Moldavská sovietska socialistická republika
Moldavská sovietska socialistická republika Молдавская Советская Социалистическая Республика Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ
| |||||||||||||
Hymna: Молдова ку доинэ стрэбунэ пэ плаюр (1945-1980) Молдова Советикэ (1980-1991) | |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Rozloha
|
33 843 km²
| ||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||
Počet obyvateľov
|
4 337 600 (1989)
| ||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||
Materský štát
|
|||||||||||||
Vznik
|
|||||||||||||
Zánik
|
23. mája 1991 (premenovanie na Moldavskú republiku)
27. augusta 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR) 26. decembra 1991 (oficiálny vznik nezávislého Moldavska) | ||||||||||||
|
Moldavská sovietska socialistická republika (skrátene Moldavská SSR, Moldavsko, Moldava; po moldavsky: Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ) bola jedna z republík Sovietskeho zväzu v období od 2. augusta 1940 - 27. augusta 1991. Nachádzala sa juhozápade európskej časti ZSSR a hraničila s Rumunskom (na západe) a s Ukrajinskou SSR (na východe). Rozloha krajiny činila 33,7 tisíc km² a s počtom obyvateľov 4 337 000 obyvateľov bola 9. najpočetnejšou krajinou Sovietskeho zväzu. Hlavným mestom Moldavskej SSR bolo mesto Kišiňov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pripojenie Besarábie k Sovietskemu zväzu
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 23. augusta 1939 bola medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom podpísaná zmluva o neútočení, v ktorej sa Adolf Hitler a Josif Vissarionovič Stalin v tajnej klauzule dohodli na podelení sfér vplyvu vo východnej Európe a načrtli záujem Sovietskeho zväzu získať od Rumunska územie Besarábie. V júni o rok neskôr (26. a 27. jún 1940) Stalin poslal rumunskej vláde požiadavku vrátiť Besarábiu Sovietskemu zväzu, s čím muselo Rumunsko bezpodmienečne súhlasiť. Na druhý deň (28. jún 1940) rumunské vojská na tomto území vystriedala Červená armáda a Rumunsko stratilo kontrolu nad situáciou v Besarábii.
Vznik Moldavskej SSR
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom augusta 1940 (2. august) bol na siedmom zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR prijatý zákon o vytvorení Moldavskej SSR. Jej súčasťou sa stalo mesto Kišiňov a 6 z 9 oblastí Besarábie a Tiraspol so 6 oblasťami Modavskej ASSR so 14. Ostatné oblasti tejto republiky sa stali súčasťou Ukrajinskej SSR. Neskôr v novembri roku 1940 sa hranica medzi susednými socialistickými štátmi štátmi zmenila. Tieto zmeny sa dotkli pohraničného obyvateľstva oboch krajín a menšín Moldavcov, Ukrajincov, Bulharov a Rusov.
Vyhlásenie nezávislosti Moldavska
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 23. júna 1990 Moldavsko vyhlásilo svoju suverenitu a 27. augusta 1991 po rozpade svojho predchodcu - Moldavskej SSR - nezávislosť. Prvý prezidentom Moldavska sa stal Mircea Snegur, ktorý s pomocou parlamentu v roku 1991 vyhlásil rumunský jazyk za úradný jazyk v krajine. Toto bola jedna z dvoch príčin zorganizovania všeľudového hlasovania v Podnesterskej republike[1]. Dňa 17. marca 1991 sa konalo celozväzové referendum o otázke zachovania Zväzu sovietskych socialistických republík[2], ale mocenské orgány Moldavska zabraňovali uskutočneniu tohto referenda na území republiky.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ^ Druhá sa týkala celozväzového referenda o zachovaní ZSSR.
- ^ Preto ústredné republikánske výbory referenda nevznikli a hlasovalo sa len vo vojenských častiach - na ľavom brehu Dnestra a v Benderách. Zo 700 893 právoplatných hlasov voličov sa až 98,3 % vyjadrilo za zotrvanie krajiny v Sovietskom zväze.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- История Республики Молдова. С древнейших времён до наших дней = Istoria Republicii Moldova: din cele mai vechi timpuri pină în zilele noastre / Асоциация учёных Молдовы им. Н. Милеску-Спэтару. — изд. 2-е, переработанное и дополненное. — Кишинёв: Elan Poligraf, 2002. — С. 219—332. — 360 с. — ISBN 9975-9719-5-4
- Стати В.: История Молдовы. — Кишинёв: Tipografia Centrală, 2002. — С. 356—385. — 480 с. — ISBN 9975-9504-1-8
- Молдавская Советская Социалистическая Республика. — Кишинёв: Главная редакция Молдавской Советской Энциклопедии, 1979.
- История Молдавской ССР. С древнейших времён до наших дней. — Кишинёв: Штиинца, 1982. — С. 347—527.