Preskočiť na obsah

Metatéza (lingvistika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Metatéza v lingvistike označuje vzájomnú zmenu polohy hlások v slove. Dochádza k nej z rôznych dôvodov, avšak veľmi často pre uľahčenie výslovnosti v nejakom jazyku. Môže ísť o trvalú alebo situačnú. Počas vývoja jazyka môže dôjsť v rôznych prípadoch aj k prehodeniu slabík.

Vo väčšine prípadov je častejšie prehodenie spoluhlások, prevažne zvučných, akými je r a l.[1] Ide napríklad o nasledujúce príklady: marmor → mramor, mhla → hmla, melko → mlieko, korl → krol (→ kráľ), [chýba zdroj]. Samohlásková metatéza sa vyskytuje zriedkavejšie, napríklad v nárečí (ďaleko → ďeľako).

Príkladom v cudzom jazyku je napríklad brahmabramha. Ďalším príkladom môže byť francúzsky fromage a taliansky formaggio (syr, oboje z latinského formaticus – doslova „utvorený vo forme”). K tomuto javu môže dochádzať aj v príbuzných jazykoch, ale nemusí to tak byť nutne pre každý z nich (napr. česká mlha verzus slovenská hmla a poľská mgła).

Tento úkaz sa vyskytuje veľmi často u malých detí (jeleň lejeň, medveď → vedmeď), pričom zámena je často spôsobená artikulačnou neobratnosťou.[2] Rovnako k nej dochádza aj v bežnom rečovom prejave dospelých z nedôslednej a rýchlej výslovnosti: kaleráb → kareláb.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Kultúra slova 1998/5 [online]. www.juls.savba.sk, [cit. 2024-10-14]. Dostupné online.
  2. Fonologická analýza, fonologické procesy, anlýza fonologických procesov | aplikácia AFoP – automatické vyhodnocovanie fonologických analýz. [online]. www.afop.sk, [cit. 2024-10-14]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Metateze (lingvistika) na českej Wikipédii.