Marobud

Marobud (iné názvy: Marbod, Marobod, Maroboduus; 35/30 pred Kr. – 37/38 po Kr., Ravenna) bol markomanský kráľ a prvý historicky doložený panovník vládnuci na českom území v období 9/6 pred Kr. – 17/18 po Kr. (tzv. Marobudova/Mar (o) bodova ríša). Pôvod jeho mena má keltský tvar. Keltské Maroboduos by vraj germánsky znelo Marabadvaz – „v boji slávny“. Pôvod keltského tvaru je neznámy.

Život

Marobud pochádzal z urodzeného markomanského rodu a o jeho mladosti veľa nevieme. Prežil ju zrejme v Ríme, kde bol, ako bolo častým zvykom, odvedený ako rukojemník a vzdelávaný po boku urodzených rímskych chlapcov. Niekedy pred rokom 9 pred Kr. sa vrátil k svojmu kmeňu, ktorý v tom čase sídlil v strednej Germánii a stal sa jeho kráľom. Medzi rokmi 9 – 6 pred Kr. sa Markomani v súvislosti s aktívnou činnosťou rímskych jednotiek v tej oblasti presunuli na územie Čiech, kde osídlili najmä stredné, južné a východné Čechy a podkrušnohorské oblasti.

Marobud si podmanil kmeň Lugiov sídliaci v Sliezsku a jeho zvrchovanosť postupne uznali i Silingovia, Góti, Semnoni a Longobardi. Jeho moc tak siahala od Dunaja na juhu, k dolnému Labe na západe a k dolnej Visle na severovýchode.

Čoskoro vytvoril mocnú a prosperujúcu ríšu, ktorá mala podľa vzoru Ríma vybudovanú veľkú armádu. Hoci ho Rimania vnímali ako hlavného konkurenta v oblasti, snažil sa voči Rímu viesť politiku neutrálnosti.

Rímsky historik Velleius Paterculus sa zúčastnil na výprave, ktorú proti Marobudovi Rimania podnikli v roku 6 po Kr. Prvý smer útoku vychádzal z vojenského tábora Carnuntum (pri Viedni) pod vedením Tiberiusa (neskorší cisár) a druhý od vojenského tábora Mogontiacum (dnešný Mohuč) viedol Lucius Sentius Saturninus, toho času miestodržiteľ provincie Germánia. Zrejme na úspech predurčená výprava vyšla navnivoč, keď v Panónii vypuklo povstanie a Tiberius bol nútený ísť na pomoc panónskym posádkam. Marobud toto dočasné rímske oslabenie nevyužil na protiútok, naopak urýchlene uzavrel s Rímom zmluvu o nezávislosti, priateľských vzťahoch a neútočení, ktorá mu na ďalšie desaťročie zaistila pokoj.

Marobud zachoval lojalitu Rímu aj počas povstania v Germánii pod vedením cheruského vodcu Arminia, ktoré viedlo k veľkým obetiam na rímskej strane (bitka v Teutoburskom lese). Rastom Arminiovej moci od Marobuda odpadli niektoré kmene (Semnoni) a v roku 17 po Kr. došlo k prvému priamemu stretu medzi Arminiom a Marobudom. Ten bol v roku 18 po Kr. zvrhnutý po prepade Katvaldom, vyhnaným šľachticom, ktorý získal spojenca u Gótov na dolnej Visle. Marobud sa uchýlil pod rímsku ochranu, bol však internovaný a zvyšok života strávil v Ravenne, kde bol aj pochovaný. Je iróniou osudu, že podobný osud zajatca v Ravene prežila aj Thusnelda, manželka jeho najväčšieho, vtedy už mŕtveho protivníka Arminia.

Referencie

Dobiáš, J. 1964: Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha.
Droberjar, E. 2000: O Marobudovi a jeho říši, Praha.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marobud na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).