Pio z Pietrelciny
| Páter Pio z Pietrelciny | |
 | |
| Štát pôsobenia |  Taliansko |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Rodné meno | Francesco Forgione |
| Narodenie | 25. máj 1887 Pietrelcina, Taliansko |
| Úmrtie | 23. september 1968 (81 rokov) San Giovanni Rotondo, Taliansko |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Rád menších bratov kapucínov |
| Večné sľuby | 27. január 1907 (19 rokov) |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 10. august 1910 (23 rokov) Benevento Paulo Schinosi pomocný biskup beneventský |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 2. máj 1999 sv. Ján Pavol II. |
| Kanonizácia | 16. jún 2002 sv. Ján Pavol II. |
| Sviatok | 23. september |
| Patrón | katolíckych dospievajúcich |
| Odkazy | |
| Pio z Pietrelciny na padrepio.it | |
 Pio z Pietrelciny | |
Svätý Pio (niekedy aj Páter Pio či Otec Pio, rodným menom Francesco Forgione, * 25. máj 1887, Pietrelcina, Taliansko – † 23. september 1968, San Giovanni Rotondo) bol taliansky kapucínsky kňaz a svätec.
Do františkánskeho rádu kapucínov vstúpil 6. januára 1903. Večné sľuby tam zložil v 27. januára 1907. 10. augusta 1910 bol vysvätený za kňaza. Od r. 1918 sa na jeho tele objavovali stigmy. Chýr o ňom a o jeho nábožnosti sa rýchlo rozšíril a začalo ho vyhľadávať množstvo ľudí. Kvôli rozruchu okolo neho mu bola obmedzovaná činnosť. Bol obľúbený ako spovedník a duchovný vodca.
Za blahoslaveného ho 2. mája 1999 vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II. 16. júna 2002 ho ten istý pápež vyhlásil za svätého.
Zvykne sa zobrazovať so stigmami na rukách a v hnedom kapucínskom habite.
Životopis
25. mája 1887 sa v malej talianskej dedinke Pietrelcina do rodiny roľníka Grazia a jeho manželky Giuseppy Forgione narodil František, pomenovaný po sv. Františkovi z Assisi. Už v detstve bolo jasné, že je výnimočným dieťaťom Božím. Bol veľmi zbožný, už ako chlapec sa chcel stať kňazom. Stal sa kapucínom, ako šestnásťročný si v roku 1902 obliekol kapucínsky habit. Prijal meno Pio. Po siedmich rokoch štúdií bol roku 1910 vysvätený za kňaza.
Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. 20. septembra 1918 páter Pio, kľačiac pred svojím veľkým krížom, dostal stigmy – rany ukrižovaného Ježiša Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len konštatovať, že rany nemajú prirodzený pôvod. Nejaký čas pred smrťou r. 1968 stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva. Koža bola úplne obnovená. Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv vytekajúca zo stigiem mala vôňu kvetov. Okrem tejto nadprirodzenej skutočnosti mal páter Pio dar bilokácie a vedel aj čítať v ľudských srdciach. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10 – 12 hodín denne. Správne odhadol, čo penitenti potrebovali, a vždy našiel to správne slovo, aby priviedol ľudí bližšie k Bohu.
Zomrel 23. septembra 1968 ako 81-ročný. Na jeho pohrebe bolo prítomných okolo stotisíc ľudí. Za blahoslaveného bol vyhlásený 2. mája 1999 a za svätého 16. júna 2002 pápežom Jánom Pavlom II., s ktorým sa už za svojho života stretol a o ktorom už po stretnutí predpovedal, že raz sa stane pápežom. Miesta, kde žil páter Pio, patria k významným cieľom pútnikov z celého sveta.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- "23. september : Sv. Pio z Pietrelciny, rehoľník." In: Daniel Dian – Viliam Judák: Každý deň so svätými : II. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. S. 97. ISBN 978-80-7162-679-4
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pio z Pietrelciny
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pio z Pietrelciny
|
Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |