Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky
Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky je hnuteľná, alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty vyhlásená Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, ktorá je významným dokladom historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších dôb po súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti pre ich historické, umelecké, vedecké a technické hodnoty, alebo ktoré majú priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam.
História vzniku pamiatkovej starostlivosti
[upraviť | upraviť zdroj]História pamiatkovej starostlivosti na Slovensku siaha až do čias Uhorska, konkrétne do roku 1853, kedy začala aj na území Slovenska vykonávať svoju činnosť C. k. centrálna komisia, zriadená cisárskym nariadením v rakúskej časti habsburskej monarchie v roku 1850.[1].
V roku 2001 NR SR schválila zákon č. 49/2002 O ochrane pamiatkového fondu. Týmto zákonom, ktorý nadobudol platnosť 1. 4. 2002, bol Pamiatkový ústav transformovaný na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý vykonáva štátnu správu s celoslovenskou pôsobnosťou na úseku ochrany pamiatkového fondu.
Základné pojmy
[upraviť | upraviť zdroj]Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu definuje národnú kultúrnu pamiatku ako hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a je tak súčasťou pamiatkového fondu.[2]
- Pamiatkový fond je súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.
- Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
- Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
Ochranu pamiatkového fondu zabezpečujú orgány štátnej správy:
- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
- Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v Bratislave
- Krajské pamiatkové úrady (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina) a ich vysunuté pracoviská (Banská Štiavnica, Lučenec, Rožňava, Levoča, Topoľčany, Komárno, Spišská Nová Ves, Poprad, Prievidza, Martin, Ružomberok)[3]
Vyhlasovanie národnej kultúrnej pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyhlasuje za národnú kultúrnu pamiatku hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu, a to na základe podkladu na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku, ktorú vypracúva Pamiatkový úrad Slovenskej republiky alebo Krajský pamiatkový úrad z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej či fyzickej osoby.
Evidencia národných kultúrnych pamiatok
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálnu evidenciu zabezpečuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý plní funkciu správcu príslušnej časti štátneho informačného systému a vedie Ústredný zoznam pamiatkového fondu, ktorý sa člení na 4 registre:
- register hnuteľných kultúrnych pamiatok
- register nehnuteľných kultúrnych pamiatok[4]
- register pamiatkových rezervácií[5]
- register pamiatkových zón[6]
K 31. 12. 2017 eviduje Ústredný zoznam pamiatkového fondu Slovenskej republiky:
- 9 949 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 16 709 pamiatkových objektov
- 15 128 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 34 734 pamiatkových predmetov
- 28 pamiatkových rezervácií
- 80 pamiatkových zón
Niektoré národné kultúrne pamiatky sú zároveň aj súčasťou 8 slovenských lokalít patriacich do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.[7]
Pôvodná kategória Národných kultúrnych pamiatok, ktoré zákon č. 27/1987 Zb. definoval v § 4 ako najvýznamnejšiu súčasť kultúrneho bohatstva národa a vyhlasovala ich vláda Slovenskej socialistickej republiky svojím nariadením[8], sa zachováva iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Ide o 69 nehnuteľných pamiatok, alebo ich súborov a 3 súbory hnuteľných diel.[9]
Ochrana národnej kultúrnej pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
Každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu národných kultúrnych pamiatok a základnú ochranu pamiatkových území a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.
Základnú ochranu národných kultúrnych pamiatok vykonáva na svoje náklady vlastník pamiatky a využíva ju v súlade s jej pamiatkovou hodnotou. Okrem ďalších povinností priznáva súčasná legislatíva vlastníkom národných kultúrnych pamiatok aj práva a určité výhody.
Vlastník pamiatky má právo požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci, požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky, ktorá sa realizuje napríklad prostredníctvom dotačného programu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Obnovme si svoj dom[10].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BRÁZDILOVÁ, Magdaléna. Dejiny pamiatkovej starostlivosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2014-10-07, [cit. 2019-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2001-12-19, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Krajské pamiatkové úrady [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2014-09-29, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Register NKP - tabuľkové zoznamy [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2018-04-20, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2017-04-24, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Register pamiatkových zón [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2017-04-28, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Svetové dedičstvo [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2018-03-02, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1987-04-09, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový fond [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2018-05-09, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky 2018 [online]. culture.gov.sk, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online. Archivované 2018-05-23 z originálu.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- JANKOVIČ, Vendelín; a kol. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Martin : Osveta, 1984. S. 7-11.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku
- Zoznam národných kultúrnych pamiatok na Slovensku vyhlásených pred rokom 2002
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
- Dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Archivované 2018-05-23 na Wayback Machine
- Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1987-04-09, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.
- Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2001-12-19, [cit. 2018-05-24]. Dostupné online.