Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
(Presmerované z Nobelova cena za ekonómiu)
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (po šv. Sveriges Riksbanks pris i ekonomisk vetenskap till Alfred Nobels minne), omylom nazývaná Nobelova cena za ekonómiu sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.
Proces udeľovania
[upraviť | upraviť zdroj]O cene rozhoduje, podobne ako pri Nobelovej cene za chémiu a fyziku, Kráľovská švédska akadémia vied a udeľuje sa popri ostatných cenách v oblasti vied. Každý rok kvalifikovaní nominátori nominujú sto žijúcich osôb, ktoré potom dostane osemčlenný výbor, ktorý nakoniec predloží návrh ceny Nobelovmu zhromaždeniu. Nobelovo zhromaždenie potom hlasuje o kandidátoch (až do troch kandidátov). Udeľovanie sa uskutočňuje v Štokholme a je spojené s cenou 10 miliónov švédskych korún (čiže asi 1 milión eur v roku 2004).
Kontroverzia
[upraviť | upraviť zdroj]Kontroverzia vyplýva z niekoľkých problémov:
- spojenie ceny s Nobelovým menom, hoci nie je časťou Nobelovho dedičstva
- dojem, že sa cena "nespravodlivo" udeľuje častejšie neoliberálnym ekonómom
- ekonómia je spoločenská veda, čo sťažuje objektívne hodnotenie kandidátov
- dojem, že najvplyvnejší ekonómovia dostali ceny v 70. a 80. rokoch, a že odvtedy sú existujúci kandidáti v oblasti ekonómie slabší a preto kontroverznejší
Jedným z najhlasnejších kritikov tejto ceny je Peter Nobel, člen Nobelovej rodiny – stará mama starého otca jeho otca bola jednou z dcér Ludviga, staršieho brata Alfreda Nobela.
Nositelia
[upraviť | upraviť zdroj]1969-1980
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Nositeľ | Zdôvodnenie |
|---|---|---|
| 1969 | Ragnar Anton Kittil Frisch a Jan Tinbergen |
"Za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov" |
| 1970 | Paul A. Samuelson | "Za vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede" |
| 1971 | Simon Kuznets | "Za jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov" |
| 1972 | John Hicks a Kenneth Arrow |
"Za prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu" |
| 1973 | Wassily Leontief | "Za vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch" |
| 1974 | Gunnar Myrdal a Friedrich Hayek |
"Za prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry a za dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov" |
| 1975 | Leonid Vitalievič Kantorovič (Леонид Витальевич Канторович) a Tjalling Koopmans |
"Za príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov" |
| 1976 | Milton Friedman | "Za príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky" |
| 1977 | Bertil Ohlin a James Meade |
"Za prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu" |
| 1978 | Herbert Simon | "Za prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách" |
| 1979 | Theodore W. Schultz a William Arthur Lewis |
"Za prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín" |
| 1980 | Lawrence Klein | "Za konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky" |
1981-1990
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Nositeľ | Zdôvodnenie |
|---|---|---|
| 1981 | James Tobin | "Za analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien" |
| 1982 | George Stigler | "Za prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu" |
| 1983 | Gerard Debreu | "Za zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov" |
| 1984 | Richard Stone | "Za prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy" |
| 1985 | Franco Modigliani | "Za prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov" |
| 1986 | James M. Buchanan | "Za vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania" |
| 1987 | Robert M. Solow | "Za práce o ekonomických teóriách rastu" |
| 1988 | Maurice Allais | "Za prelomové príspevky k teórii trhov a eficientného využívania zdrojov" |
| 1989 | Trygve Haavelmo | "Za formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti" |
| 1990 | Harry M. Markowitz Merton Miller William F. Sharpe |
"Za vývoj teórie výberu portfólia" "Za základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania" "Za základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky" |
1991-2000
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Nositeľ | Zdôvodnenie |
|---|---|---|
| 1991 | Ronald Coase | „Za objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva“ |
| 1992 | Gary Becker | „Za rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce“ |
| 1993 | Robert Fogel a Douglass North |
„Za obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny“ |
| 1994 | Reinhard Selten, John Forbes Nash Jr. a John C. Harsanyi |
„Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier“ |
| 1995 | Robert E. Lucas | „Za formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania“ |
| 1996 | James Mirrlees a William Vickrey |
„Za základné príspevky k ekonomickej teórii o „incentives“ pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu“ |
| 1997 | Robert Merton a Myron Scholes |
„Za vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze“ |
| 1998 | Amartya Sen | „Za základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o. i. v rozvojových krajinách“ |
| 1999 | Robert Mundell | „Za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území“ |
| 2000 | James Heckman Daniel McFadden |
"Za vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek" "Za vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere" |
2001-2010
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Nositeľ | Zdôvodnenie |
|---|---|---|
| 2001 | George Akerlof, Michael Spence a Joseph E. Stiglitz |
"Za analýzu trhov s asymetrickými informáciami" |
| 2002 | Daniel Kahneman Vernon L. Smith |
"Za zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote" "Za použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov" |
| 2003 | Robert F. Engle Clive W. J. Granger |
"Za metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH)" "Za metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia)" |
| 2004 | Finn E. Kydland a Edward C. Prescott |
"Za príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov" |
| 2005 | Robert J. Aumann a Thomas Schelling |
"Za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier" |
| 2006 | Edmund S. Phelps | "Za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike" |
| 2007 | Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. Myerson |
"Za položenie základov teórie návrhu mechanizmov" |
| 2008 | Paul Krugman | "Za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity" |
| 2009 | Elinor Ostrom a Oliver Williamson |
"Za analýzu ekonomického riadenia, najmä spoločného vlastníctva" "Za analýzu ekonomického riadenia, najmä pre objav v otázke hraníc riadenia firiem" |
| 2010 | Peter Diamond, Dale Mortensen, Christopher Pissarides |
"Za analýzu trhov práce zaťažených nákladmi na vyhľadávanie" |
2011-2020
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Nositeľ | Zdôvodnenie |
|---|---|---|
| 2011 | Thomas J. Sargent, Christopher A. Sims |
"Za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike" |
| 2012 | Alvin E. Roth, Lloyd S. Shapley |
"Za teóriu stabilných trhových alokácií a praktický návrh trhov" |
| 2013 | Eugene Fama, Robert J. Shiller, Lars Peter Hansen |
"Za empirické analýzy cien akcií, úverov a nehnuteľností" |
| 2014 | Jean Tirole | "za analýzu tržnej sily a regulácie |
| 2015 | Angus Deaton | "Za analýzu spotreby, chudoby a bohatstva" |
| 2016 | Oliver Hart, Bengt Holmström | Za rozvoj teórie zmlúv"[1] |
| 2017 | Richard Thaler | "Za svoj príspevok k behaviorálnej ekonómii"[2] |
| 2018 | William Nordhaus, Paul Romer | "Za začlenenie zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Nordhaus) a za začlenenie technologických inovácií do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Romer)"[3] |
| 2019 | Abhijit Banerjee, Esther Duflo, Michael Kremer | "Za experimentálny prístup k znižovaniu globálnej chudoby"[4][5] |
| 2020 | Paul Milgrom, Robert B. Wilson | "Za vývoj teórie aukcií"[6] |
2021-2030
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Nositeľ | Zdôvodnenie |
|---|---|---|
| 2021 | David Card Joshua D. Angrist, Guido W. Imbens |
"Za empirické príspevky k ekonómii práce" "Za metodologické príspevky k analýze kauzálnych vzťahov"[7] |
| 2022 | Ben Bernanke, Douglas Diamond, Philip Dybvig | "Za výskum týkajúci sa úlohy bánk v ekonómii, predovšetkým počas finančných kríz"[8] |
1969 až 1980 · 1981 až 1990 · 1991 až 2000 · 2001 až 2010 · 2011 až 2020
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Dva ekonomové zkoumali „pavučiny smluv a dohod“. Dostali Nobelovu cenu [online]. ČT24, 2016-10-10, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online.
- ↑ Nobelovu cenu za ekonomii dostal Richard H. Thaler [online]. ČT24, 2017-10-09, [cit. 2017-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Press release: The Prize in Economic Sciences 2018 [online]. nobelprize.org, 2018-10-08, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
- ↑ All Prizes in Economic Sciences. NobelPrize.org. Dostupné online [cit. 2019-11-30]. (po anglicky)
- ↑ Česká televize. Nobelovu cenu za ekonomii získali Duflová, Banerjee a Kremer za experimentální přístup ke zmírnění světové chudoby. ČT24. Dostupné online [cit. 2019-11-30].
- ↑ BAČIŠIN, Vladimír. Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali Paul Milgrom a Robert Wilson [online]. Finančné Noviny, 2018-10-13, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Nobelovu cenu za ekonómiu získali David Card a Joshua D. Angrist a Guido W. Imbens [online]. aktuality.sk, 2021-10-11, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online.
- ↑ VEDA NA DOSAH. Cenu na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu získali Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig [online]. VEDA NA DOSAH, 2022-10-10, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny zoznam (po anglicky) Archivované 2001-12-16 na Wayback Machine