Preskočiť na obsah

Neman (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nemen)
Neman
Rieka
Rieka Neman
Štáty Bielorusko Bielorusko,  Rusko Rusko,  Litva Litva
Prameň Minské pohorie
Ústie Kuršský záliv, Baltské more
Dĺžka 937 km
Povodie 98 200 km² (9 820 000 ha)
Prietok Litva
 - priemerný 678 /s
Mapa rieky Neman
Mapa rieky Neman
Wikimedia Commons: Neman
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Neman (biel. Нёман, Нёманец, lit. Nemunas, rus. Неман, Нямунас, poľ. Niemen, nem. Memel) je najdlhšia a najvodnatejšia rieka Hrodnianskej oblasti Bieloruska a Litvy s prietokom 678 m³/sek (v Bielorusku 214 m³/sek). Pramení v Bielorusku 45 kilometrov južne od Minska, v Minskom pohorí a vteká do Kuršského zálivu v Baltskom mori. Preteká Bieloruskom, Ruskom a Litvou. Na litovské územie vstupuje za bieloruským mestom Hrodna. Až po mesto Kaunas vytvára meandre.

Tvorí východnú hranicu medzi Litvou, Bieloruskom a Litvou a Ruskou federáciou. Od roku 2004 je aj hraničnou riekou Európskej únie v krajine.

Tečie cez Nemenskú, Stredolitovskú a Prímorskú nížinu.

Jej celková dĺžka činí 937 km, na území Litvy je dlhá 359 km.

Celková rozloha povodia rieky je 98 200 km², na území Litvy je to 46 600 km², čo je 72 % vodnej plochy krajiny. Nemunas je hlboký iba 5 metrov a v delte pri Baltskom mori široký 500 m. Rieka sa vyformovala v štvrtohorách pred 25 000 – 22 000 rokmi.

Po celej dĺžke rieky je mnoho korýt a plytkých jazier (dohromady tvoria 2,5 % vodnej plochy Litvy), pieskových ostrovov a kaskád. V blízkosti mesta Kaunas je vybudovaná Kaunasská priehrada, na ktorej sa nachádza veľká vodná elektráreň. Voda z rieky sa používa na priemyselné účely. Koryto je na 26,4 km pokryté vodnými kanálmi.

Pravidelná lodná doprava premáva od mesta Birštonai. Od mesta Kaunas po mesto Nida premávajú malé výletné lode. Rieka je spojená Oginským kanálom s Dneprom a Augustrovským kanálom s Vislou.

Vodný režim

[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer do ústia s riekou Sula je tok nevýrazný a nezaujímavý. Priemerná nadmorská výška, v ktorej rieka Nemunas tečie je 8 - 15 metrov, na dolnom toku aj 30 – 50 metrov. Jej šírka sa pohybuje v rozmedzí od 1 – 4 km. Každoročné povodne na tejto rieke bývajú vačšinou v jesených a zimných mesiacoch roka po dobu 30 – 50 dní. Najvyšší stav hladiny rieky zaznamenali v roku 1958, keď pri meste Hrodno namerali výšku až 8,1 metra. Rieka zvykne v druhej polovici decembra na určitý čas zamŕzať. Hrúbka ľadu vtedy dosahuje 54 – 63 cm.

Kedysi bola rieka hraničnou riekou východnej hranice Východného Pruska. Podľa Nemcov sa takto volala už od roku 1250, keď tu germánske kmene vybudovali mesto Klaipėda a pomenovali ho po rieke.

Štátna hranica medzi Krajinou germánskeho kmeňa a Litvy bola uzatvorená v roku 1422 Dohodou pri jazere Melno. Bola dlho neporušená. V roku 1920 sa teritórium mesta Klaipėda na základe dohody z Versailles z roku 1919 osamostatnilo od Východného Pruska.

Etymologický pôvod slova Nemunas

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí tvrdia, že názov rieky znamená „mokré miesto“, iní zase, že Nemunas bol bohom v baltskej mytológii.

Neman v kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

O Nemane písali Jakub Kolas, Eliza Orzeszkowa, Anatoľ Astrejka, Maksim Tank, Danuta Bičeľ-Zahnetava a iné bieloruské a poľské spisovatelia. V litovskej kultúre ju Litovci nazývajú „otcom litovských riek“. Mnohé ľudové súbory majú názov tejto rieky vo svojom názve. Litovci často citujú verše básnika Jonasa Mačiulevičiusa, ktorý napísal:

Kur bėga Šešupė, kur Nemunas teka
Tai mūsų tėvynė, graži Lietuva.
Kde tečie Šešupė a Nemunas
to je naša domovina, prekrásna Litva.

Mestá v blízkosti vodného toku

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]