Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava
| Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava | |
| divadlo | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′38″S 17°06′42″V / 48,143996°S 17,111747°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) je samostatná nezisková organizácia v Bratislave. Zatiaľ čo do marca 2007 bolo jedným z troch sídiel Činohry Slovenského národného divadla, od 17. októbra 2009 do júna 2022 bolo umeleckou scénou BKIS, vtedy známou ako Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava (MDPOH).[1] Po svojej reštrukturalizácii, funguje od júna 2022 už nezávisle a pod svojou historickou skratkou.[2]
História budovy
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v bývalej budove Slovenskej národnej banky (neskôr tu sídlila Všeobecná úverová banka) na rohu Laurinskej a Štúrovej ulice, postavenej v rokoch 1943 – 1947. Projekt vzišiel z verejnej súťaže na budovu banky a komorného divadla. Víťazmi súťaže sa stali architekti Ing. arch. Eugen Kramár a Ing. arch. Štefan Lukačovič. V roku 1944 dokončili hrubú stavbu a ďalej sa pokračovalo len v stavbe bankovej časti. V roku 1948 sa rozhodlo o pridelení budovy Slovenskému národnému divadlu a začalo sa s vybavovaním budovy divadelnou technikou.
Stavbu realizovali domáce stavebné spoločnosti a technologické zariadenie divadelnej scény dodali zahraničné firmy Wiener Brückenbau a Siemens. Výtvarník František Gajdoš je zodpovedný za pôvodnú výzdobu hľadiska, foyerov a opony. Mozaikové okná vo foyeri vytvoril významný slovenský maliar Janko Alexy. Výstavba bola dokončená roku 1955 a ešte v tom istom roku sa činohra SND presťahovala z nevyhovujúcej historickej budovy do úplne nového, vlastného divadla.
Divadlo prešlo prvou rekonštrukciou v roku 1968, keď sa zmenilo usporiadanie hľadiska a znížil sa počet diváckych miest. Zatiaľ posledná modernizácia prebehla v prvej polovici 80. rokov a týkala sa predovšetkým javiskovej techniky a zázemia.
V roku 2007 ministerstvo kultúry odpredalo budovu Bratislave. Mesto Bratislava sa zaviazalo, že budova bude naďalej slúžiť na kultúrne účely.[3]
BKIS
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 2010 bola budova na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva Bratislavy v prenájme Bratislavského kultúrneho a informačného strediska a divadlo sa stalo i súčasťou zriaďovacej listiny tejto organizácie. Na júnovom zasadnutí v roku 2020, zastupitelia mesta schválili predĺženie nájmu BKIS na ďalšie dva „tranzitné“ roky, kedy sa Vedúcou oddelenia divadelného manažmentu v januári 2021 stala scenáristka a režisérka Valéria Schulczová.[4] Od júna 2022 už divadlo nie je v správe BKIS.
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Kapacita: 467 miest, z toho predajných: 450 miest
- Plocha orchestrišťa: prekrytá rozoberateľnou podlahou o ploche 55 m²
- Portálové zrkadlo: 11 m široké x 6,5 vysoké
- Javisko: 28 m široké x 14 m hlboké x 22 m vysoké. Podlaha javiska je variabilná - 6 mostov po 6 polí.
- Hracia plocha: 16 x 12 m
- Bočné javisko: 14 x 10 m
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ O divadle [online]. Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, [cit. 2016-07-27]. Dostupné online. Archivované 2016-07-27 z originálu.
- ↑ Nové DPOH [online]. [Cit. 2022-08-30]. Dostupné online. Archivované 2022-07-05 z originálu.
- ↑ Maďarič podpísal zmluvu o predaji budovy Divadla Hviezdoslava, aktuálne.sk, 18. december 2007
- ↑ DPOH rozširuje svoj tvorivý tím o nových členov [online]. [Cit. 2022-09-20]. Dostupné online. Archivované 2022-09-20 z originálu.
