Preskočiť na obsah

Poznaj sám seba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nosce te ipsum)
Rímska mozaika s nápisom Γνῶθι σεαυτόν z 1. storočia, objavená počas vykopávok v kláštore San Gregorio na Via Appia v Ríme, dnes Museo Nacional Romano, Termas de Diocleciano, Rím, Taliansko

Poznaj sám seba alebo poznaj samého seba (zo starogr. Γνῶθι σεαυτόνGnóthi seauton a neskôr lat. Nosce te ipsum) je filozofická maxima, respektíve princíp sebapoznania. Slová boli vyryté nad vchodom do chrámu boha Apolóna v Delfách. Výrok sa často pripisuje Tálesovi[1][2] alebo alebo Cheilónovi zo Sparty. Spomína sa v rôznych kontextoch vo viacerých starovekých dielach (napríklad Platónov Prótagoras či Stobaitova Anthologia, v latinčine Cicerónove Tuskulské rozhovory).[3] Jeho motívy vidno aj u Sokrata (dialóg s Euthydémom)[4], ktorému bol tiež pripisovaný.[5] Opakuje aj u kresťanských stredovekých autorov, ako napríklad u Antona Egyptského.[6] Podľa Foucaulta je často spojený s princípom starostlivosti o seba, a vytvára s ním pár, hoci niekedy medzi nimi existuje vzťah podriadenosti.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HRABOVSKÝ, Jozef. Latinské výpovede, porekadlá a heslá. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1948. S. 61.
  2. Gnothi se auton a Nosce te ipsum. In: FROLOV, Ivan Timofejevič. Filozofický slovník. Bratislava : Pravda, 1982. S. 533 a 534.
  3. gnóthi seauton. In: Encyklopedie antiky. Ed. Ludvík Svoboda. Praha : Academia, 1973. S. 712.
  4. a b WOLLNER, Ulrich. Problém sebapoznania v Xenofóntovom diele Memorabilia. Filozofia, 2010, roč. 65, čís. 7, s. 624 – 625. ISSN 0046-385X.
  5. DUBNIČKA, Ivan (ed.). "Ekofilozofia včera dnes a zajtra": zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2009. ISBN 978-80-8094-642-5. S. 122.
  6. WARE, Timothy. Pravoslávna cirkev - Vierouka. Humenné : Pravoslávna cirkevná obec, 2003. ISBN 80-969018-5-0. S. 18.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]