Preskočiť na obsah

Národný výbor československý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O najvyššom orgáne druhého česko-slovenského odboja, existujúcom od októbra 1939 do júla 1940 pozri Československý národný výbor (1939 – 1940).

Národný výbor československý[1][2][3][4] (orig. čes. Národní výbor československý,[5][6] Národní výbor Československý,[7] Národný Výbor československý;[8] iné zápisy: zriedkavejšie Národný výbor česko-slovenský,[9] Národný výbor[10][11][12][13]) bol pôvodne český, neskôr česko-slovenský vrcholný orgán prvého česko-slovenského domáceho odboja. Vznikol 13. júla 1918. Jeho úlohou bola príprava prevzatia štátnej moci na území etablujúceho sa Československa a vypracovanie základných právnych predpisov nového štátu.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky Národného výboru československého siahajú do roku 1916, keď bol 18. novembra 1916 vytvorený Český zväz a Národný výbor. Český zväz bol zväz českých poslancov Ríšskej rady, ktorého účelom bol jednotný postup v otázkach národno-politických a ústavnoprávnych. Národný výbor vznikom ako "oporný" orgán zväzu a bol zložený zo zástupcov českých politických strán. Toto prehlásenie nieslo názov Oznámení o vzniku Českého svazu a Národního Výboru (Národný výbor sa písal ako Národný Výbor).

Ešte začiatkom roka 1917 česká politická reprezentácia odmietala Masarykove ciele vytvoriť samostatný česko-slovenský štát a domnievala sa, že dôjde k vyhláseniu čs. štátu v rámci habsburskej monarchie (Předsednictvo českého svazu k prohlášení dohodových vlád o válečných cílech, 31. január 1917, podpísaní F. Staněk, dr. B. Šmeral, Maštálka).[14][15]

V júni 1918 uznalo Francúzsko právo na samostatnosť československého národa a Česko-slovenskú národnú radu ako predstaviteľku národa.

Národný výbor československý vznikol v Prahe 13. júla 1918. Mal 38 členov, boli v ňom pomerným spôsobom podľa výsledkov volieb do Ríšskeho snemu v r. 1911 zastúpené strany nasledovne: (10 členov sociálni demokrati, 9 agrárnici, 9 štátoprávni demokrati, 4 národní socialisti, 4 realisti, 1 staročesi, 1 katolíci).

Na jeseň 1918 bolo už Rakúsko-Uhorsko v takom pokročilom rozklade, že so vznikom Česko-Slovenska sa v Prahe počítalo ako so samozrejmosťou. V priebehu októbra došlo k programovému zjednoteniu oboch táborov česko-slovenskej reprezentácie. Pražskí predstavitelia dostali možnosť odcestovať do Švajčiarska a stretnúť sa s politikmi v emigrácii. Na rokovaniach sa zúčastnili Karel Kramář, Václav Klofáč, František Staněk, Gustav Habrman, Antonín Kalina, Přemysl Šámal, Jaroslav Preiss a Karel Svoboda. Delegáciu politikov v emigrácii viedol Dr. Edvard Beneš.[16]

Výsledkom stretnutia bolo rozhodnutie o tom, že budúci štát bude republikou, a tiež bolo dohodnuté konkrétne personálne obsadenie česko-slovenskej vlády, ktorá mala mať 14 členov, z toho 4 Slovákov (Milan Rastislav Štefánik, Milan Ivanka, Milan Hodža, Vavro Šrobár) a jedného Nemca.

27. októbra 1918 vydal minister zahraničných vecí Rakúska-Uhorska Július (Gyula) Andrássy ml. nótu určenú americkému prezidentovi Wilsonovi o prijatí podmienok pre uzavretie mieru a ochote rokovať o mieri. Keď sa s touto nótou o deň neskôr zoznámila verejnosť, vypukli v Prahe všeobecné oslavy, keďže nóta bola považovaná za kapituláciu monarchie.

28. október 1918

[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavitelia Národného výboru („muži 28. októbra“ - Alois Rašín, Antonín Švehla, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár), vyhlásili v pondelok 28. októbra 1918 v Prahe samostatný československý štát a vydali prvý zákon, zákon o zriadení samostatného štátu československého. Autorom oboch dokumentov bol JUDr. Alois Rašín. V ten istý deň boli do Národného výboru prizvaní 4 slovenskí zástupcovia.

Zástupcovia Národného výboru začali postupne preberať ríšske úrady - postupne prebrali Vojnový obilný ústav, české miestodržiteľstvo, policajné riaditeľstvo, vrchný krajinský súd a štátne zastupiteľstvo. Boli vytvárané poriadkové sily z členov Sokola. Na odpor sa postavili iba vojenské veliteľstvá v Prahe a Litoměřiciach, ale vzdali sa bez boja, takže prevrat bol nekrvavý.

K vyhláseniu Národného výboru česko-slovenského sa Slováci prihlásili vyhlásením Martinskej deklarácie 30. októbra 1918.

Ďalšie udalosti

[upraviť | upraviť zdroj]

14. novembra 1918 bolo z Národného výboru vytvorené Revolučné národné zhromaždenie, ktoré predalo výkonnú moc prvej česko-slovenskej vláde Karla Kramářa, menovanej v ten istý deň. Tá prevzala vládu od Masarykovej Dočasnej československej vlády, uznanej 14. októbra v Paríži západnými mocnosťami.

Predsedom Národného výboru bol Karel Kramář, podpredsedom Antonín Švehla, konateľom František Soukup.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Kováč, Dušan (2000), Muži deklarácie (2. vyd.), Bratislava: Veda, str. 89, ISBN 8022405981 
  2. ↑ Mosný, Peter; Hubenák, Ladislav (2008), Dejiny štátu a práva na Slovensku, Košice: Aprilla, str. 171, ISBN 9788089346028 
  3. ↑ Letz, Róbert (2010), Slovenské dejiny, IV. (1914 – 1938), Bratislava: Literárne informačné centrum, str. 70, ISBN 9788081190285 
  4. ↑ Kónya, Peter, a kol. (2014), Dejiny Uhorska : (1000 – 1918), [Bratislava]: Citadella, str. 748, ISBN 978-80-89628-59-9 
  5. ↑ Provolání Národního výboru československého o samostatnosti československého státu z 28. října 1918, Zákon č. 1/1918 Sb.z. a n. ze dne 2. listopadu jímž se upravuje vyhlašování zákonů a nařízení, Zákon č. 3/1918 Sb.z. a n. ze dne 2. listopadu 1918, o nejvyšším správním soudě a řešení kompetenčních konfliktů, Zákon č. 5/1918 Sb.z. a n. ze dne 2. listopadu 1918, jímž se zřizuje nejvyšší soud, Zákon č. 35/1918 Sb.z. a n. ze dne 9. listopadu 1918, o osobní nedotknutelnosti (imunitě) členů Národního shromáždení, pozri Gronský, Ján, ed. (2005), Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa, I. (1918 – 1945), Praha: Karolinum, str. 47, 49-50, 52, ISBN 8024610272 
  6. ↑ Národní výbor československý, 1918 : Stenoprotokoly : Sobota 2. listopadu 1918, Praha: Poslanecká sněmovna parlamentu České republiky, 2012-07-27, http://www.psp.cz/eknih/1918nvc/stenprot/19181102/19181102_01.htm, dost. 2015-02-01 , Národní výbor československý, 1918 : Stenoprotokoly : Sobota 9. listopadu 1918, Praha: Poslanecká sněmovna parlamentu České republiky, 2012-07-27, http://www.psp.cz/eknih/1918nvc/stenprot/19181109/19181109_01.htm, dost. 2015-02-01 
  7. ↑ Zákon č. 2/1918 Sb.z. a n. ze dne 2. listopadu 1918, jímž se zřizují nejvyšší správní úřady ve státě československém, pozri Gronský, Ján, ed. (2005), Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa, I. (1918 – 1945), Praha: Karolinum, str. 48, ISBN 8024610272 
  8. ↑ Národní výbor československý, 1918 : Stenoprotokoly : Sobota 9. listopadu 1918, Praha: Poslanecká sněmovna parlamentu České republiky, 2012-07-27, http://www.psp.cz/eknih/1918nvc/stenprot/19181109/19181109_01.htm, dost. 2015-02-01 
  9. ↑ Čaplovič, Dušan et al. (2000), Dejiny Slovenska, Bratislava: Academic Electronic Press, str. 301, ISBN 8088880394, https://books.google.sk/books?id=57cmAAAAMAAJ&q=%22N%C3%A1rodn%C3%BD+v%C3%BDbor+%C4%8Desko-slovensk%C3%BD%22&dq=%22N%C3%A1rodn%C3%BD+v%C3%BDbor+%C4%8Desko-slovensk%C3%BD%22&hl=en&sa=X&ei=Fe3NVILlOMj9ygOAsYKoAQ 
  10. ↑ Národní výbor československý, 1918 : Stenoprotokoly : Uterý 5. listopadu 1918, Praha: Poslanecká sněmovna parlamentu České republiky, 2012-07-27, http://www.psp.cz/eknih/1918nvc/stenprot/19181105/19181105_01.htm, dost. 2015-02-01 
  11. ↑ Zákon č. 11/1918 Sb.z. a n. ze dne 28. října 1918 o zřízení samostatného státu československého, pozri Gronský, Ján, ed. (2005), Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa, I. (1918 – 1945), Praha: Karolinum, str. 47, 49-50, 52, ISBN 8024610272 
  12. ↑ Vojáček, Ladislav; Kolárik, Jozef; Gábriš, Tomáš (2011), Československé právne dejiny, Žilina: Eurokódex, str. 55, ISBN 9788089447428, http://books.google.sk/books?id=o_73QIMzF5wC 
  13. ↑ Škvarna, Dušan et al. (2006), Lexikón slovenských dejín (3. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 131, ISBN 8010008729 
  14. ↑ GALANDAUER, Jan. Vznik Československé republiky 1918. Praha : Svoboda, 1988. S. 282.
  15. ↑ http://www.psp.cz/cgi-bin/eng/eknih/1920ns/se/stenprot/260schuz/s260007.htm[nefunkčný odkaz]
  16. ↑ GALANDAUER, Jan. Vznik Československé republiky 1918. Praha : Svoboda, 1988. S. 227.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dejmek, Jindřich, a kol. (2018), Československo : dějiny státu (1. vyd.), Praha: Libri, str. 91 – 92, ISBN 978-80-7277-572-9 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Národný_výbor_československý&oldid=7656090“