upraviť zdroj]Plastika Hrádockej venuše má výšku 27 cm. Je jedinečným dielom maľovanej keramiky lengyelskej kultúry. Podľa sprievodného materiálu v blízkosti miesta, odkiaľ tento archeologický nález pochádza, možno sošku sediacej ženy datovať zhruba do obdobia rokov 4800-3500 pred n. l.[3][1][4] Vyrobená je z premiešaného piesku a je vypálená do tehlovočervenej farby. Zvláštnosťou je, že ide o skulptúru, oproti soškám paleolitických venúš štíhlejšieho torza ženskej postavy, ktorá sedí na stolčeku. Prsty na nohách má naznačené ryhami. Zdôraznené sú aj detaily na stolčeku.[5] Hlava skulptúry nemá výrazné ženské znaky. Jej účes je naznačený ryhami, ktoré sú vo forme pretiahnutého trojuholníka.
Originál Hrádockej venuše sa nachádza v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.[6] Odliatok tejto plastiky je súčasťou expozícií viacerých múzeí.[1] Medzi najznámejšie reprodukcie Hrádockej venuše patrí jej vyobrazenie na slovenskej dvojkorunovej minci, ktorá na Slovensku oficiálne platila od roku 1993 až do zavedenia Eura v januári roku 2009.
Pamätník Hrádockej venuše
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1998 bol v centre obce Nitriansky Hrádok tejto skulptúre v parčíku odhalený pamätník, v ktorom sa nachádza viac ako dvojmetrová replika sochy Hrádockej venuše. Socha je zasadená uprostred megalitického polkruhu, ktorý má evokovať pravekú atmosféru inštalácie pomníka. Tvorcom samotnej plastiky je šuriansky rodák, akademický sochár Jaroslav Gubric.[7][8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Informačná tabuľa náleziska v lokalite Zámeček
-
Detail repliky sochy Hrádockej venuše
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Nitriansky Hrádok- o obci: História obce
- ↑ novezamky.dnes24.sk: Šurianski jazdci v akcii: Takto zachraňujú Slovenskú Tróju
- ↑ Geocaching - Slovenska Troja: Slovak Troy
- ↑ Podľa Historika Pavla Dvořáka v televíznom programe: Stopy dávnej minulosti - Vzostup a pád slovenskej Tróje, je vek skulptúry označovaný do epochy Trója I., do 5000 rokov
- ↑ zujímavosti.sk: Venuša zo slovenskej 2 korunáčky je z Nitrianskeho Hrádku
- ↑ MYnitra.sme.sk: Na peniazoch soška aj dievča z Bíne
- ↑ Hrádocká venuša, Magna Mater
- ↑ teraz.sk: Diela sochára Jaroslava Gubrica skrášľujú kultúrny priestor Šurian
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenská Trója: Zapomenuté slovenské památky
- zn.sk: Sediaca venuša z Nitrianskeho Hrádku, aj na minciach 2 Sk
- novezamky.dnes24.sk: Šurianski jazdci v akcii: Takto zachraňujú Slovenskú Tróju
- vypadni.sk- Pamätník Hrádockej venuše Archivované 2018-07-30 na Wayback Machine
- Pamätník Hrádockej venuše (Nitriansky Hrádok)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrádocká venuša