Network address translation
Network address translation (skratka NAT; doslova preklad sieťovej adresy/preklad sieťových adries; iné názvy: network masquerading – doslova sieťové maskovanie/sieťová maškaráda, native address translation – doslova natívny preklad adries, IP masquerading – doslova IP maskovanie) je spôsob úpravy sieťovej prevádzky cez smerovač prepisom východiskovej a/alebo cieľovej IP adresy, často i zmenu čísla TCP/UDP portu pri prichádzajúcich IP paketoch. K tomu patrí i zmena kontrolného súčtu (pri IP i TCP/UDP) aby boli zmeny akceptované. NAT sa väčšinou používa pre prístup viacerých počítačov z lokálnej siete na Internet pod jedinou verejnou adresou. NAT však môže spôsobiť problémy v komunikácii medzi klientmi a znížiť rýchlosť prenosu.
Definícia
[upraviť | upraviť zdroj]Preklad sieťových adries je funkcia, ktorá umožňuje prekladanie adries. Znamená to, že adresy z lokálnej siete sa preložia na jedinečnú adresu, ktorá slúži pre vstup do inej siete (napr. Internetu), prekladanú adresu si uloží do tabuľky pod náhodným portom, pri odpovedi si v tabuľke vyhľadá port a pošle pakety na IP adresu priradenú k danému portu. NAT je vlastne jednoduchým proxy serverom. NAT môže byť softwarového typu (Nat32, Kerio Winroute firewall) alebo hardwarového typu (router s implementáciou NAT).
Vlastná komunikácia
[upraviť | upraviť zdroj]Klient odošle požiadavku na komunikáciu, smerovač (router) sa pozrie do tabuľky a zistí, či ide o adresu lokálnu alebo vonkajšiu adresu. V prípade externej adresy si do tabuľky uloží číslo náhodného portu, pod ktorým bude vysielať a k nemu si priradí IP adresu.
Výhody
[upraviť | upraviť zdroj]- umožňuje pripojiť viac počítačov na jednu verejnú IP adresu – rieši sa tak nedostatok pridelených verejných IP adries
- zvyšuje bezpečnosť počítačov pripojených za NATom ( potencionálny útočník nepozná ozajstnú IP adresu)
Druhy sieťového prekladu
[upraviť | upraviť zdroj]NAT môže byť implementované v rôznych podobách prekladaných adries a portov. Každá z týchto podôb rôzne ovplyvňuje komunikačné protokoly aplikácií. Pri niektorých aplikačných protokoloch, ktoré používajú informáciu IP adresy, aplikácia bežiaca na uzle v maskovanej sieti potrebuje zistiť externú adresu NAT. Niekedy dokonca potrebuje vyšetriť a kategorizovať typ používaného mapovania. Z tohto dôvodu bol vyvinutý Simple traversal of UDP over NATs (STUN) protocol (RFC 3489). Klasifikuje NAT implementácie na: 1. full cone NAT 2. (address) restricted cone NAT 3. port restricted cone NAT 4. symmetric NAT a súčasne navrhuje metodológiu pre testovanie zariadení. Nakoľko sa jeho metodológia stala nepostačujúcou a v niektorých prípadoch chybnou boli vytvorené nové metódy a ich štandardy RFC 5389 (2008). STUN acronym dnes prezentuje nový názov pre špecifikáciu: Session Traversal Utilities for NAT.
Prvé 3 typy NAT uchovávajú to isté mapovanie pre danú privátnu IP adresu nezávisle od cieľovej IP adresy. Avšak symetrické NAT alokuje nové mapovania ktoré sú závislé od cieľovej adresy.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Network address translation
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jak funguje NAT Archivované 2009-05-25 na Wayback Machine
- Skryté sítě a NAT Archivované 2009-12-10 na Wayback Machine
- Přelez, přeskoč a podlez NAT
- RFC 4008 – Standards Track – Definitions of Managed Objects for Network Address Translators (NAT)
- RFC 3022 – Traditional IP Network Address Translator (Traditional NAT)
- RFC 1631 – Obsolete – The IP Network Address Translator (NAT)
- RFC 3489 - STUN - Simple Traversal of User Datagram Protocol (UDP) Through Network Address Translators (NATs)