Megalit

Megalit je praveká pamiatka z veľkých neopracovaných alebo čiastočne upravených kameňov (alebo len jeden taký kameň) zväčša kultového alebo pohrebného charakteru. Časovo spadajú zhruba do obdobia 4000 až 1600 pred Kr., ojedinele (na Sardínii) až do železnej doby.

Podľa štúdie z 2019 je pôvod megalitických stavieb v severozápadnom Francúzsku. Odtiaľ sa technológia vystavby šírila po mori v troch vlnách.^[1]

Megality sa stavali najmä v západnej a severozápadnej Európe, v Stredomorí, (vo vnútornej) Afrike, na Arabskom polostrove (Palestína), v Indii, strednej Ázii, Indonézii, Japonsku, na Veľkonočných ostrovoch a na Madagaskare. Nešlo však o jednotnú (archeologickú) kultúru. V západnej a severozápadnej Európe (tzv. megalitická kultúra) vznikali megality najmä v eneolite a v strednej bronzovej dobe, na Sardínii napríklad aj v železnej dobe.

Ich účel (snáď okrem hrobov) a konkrétny spôsob stavby sú sporné. Každopádne vyžadovali kolektívnu spoluprácu a plánovanie. Špekuluje sa, že mali astronomické, náboženské, kultové účely, v nevedeckých kruhoch aj že ide o stavby obrov, orientačné body pre mimozemšťanov a podobne. Na stavbu megalitu sa používali veľké blúdivé kamene (aj vyše 20 tonové): Kamenné platne alebo balvany sa ukladali vedľa seba alebo vŕšili na seba bez spojiva.

Na predstavu o rozšírení megalitov: len v Dánsku je kartograficky doložených 5000 dolmenov (zachovalo sa 1800). V Európe dnes existuje 35 tisíc megalitov.^[1]

Konkrétne megality

Druhy megalitov v západnej Európe:

menhir – kamenný blok rozšírený od Bretónska po Česko; mal kultový charakter
alignement – rad menhirov známy najmä z francúzskeho Carnacu; mal kultový charakter
henge – špecifický kruhový rad kameňov, vyskytuje sa len v Británii (napríklad Stonehenge); mal kultový charakter
kromlech – kruhový rad menhirov, vyskytuje sa vo Francúzsku; mal kultový charakter
dolmen – kamene prekryté strešnými kameňmi; slúžil ako hrobka
demidolmen – predchodca dolmena, tvorený dvomi kameňmi – strana dlhšieho leží na zemi a druhá na druhom kameni
chodbový hrob (dolmen s chodbou)
kamenné skrinky pre iba 1 mŕtveho (toto sú najmladšie megality – sú z neskorej kamennej doby a starej bronzovej doby)
cairn – mohutné neskoromegalitické konštrukcie v Bretónsku a Škótsku
long barrow (dlhá mohyla) – portálový dolmen v južnom Anglicku a Škótsku okolo 3000 pred Kr.
cotswoldský hrob – hrob s falošnými vchodmi v južnom Anglicku okolo 3000 pred Kr.
hrob typu Clyde – v Škótsku

V Anglicku sú najznámejšie náleziská Stonehenge, Avebury, West Kennet Barrow, v Írsku New Grange.

Najvýraznejšie sú megalitické stavby na Pyrenejskom polostrove, ktorý bol zrejme pôvodným územím európskych megalitov. Významné náleziská sú Los Millares, Antequere, Cueva del Romeral, Cueva de Menga.

Na Malte vznikali kamenné chrámy (Gigantija, Hal Tarxien), na Korzike sa od 2. polovice 2. storočia pred Kr. menhiry menia na ľudské postavy (Filitosa), na Sardínii zas na nuragy (celé stavby). Monumentálne stavby (podobne ako nuragy) boli aj torre (Korzika), talayoty (Trepuco na Baleárach), navety (Naveta d'es Tudons na Baleárach). Na Baleárach stáli aj tauly (megalitický pamätník v tvare T).

Na dánskom pobreží vznikali masívne konštrukcie sakrálnych stavieb (Turstrup, Ferslev) a megalitické hroby (Lindeskove). Podobné sú v Holandsku tzv. hunebedden (lôžko obrov, po nemecky Hünnenbett). V Nemecku je najznámejšou megalitickou stavbou tzv. Viesbecký ženích.

Referencie

↑ ^a ^b PAULSSON, Schulz. Radiocarbon dates and Bayesian modeling support maritime diffusion model for megaliths in Europe [online]. pnas.org, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému megality.

[Paulsson-1] PAULSSON, Schulz. Radiocarbon dates and Bayesian modeling support maritime diffusion model for megaliths in Europe [online]. pnas.org, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.

[1]