Kostnatenie
Kostnatenie alebo osifikácia je vznik kostného tkaniva. Môže vznikať dvomi spôsobmi:
- vo väzive (dezmogénna alebo endezmálna osifikácia) znamená, že vo väzive sú roztrúsené bunky, ktoré tvoria kostné tkanivo. Týmto typom osifikácie vznikajú napríklad ploché kosti lebky alebo ním rastú dlhé kosti do hrúbky.
- v chrupke (chondrogénna alebo enchondrálna osifikácia) znamená prestavbu chrupavkového modelu kosti.
Miesto, kde začína kostnatenie (osifikácia) sa nazýva osifikačné centrum. Konce kostí vznikajú zo samostatných osifikačných centier, ktoré sa nazývajú epifýzy (sekundárne osifikačné centrá). V rastúcej kosti je na rozhraní epifýzy a diafýzy chrupavka, ktorá sa nazýva rastová chrupavka. Osifikácia kostí začína približne už v druhom mesiaci tehotenstva, ale pri niektorých kostiach až po narodení.
Kosť rastie do dĺžky enchondrálnou osifikáciou a do hrúbky endezmálnou osifikáciou.
Osifikácia dlhých kostí
[upraviť | upraviť zdroj]Začína spravidla uprostred kosti a nasleduje enchondrálna osifikácia tela kosti. Osifikačný základ, sa nazýva osifikačné jadro alebo osifikačné centrum, z ktorého sa šíri do dĺžky. Táto osifikácia nedôjde až ku koncu kosti. Koniec kosti osifikuje zo samostatných osifikačných centier. Takto osifikujúci koniec kosti sa nazýva epifýza, ktorá môže byť na jednom alebo na oboch koncoch kosti. Osifikácia začína v strede a pokračuje do vonka. Medzi diafýzou a epifýzami sa po celý čas udržujú rastové chrupavky, v ktorých kosť rastie do dĺžky.
Počas osifikácie sa vo vnútri kosti odbúravajú kostné trámce a vzniká kostná dreň. Epifýzové (rastové) chrupavky počas puberty z kostí vymiznú a odvtedy už kosť nerastie.
Osifikácia krátkych kostí
[upraviť | upraviť zdroj]Krátke kosti nemajú diafýzu ani epifýzy a ich osifikácia prebieha iba enchondrálne. Z osifikačného centra sa osifikácia šíri k povrchu kosti.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Radomír Čihák: Anatomie I., Obecná osteologie, strana 64 - 69 (skrátené)