Nobelova cena
| Nobelova cena | |
 Fotografia profilu Alfreda Nobela, predloha averzu medaily | |
| Udeľované | za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo |
|---|---|
| Krajina | Švédsko, Nórsko (cena za mier) |
| Udeľuje | Kráľovská švédska akadémia vied inštitút Karolinska komisia nórskeho parlamentu |
| Prvý ročník | 1901 (pred 123 rokmi) |
| Web stránka | nobelprize.org |
Nobelova cena je ocenenie každoročne udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Všeobecne je považovaná za najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa dnes udeľuje. Nobelove ceny sa udeľujú za činnosť v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier; spolu s týmito cenami sa udeľuje tiež cena za ekonómiu, ktorá však teoreticky nie je Nobelovou cenou (pozri nižšie). Ceny boli založené v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu.
Udeľovanie cien
[upraviť | upraviť zdroj]Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901, ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme. Od roku 1902 väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera, ktorý sa koná vždy 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti, v Štokholme; Nobelova cena za mier sa v rovnaký deň odovzdáva na ceremoniáli v Oslo. Mená držiteľov cien sa však zverejňujú vopred; jednotlivé komisie ich zverejňujú v priebehu októbra.
Pôvodne sa udeľovali tieto ceny:
- Nobelova cena za fyziku – udeľuje Kráľovská akadémia vied
- Nobelova cena za chémiu – udeľuje Kráľovská akadémia vied
- Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu – udeľuje Karolinsky inštitút
- Nobelova cena za literatúru – udeľuje Švédska akadémia
- Nobelova cena za mier – udeľuje Nobelov výbor, ktorého členov volí Storting (nórsky parlament)
V roku 1968 sa Švédska národná banka rozhodla založiť cenu za ekonómiu, pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu udeľuje Kráľovská akadémia vied, ale keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu, nejde teda vo svojej podstate o Nobelovu cenu. Napriek tomu sa udeľuje spoločne s ostatnými cenami. V roku 1968 však bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela".
Jedna Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním. (Toto pravidlo bolo zavedené v roku 1974, dovtedy mohla byť cena udelená aj vtedy, ak už nominovaný človek zomrel po 1. februári príslušného roku.)
Obsah ceny
[upraviť | upraviť zdroj]Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti (2020) predstavuje 10 miliónov švédskych korún (cca 945 000 €).[1] Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.
Udeľované medaily majú na líci portrét Alfreda Nobela s nápisom udávajúcim roky jeho narodenia a smrti v latinčine: NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rube je motív zodpovedajúci príslušnej cene a nápis: Na „švédskych“ cenách (fyzika, chémia, medicína, literatúra) je nápis Inventas vitam juvat excoluisse per artes (vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením – citát z Vergiliovej Aeneidy), na cene za mier je nápis Pro pace et fraternitate gentium (pre mier a bratstvo medzi národmi), na cene za ekonómiu je názov ceny – Sveriges Riksbank till Alfred Nobels Minne 1968. Na každej medaile je vyryté aj meno držiteľa.
Diplom je zvyčajne unikátne grafické dielo, diplomy nemajú jednotnú podobu, iba text uvedený na diplome sa príliš nemení; „švédske“ ceny majú na diplomoch stručné zdôvodnenie, za čo bola cena udelená.
Iné ceny
[upraviť | upraviť zdroj]Veľa odborov, ktoré nemajú svoju Nobelovu cenu, má podobné ceny, ktoré však obvykle nie sú natoľko známe: Napr. za akúsi „Nobelovu cenu za matematiku“ sa považuje Fieldsova medaila. Existujú tiež parodické obdoby, ako napr. Ig Nobelova cena, udeľovaná „za výskum, ktorý nie je možné alebo bezpečné opakovať“.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Laureáti Nobelových cien dostanú o milión švédskych korún viac [online]. TASR a TERAZ MEDIA, a. s., 2020-09-24, [cit. 2020-09-26]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nobelova cena
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka Nobelových cien (po anglicky)
- Nobelove komisie Archivované 2006-10-08 na Wayback Machine na švédskej Kráľovskej akadémii vied Archivované 2008-12-16 na Wayback Machine (po anglicky)
- Nobelova komisia Archivované 2004-08-04 na Wayback Machine na Inštitúte Karolinska Archivované 2005-05-07 na Wayback Machine (po anglicky)
- Švédska akadémia (po anglicky)
- Nórska Nobelova komisia Archivované 2013-10-13 na Wayback Machine (po anglicky)