Dassault Mirage F1
| Dassault Mirage F1 | |
 Dassault Mirage F1E ekvádorských vzdušných síl počas spoločného americko-ekvádorského cvičenia v roku 1986 | |
| Typ | stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Dassault Aviation |
| Prvý let | 23. december 1966 |
| Zavedený | 1974 |
| Vyradený | v službe |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Armée de l'Air |
| Výroba | 1966-1992 |
| Vyrobených | 720 |
Dassault Mirage F1 je francúzske viacúčelové stíhacie lietadlo vyrábané spoločnosťou Dassault Aviation ako nasledovník strojov Mirage III. Mirage F1 bol zavedený do výzdbroje francúzskych vzdušných síl Armée de l'Air v roku 1974. Poháňa ho jeden prúdový motor SNECMA Atar s výkonom 69 kN. Ceľkovo bolo vyrobených vyše 720 kusov tohto typu.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Jednomiestne úderné stíhacie lietadlo Mirage F.1 vyvinula firma Dassault na vlastné náklady. Bol vyvinutý na bázy Mirage III, ktorý absolvoval prvý let 12. mája 1958. Jednalo sa o prvé európske lietadlo prekonávajúce rýchlosť Mach 2), s ktorým mala spoločnosť Dassault prvé úspechy. Potom prišiel model Mirage F1, ktorý predstavuje jeden z najúspešnejších projektov firmy - prekonal rekordné exporty firmy Dassault.
Prvý prototyp, poháňaný motorom SNEMCA Atar 09K, vzlietol po prvý raz 23. decembra 1966. Pri svojom štvrtom lete 7. januára 1967 lietadlo prekročilo rýchlosť 2 M. 18 mája 1967 bol však prototyp pri havárii zničený. Napriek tomu vývoj pokračoval a prvé sériové lietadlá boli zaradené do výzbroje 30. eskadry v Remeši. Vyrobené verzie predstavovali bojové lietadlo F.1A, prepadové stíhacie lietadlo F.1C a dvojmiestnu cvičnú verziu F.1B. Krídlo Mirage F.1, ktoré vychádzalo z klasického delta krídla firmy Dassault, umožňovalo vďaka štrbinám a klapkám štarty a pristátia na dráhe dlhej 500-800 m s priemernou operačnou hmotnosťou. Základnou úlohou Mirage F.1 bolo prepadové stíhanie za každého počasia a v celom spektre výšok. Pôvodné sériové verzie používali rovnaký zbraňový systém ako Mirage III. Značný počet lietadiel bol dodaný do zahraničia, najmä do krajín Stredného východu. Tieto lietadlá mali pri označení verzie pridané písmeno, napr. F.1 CK pre Kuvajt.
Až do zavedenia nového typu Mirage 2000 bol štandardným bojovým strojom francúzskeho letectva.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Trup je čiastočne odvodený od lietadla Mirage III, avšak je presnejšie a jemnejšie tvarovaný a má integrálne palivové nádrže. Krídlo má uhol šípovitosti nábežnej hrany 47,5°. Jeho rozmery nie sú v porovnaní s delta krídlom u Mirage III ani trojštvrtinové. Lietadlo vykazuje pri lete v nízkych výškach lepšie letové vlastnosti, čo sa prejavuje v ľahšej pilotáži a možnosti zamerať výzbroj s väčšou presnosťou. Účinné prostriedky na zvýšení vztlaku umožňujú výrazne znížiť pristávaciu rýchlosť, a preto aj potrebnú dĺžku vzletovej a pristávacej dráhy. Riešenie koncových plôch, rozmerných krídlových spojlerov, aileronov a aerodynamických bŕzd za príklopmi zdvojených kolies hlavného podvozku dáva lietadlu veľmi dobré manévrovacie schopnosti. V porovnaní so staršími Mirage III/5 má Mirage F1 dvojnásobný akčný rádius v malej výške a až trikrát dlhšiu vytrvalosť pri hliadkových letoch. Podľa údajov firmy Dassault, celkovo došlo až k 80% zlepšení manévrovacích schopností.
Výrobca ponúka radu palubných rádiolokátorov od jednoduchého dĺžkomerného zariadenia u lietadla typu F.1 A používaného letectvom Juhoafrickej republiky a Líbye pre útoky na pozemné ciele za dobrej viditeľnosti až po viacrežimový monoimpulzný rádiolokátor Cyrano IVM, ktorý dnes tvorí štandardné vybavenie strojov F1 francúzskeho letectva. Základná verzia Mirage F1 C bola pôvodne vybavená radarom Cyrano IV-0 bez možnosti sledovať pozemné ciele a dodnes ju stále používajú niektorí zahraniční užívatelia. Verzia Cyrano IV-1 už mala limitovanú schopnosť sledovať vzdušné ciele v spodnej polosfére ("look - down"), zatiaľ čo prevedenie IV-2 mohlo byť vďaka zaostrovaniu zväzku lúčov použité pre útoky na pozemné ciele. Údaje zo všetkých spomenutých verzií však boli zobrazované na obrazovku na prístrojovej doske. Až posledná verzia rádiolokátoru IVM už má zobrazenie na priehľadný displej a je použiteľná pre vzdušný boj aj ničenie pozemných cieľov. Ďalšie avionické vybavenie zahrňuje spojovacie a rádionavigačné prostriedky pracujúce v pásmach KV/VKV/UKV/Tacan a VOR/ILS, autopilota a identifikačné zariadenie. Na prianie ide vybavenie rozšíriť o inerciálnu navigačnú sústavu firmy SAGEM, radiolokátor pre automatické vyhýbanie sa terénnym prekážkam pre lety v nízkej výške nad zemou, digitálny počítač a laserový dĺžkomer. Lietadlo je ďalej vybavené pasívnym výstražným rádiolokačným príjmačom Thomson-CSF BF, keď každá z jeho štyroch antén pokrýva sektor v rozsahu 90°. K najčastejším užívaným rušiacim kontajnerom patrí typ DB 3163, lietadlá vyčlenené pre rádioelektronický boj nesú zariadenie Caiman. Juhoafrické lietadlá potom používajú rozmernejší kontajner Alligator s generátorom 6kVA poháňaným náporovou turbínou pre vytváranie pulzov v kmitočtovom rozsahu od 6 do 8 GHz.
Špecifikácia (Dassault Mirage F.1A a F.1C)
[upraviť | upraviť zdroj]
| Dassault Mirage F.1A | Technické parametre |
| Krajina pôvodu | Francúzsko |
| Typ | jednomiestne bojové lietadlo |
| Pohonná jednotka | prúdový motor SNECMA Atar 9K-50 s ťahom 71,74 kN s prídavným spaľovaním |
| Výkony | maximálna rýchlosť 2350 km/h |
| Dolet | 900 km s maximálnym nákladom |
| Hmotnosti | prázdna 7400 kg; vzletová 15200 kg |
| Rozmery | rozpätie krídel – 8,40 m
dĺžka-15,0 m výška-4,50 m |
| Výzbroj | dva kanóny kalibru 30 mm, až 6300 kg zavesenej výzbroje |
| Dassault Mirage F.1C | Technické parametre |
| Krajina pôvodu | Francúzsko |
| Typ | jednomiestne prepadové stíhacie lietadlo |
| Pohonná jednotka | prúdový motor SNECMA Atar 9K-50 s ťahom 71,74 kN s prídavným spaľovaním |
| Výkony | maximálna rýchlosť 2355 km/h |
| Dolet | 900 km s maximálnym nákladom |
| Hmotnosti | prázdna 7400 kg; vzletová 15200 kg |
| Rozmery | rozpätie krídel-8,40 m
dĺžka-15,0 m výška-4,50 m |
| Výzbroj | dva kanóny kalibru 30 mm, 2 rakety a až 4000 kg bômb |
Použité zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tim Laming, Jeremy Flack: 80 let vzdušných bojů
- Doug Richardson, Bill Gunston, Ian Hogg: Perzský záliv
- Robert Jackson: Moderné vojenské lietadlá
- Naumann & Göbel: 1000 letadel