Pamäť (psychológia)

Pamäť je psychický proces, rozumová schopnosť, či výsledok uchovávania a opätovného vybavovania informácií. Prídavné meno k slovu pamäť znie pamäťový alebo mnemonický.

Pamäť je všeobecný predpoklad uchovania a ďalšieho spracovania minulej skúsenosti jedinca. Jej fyziologickým základom sú dočasné spoje v mozgovej kôre, ktorých utváranie je spojené s pamäťovým kódovaním – čím dlhší je pamäťový interval, tým väčší je vplyv kódovania.

Pamäť je možné definovať rôznymi spôsobmi. Vo všeobecnosti je to proces, dynamický mechanizmus zapamätávania (vštepovania, kódovania), vybavovania (reprodukcia a znovupoznanie) a uchovávania (uskladnenia) informácií, s ktorými človek prichádza do kontaktu. Experimentálne je pamäť najrozpracovanejšou problematikou kognitívnej psychológie.

Existuje viacero druhov pamäti. Pamäť môžeme rozlišovať podľa štádií pamäťového procesu, podľa času potrebného na uchovanie informácii alebo podľa typu informácií, ktoré naša pamäť ukladá. Základné rozlíšenie však rozdeľuje pamäť podľa trvanlivosti a kódovania. Tu rozlišujeme senzorickú pamäť, krátkodobú pamäť a dlhodobú pamäť. Pamäť úzko súvisí s pozornosťou, myslením a učením. Jedine vďaka dlhodobej pamäti sme schopní pamätať si a vybavovať spomienky, myšlienky a vedomosti potrebné k nášmu životu. Zapamätávanie ale aj vybavovanie ovplyvňujú často emócie, naša osobnosť, tzv. „spúšťače“ v konkrétnej situácii, ktoré umožnia vybaviť si aj zdanlivo zabudnuté informácie. Pamäť je veľmi krehká, môže byť poškodená napr. poranením mozgu, encefalitídou, alkoholizmom, alebo pôsobením elektrošokov.^{[chýba zdroj]} Z fyziologického hľadiska vo fáze kódovania je aktívnejšia ľavá hemisféra, kým pri vybavovaní informácií je aktívnejšia pravá hemisféra mozgu.^{[chýba zdroj]} Dlhodobá pamäť podľa výskumov sídli v strednej oblasti spánkového laloku v hipokampe. Krátkodobá pamäť zase sídli v prefrontálnych lalokoch umiestnených tesne za čelom.^{[chýba zdroj]}

Procesy pamäte

Procesy v pamäti sa dajú rozdeliť na tri skupiny: zapamätávanie (vštepovanie), vybavovanie (reprodukcia a znovupoznanie) a uchovávanie (podržanie, uskladnenie).

Zapamätávanie

Naše vnímanie funguje na báze prijímania a spracovávania rôznych informácií, ktoré spracovávajú naše zmysly. Vnímanie je však výberové, teda nie všetky informácie, ktoré vnímame, aj ďalej spracovávame. Pamäť pracuje s tými informáciami, ktoré si naše vedomie vyberie na ďalšie spracovávanie, považuje ich za dôležité. Zapamätávanie je prvotná fáza pamäťového procesu, je súčasťou každého pamäťového procesu. Prepúšťa informácie, ktoré by v pamäti mohli byť potenciálne uskladnené. Rozlišujeme:

1. neúmyselné zapamätávanie – mimovoľné, to znamená, že si zapamätáme istú vec bez toho, aby sme si to dopredu naplánovali alebo by nás k tomu viedol nejaký zámer. Väčšinou ide o zapamätanie pod vplyvom emócií. Výsledok pamäťovej stopy má epizodický alebo náhodný charakter (zapamätáme si to ako udalosť).
2. úmyselné zapamätávanie – má charakter špeciálne organizovanej cieľavedomej práce. Človek si vytýči cieľ niečo si zapamätať, používa jemu známe postupy čo najefektívnejšieho zapamätania.

Druhy zapamätávania:

1. mechanické – bez uvedomenia si logických súvislostí medzi časťami. Patrí sem aj nácvik pohybov.
2. slovno – logické – spojené s myslením a rečou, spoje dávajú zmysel, majú logickú súslednosť, je efektívnejšie v porovnaní s mechanickým.
3. názorné – pomocou predstáv, ale i reálnych vnemov
4. emocionálne – pre zapamätanie použijeme emóciu alebo cit.

Základom zapamätávania je utváranie dočasných nervových spojov trvajúcich niekoľko sekúnd, ktoré sa môžu neskôr oživovať. Pri kódovaní informácie do pamäte sa informácia ukladá vo forme určitého kódu, zrakového alebo akustického, čuchového a pod. Experimenty pána Conrada^{[chýba zdroj]} ukázali, že pre krátkodobú pamäť má význam skôr akustické kódovanie (zrakové kódovanie je prchavejšie). Tiež sa dokázalo, že akustické kódovanie je významnejšie ako sémantické (zapamätávanie slovami, významom). Napríklad keď sa snažíme zapamätať si telefónne číslo, zakódujeme si ho ako zvuky názvov čísiel pravdepodobnejšie, ako zrakovú predstavu daných čísiel alebo ako ich význam. Naopak, do dlhodobej pamäte sa informácie lepšie uchovávajú sémanticky, čiže na základe významu slov. Napríklad keď sa učíme, musíme nad tým premýšľať, aby sme dosiahli uskladnenie informácie do dlhodobej pamäte. Avšak, ukladanie informácií do dlhodobej pamäte sa uskutočňuje aj inými cestami.

Vybavovanie

Vybavovanie je vlastne získanie prístupu k informácii, ktorá bola v pamäti už raz uložená. Platí, že čím viac informácií si musíme v ten istý čas vybaviť, tým je naše vybavovanie pomalšie. Vybavovanie si informácií môže prebiehať paralelne – čiže súčasne sa vybavia všetky informácie, alebo sériovo – jedna po druhej.

Druhy vybavovania:

1. reprodukcia – doslovné zopakovanie bez pomoci, je to aktívne vybavenie si, ktoré si žiada vôľovú snahu. Napríklad keď v teste nemáme možnosti, ale odpovede máme písať celou vetou.
2. rekognícia – znovupoznanie. V teste máme možnosti a keď spoznáme tú správnu, označíme ju. Znovupoznanie je oveľa ľahšie, ale môže nás aj veľmi ľahko pomýliť. Je to opätovné vnímanie toho, čo sme už predtým vnímali.

Pri zapamätávaní sú dôležité nervové spoje, ktoré sa vytvárajú a neskôr obnovujú. Práve obnovovanie pri utvorených dočasných spojov pri zapamätávaní je fyziologickým základom vybavovania.

Uchovávanie

Je to zložitý dynamický proces osvojovania a prepracovávania pamäťového materiálu. Podľa niektorých má uchovávanie výberový charakter. To znamená, že skutočne dlhodobo si človek zapamätá len to, čo je pre neho nejakým spôsobom osobne významné, spojené s jeho potrebami, záujmami, cieľmi, emóciami. Tzv. Penfieldova teória permanentnej pamäte hovorí, že človek si pamätá všetky zakódované informácie v CNS, ale nie je schopný uvedomiť si ich všetky, len tie, ktoré majú pre človeka zmysel.^{[chýba zdroj]}

Zabúdanie

Je opakom uchovávania informácií. Zabúdanie je najprudšie po 1 hodine po pamäťovom vstupe (po 1 hodine si pamätáme asi 44,2% z pôvodne osvojeného materiálu, nedá sa však povedať, či ide o trvalú alebo dočasnú stratu).^{[chýba zdroj]} Zabúdanie nie je len negatívne, ale v rámci udržania zdravej psychickej regulácie je vlastne nevyhnutné. Do krátkodobej pamäte sme schopní uložiť 7 ± 2 položiek, ale väčšinou ich rýchlo zabúdame.^{[chýba zdroj]} Dôvodom môže byť nahrádzanie položiek novými položkami alebo pôsobenie času. Reminiscencia je spontánne zlepšenie reprodukcie po istom ;časovom odstupe bez opakovania.

Teórie zabúdania

• Teória rozpadu stopy – oslabenie pamäťovej stopy, jej nepoužívanie, vedie k rozpadu, Jostov zákon: 2 pamäťové stopy rovnako silné, staršia z nich bude trvalejšia a jej rozpad pomalší. Účelové zabúdanie je odstránenie nepotrebných alebo nepresných informácií, napr. rýchlo zabúdame pravidelne sa opakujúce, každodenné rutinné činnosti.
• Teória interferencie – zabúdanie v dôsledku prekrývania sa novej informácie so starou informáciou. Prekrývanie pôsobí rušivo a preto máme problémy s vybavovaním si aj novej aj starej informácie.
• Teória vyhasínania – zabúdanie nie nahradením, ale miznutím pamäťovej stopy.
• Straty vodítok – vychádza z predpokladu, že informácie v dlhodobej pamäti sú triedené do kategórií a prepojené do sémantických sietí, preto je ich vybavovanie rýchlejšie. Príčinou zabúdania je potom to, že sa ju v sieti nepodarí nájsť.
• Teória transformácie stopy – skreslenie pamäťovej stopy, dotváranie zabudnutých častí.
• Represia – ide o Freudov obranný mechanizmus, vytesnenie nepríjemných psychických obsahov mimo vedomia, čiže nejde o zabudnutie ako také.

Rozlíšenie krátkodobej (pracovnej) a dlhodobej pamäte

Aj keď v zásade rozlišujeme tri základné druhy pamäte, rozlíšenie pracovnej a dlhodobej pamäte je potrebné z toho dôvodu, že pamäťové procesy, aj keď fungujú súčasne, nefungujú vždy rovnakým spôsobom. Zjednodušene povedané, pracovná pamäť je používaná vtedy, keď sme nútení zapamätať si informácie počas krátkej doby, niekoľkých sekúnd. Dlhodobá pamäť uchováva informácie uskladňované v pamäti dlhšiu dobu, od minút po roky až celý život. Pri oboch sa však zachováva proces 3 pamäťových štádií : zapamätávanie, uchovávanie a vybavovanie. Pracovná pamäť má obmedzenú kapacitu, v priemere si zapamätáme 7 ± 2 položky.^{[chýba zdroj]} Dlhodobá pamäť je technicky neobmedzená, ale prakticky kódovanie do dlhodobej pamäte je ovplyvňované ďalšími psychickými procesmi a javmi, preto bežný človek nevyužíva jej neobmedzené možnosti.

Druhy pamäte podľa trvanlivosti a kódovania

Z hľadiska trvanlivosti a kódovania môžeme pamäť rozdeliť na tri druhy: senzorickú, krátkodobú a dlhodobú.

Senzorická pamäť

Senzorická pamäť, nazývaná tiež ultrakrátka pamäť, má za úlohu uchovávať informácie prichádzajúce zo zmyslov po dobu niekoľkých milisekúnd. Uchováva presný obraz zmyslových podnetov, čiže akúsi kópiu senzorických skúseností, ktorá v nej ostáva tak dlho, kým z nej psychika nevyťaží potrebné informácie. Bezvýznamné podnety sú preto zabudnuté, kým významné sú posunuté ďalej do krátkodobej pamäte. Súčasťou senzorickej pamäte je aj ikonická pamäť, ktorá krátkodobo uchováva vizuálne informácie, a echoická pamäť, ktorá uchováva sluchové podnety. Senzorická pamäť obsahuje prchavé mentálne záznamy všetkého, čo vnímame. Napríklad keď stojíme na križovatke a svieti červená. Červenú vnímame zmyslami. Tieto informácie sú presúvané do senzorickej pamäte, v ktorej rozpoznávame červenú ako varovný signál a posúvame ho ďalej do krátkodobej pamäte. Krátkodobá pamäť rozhodne, že je pre nás významné vidieť červenú, pretože sa môžeme ocitnúť v ohrození života. Informácie z dlhodobej pamäte o červenej farbe na semafóre našu domnienku potvrdia a preto zostávame stáť, pokiaľ nemáme zelenú.

Krátkodobá pamäť

Funkciou krátkodobej pamäte je krátkodobé udržanie informácií, ktoré potrebujeme k svojim psychickým aktivitám. Počas niekoľkých sekúnd uchováva krátkodobá pamäť obmedzené množstvo informácií, a to 7 ± 2 položky.^{[chýba zdroj]} Je možné v nej udržať aj informácie zo zmyslových modalít, napr. vôňu parfému, melódie, chute, alebo aj citové zážitky. Rýchlosť rozpadu pamäťovej stopy je 15 – 30 sekúnd.^{[chýba zdroj]}

Má najmenej 2 subsystémy:

• Fonologický uzol – artikulačný. Je to okamžitá pamäť pre čísla alebo slová, ktoré sa opierajú najmä o ich zvukovú podobu. Je tvorený fonologickým zásobníkom (zaznamenáva zvukovú podobu slov) a mechanizmom opakovania.
• Konceptuálna pamäť – uchovávame v nej významy a myšlienky obsiahnuté v hovorenej reči a písaných textoch. Čiže aj pri čítaní a rozmýšľaním nad textom pracuje aj konceptuálna pamäť (spolu s myslením, pozornosťou a ďalšími psychickými procesmi).

Krátkodobá pamäť je „pracovným stolom“ vedomia, preto sa označuje aj ako pracovná alebo operačná pamäť. Možno ju považovať aj za aktívnu zložku dlhodobej pamäte.

Dlhodobá pamäť

Dlhodobá pamäť je síce pasívnou časťou pamäte, ale zato poskytuje obrovský sklad pre uchovanie informácií. Tieto informácie sú tiež sprostredkované našimi zmyslami, ale uchovávať si môžeme aj myšlienky, pocity, predstavy. Proces upevnenia (konsolidácie) pamäťových stôp trvá približne 30 minút. Ak si na nejakú vec vieme spomenúť po uplynutí 30 minút odkedy sme sa s ňou naposledy zaoberali, potom je naisto uložená v dlhodobej pamäti.^{[chýba zdroj]} To však neznamená, že tam bude uskladnená aj po niekoľkých rokoch, záleží od frekvencie opakovania a tiež iných vplyvov (emócie a pod.). Vštepovanie informácií do dlhodobej pamäte môže byť zámerné (mechanické opakovanie alebo memorovanie) alebo mimovoľné. Mechanické memorovanie však nie je úspešná metóda, lebo stopy sa neukladajú dostatočne dlhodobo. Údaje do dlhodobej pamäte prechádzajú predovšetkým na základe sémantického kódovania (zapamätanie si významu). Obrovská kapacita dlhodobej pamäte umožňuje ukladať informácie rôznymi spôsobmi.

• Deklaratívna pamäť uchováva dáta v tej podobe, v akej boli vštepované (napr. obraz našej matky).
• Procedurálna pamäť obsahuje pravidlá alebo sled postupov, pomocou ktorých môžeme vytvoriť zmysluplné celky (napr. utváranie viet).

Väčšina autorov sa však prikláňa k rozdeľovaniu dlhodobej pamäte na:

• implicitnú
• explicitnú.

Implicitná pamäť obsahuje automatizované senzomotorické zručnosti (beh, chôdza, schopnosť jazdiť na koni, bicyklovanie), precepčno-motorické zručnosti (hra na hudobný nástroj), automatizované kognitívne operácie a postupy (napr. gramatické pravidlá). Jednou zo zložiek implicitnej pamäte je procedurálna pamäť, ktorá zaisťuje formovanie zručností a návykov.

Údaje ukladané do explicitnej pamäte musia prejsť vedomím a sú ľahko verbalizovateľné. Sú to spomienky na rôzne životné udalosti, ale aj faktické poznatky a znalosti o svete.Endel Tulving rozlíšil 2 subsystémy explicitnej pamäte:^{[chýba zdroj]}

• epizodická pamäť – slúži na uchovanie a vybavenie si udalostí, príhod. Tieto udalosti si pamätáme v presnom priestorovom, časovom vymedzení a sú pre nás subjektívne dôležité. Súčasťou epizodickej pamäte je autobiografická pamäť (pamäť na osobné zážitky, najtrvalejšie sú tie zážitky, ktoré mali silný emocionálny sprievod) a tiež zábleskové spomienky (spomienky na to, čo sme robili napr. keď padli dvojičky).
• sémantická pamäť – uchovávanie a využívanie znalostí o slovách a pojmoch, ich vlastnostiach a vzájomných vzťahoch. Obsahuje konkrétne i abstraktné pojmy, ich ukladanie sa deje prostredníctvom verbálneho kódovania. Štruktúra sémantickej pamäti je hierarchická, pojmy sú uložené podľa stupňa všeobecnosti a sú vzájomne poprepletané. Pri vybavovaní je dôležitý situačný kontext (vonkajší – o prostredí, vnútorný – o našom citovom rozpoložení).

Zdroje

• Rita L. Atkinson, Richard C. Atkinson, Edward E. Smith, Daryl J. Bem, Susan Nolen-Hoeksema: Psychologie 2003
• Boroš: Základy psychológie
• Pardel, Koščo: Predmet a systém psychologických vied
• Sternberg: Kognitivní psychologie
• Hill: Moderní psychologie
• Plháková: Učebnice obecné psychologie

Literatúra v slovenskom a českom jazyku

• 2003 Jo, Iddon – Hu, Williams: Pamäť, Agentúra Cesty
• 2003 Carter, Philip – Russel, Ken: Trénink paměti a kreativity, Computer Press
• 2004 Carter, Philip – Russel, Ken: Trénink paměti a kreativity 2, Computer Press
• 2005 kolektív: Jak si zlepšit paměť, Reader Digest Výběr
• 2005 Cleg, Brian: Procvičování paměti a kreativity, Computer Press
• 2006 Geisselhart, Roland R. – Burkart, Christiane: Trénink paměti a koncentrace, Grada
• 2006 Havas, Harald: Využijte svých schopností na 100 %, Grada
• 2007 Staub, Gregor: Cvičení paměti, Computer Press
• 2007 Suchá, Jitka: Cvičení paměti pro každý věk, Portál
• 2007 kolektív: Mějte lepší paměť, Pragma
• 2008 Suchá, Jitka: Trénink paměti pro každý věk, Portál
• 2009 Lairová, Silvie: Trénink paměti, Portál
• 2009 Tiefenbacher, Angelika: Trénink paměti, Grada
• 2009 Preiss, Marek – Křivohlavý, Jaro: Trénování paměti a poznávacích schopností, Grada
• 2009 kolektív: Velká kniha technik učení, tréninku paměti a koncentrace, Grada
• 2010 Moser-Will, Ines – Grube, Ingrid: 110 her pro rozvoj myšlení, lepší paměť a koncentraci, Grada
• 2010 Suchá, Jitka: Trénujte si paměť, Prostor
• 2011 Stenger, Christiane: Jak si vybudovat fantastickou paměť, Grada
• 2011 Hancock, Jonathan: Skryté síly mozku. Průvodce systémem využití mozku..., Poznání

Pozri aj

• mnemotechnika