Ejálet

Ejálet (iné názvy pozri nižšie) bola osmanská územnosprávna jednotka najvyššej úrovne. Na jej čele stál správca (sultánsky miestodržiteľ) nazývaný beglerbeg(i) (iné názvy: bejlerbej(i), miestodržiteľ, guvernér, od 19. stor. válí). Správcovia ejáletov často mali zároveň vojenskú hodnosť paša, preto sa ejálety nazývali aj pašaliky (pozri nižšie).^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]^[6]

Ejálet sa územne delil na sandžaky.^[7]^:42

Názvy

Názvy tejto administratívnej jednotky sú:

najmä v rokoch 1591 - 1864: ejálet^[3]^[8], staršie ejalet^[9], zriedkavo eyalet^[10], nesprávne elájet^[11], nesprávne elajet^[9];
najmä do roku 1591^[3]: beglerbegilik^[12], beglerbeglik^[8]^[13], bejlerbej(i)lik^[14]^[15];
najmä od roku 1864^[3]: vilájet^[3]^[13]^[8], staršie vilajet^[9], vilayet^[16];
provincia^[3]^[11]^[13]^[17]^[18];
miestodržiteľstvo^[18]^[19];
kraj^[20];
pašalik^[13]^[21]^[8], pašalík^[21].

Pravopisná poznámka: Staršie sa konkrétne názvy ejáletov písali v slovenčine s malým začiatočným písmenom (napr. budínsky ejálet), novšie sa píšu s veľkým začiatočným písmenom (napr. Budínsky ejálet).

Ejálety v Osmanskej ríši ako celku

Pôvodne sa najvyššia územnosprávna jednotka Osmanskej ríše oficiálne nazývala beglerbegilik (slovo je odvodené od slova beglerbegi, čo bola osoba na jej čele). Niekedy sa označovala aj slovom vilájet, ale slovo vilájet vtedy skôr označovalo všeobecne akúkokoľvek, veľkú či malú správnu jednotku. Od roku 1591 sa najvyššia územnosprávna jednotka oficiálne nazývala ejálet, zatiaľ čo slovom beglerbegilik sa označoval primárne už len úrad beglerbega; slovo vilájet malo v tom čase ten istý ako význam ako je uvedené v predchádzajúcej vete. Od roku 1864 sa najvyššia územnosprávna jednotka volala vilájet a osoba na jej čele sa po novom označovala názvom válí.^[22]^[3]

Beglerbegovia často mali zároveň vojenskú hodnosť paša, preto sa ejálety nazývali aj pašaliky.^[1]

K roku 1609 sa uvádza, že v Osmanskej ríši bolo 32 ejáletov, k roku 1732 už 34 ejáletov^[22]. V 70. rokoch 19. storočia sa uvádza, že v Osmanskej ríši bolo 27 vilájetov^[23]. K roku 1905 sa uvádza, že sa Osmanská ríša delí na 29 vilájetov, Konštantínopol a 6 nezávislých sandžakov ^[24].

Ejálety v osmanskom Uhorsku a na Slovensku

V tzv. osmanskom Uhorsku, čiže v časti dovtedajšieho Uhorska postupne pripojenej od prvej polovice 16. storočia k Osmanskej ríši, existoval spočiatku (ak odhliadneme od Chorvátska - pozri nižšie) len Budínsky ejálet (existoval v rokoch 1541 - 1686). V roku 1552 pribudol Temešvársky ejálet (1552 - 1716), okolo roku 1600 boli od Budínskeho ejáletu odčlenené ejálety Jágerský (1596 - 1687) a Kanižský (1600/1601 - 1690), a v 60. rokoch 17. storočia pribudol Varadínsky ejálet (1660 - 1692) a Novozámocký ejálet (1663 - 1685). Podľa niektorých údajov existoval veľmi krátku dobu, v rokoch 1596 - 1600, aj Sihoťský ejálet (Szigetvársky ejálet). Územia dobyté zhruba od 30. rokov 16. storočia v dovtedajšom Chorvátsku (vrátane Slavónska), t. j. územia južne od zhruba strednej Drávy, boli začlenené takto:

novovytvorený Požegský sandžak bol najprv začlenený do Rumélijského ejáletu (1365 – 1867), o pár rokov neskôr (1541) do Budínskeho ejáletu, v roku 1580 do novovytvoreného Bosnianskeho ejáletu (1580 - 1867), v roku 1596 do Sihoťského ejáletu a v roku 1600 do Kanižského ejáletu;
územia južne od Požegského sandžaku (tieto boli dobýjané postupne od 30. rokov do konca 16. storočia), napr. novovytvorený Pakracký sandžak, boli najprv začlenené do Rumélijského ejáletu a potom od roku 1580 do Bosnianskeho ejáletu.

Do osmanského Uhorska spadala aj časť dnešného Slovenska. Na území dnešného Slovenska bol z osmanských ejáletov pôvodne len Budínsky ejálet. V roku 1596 pribudol aj Jágerský ejálet a v roku 1663 pribudol aj Novozámocký ejálet. Budínsky a Jágerský ejálet na územie dnešného Slovenska zasahovali len okrajovo, Novozámocký ejálet naopak (po roku 1664) ležal primárne na dnešnom Slovensku a do Maďarska zasahoval len okrajovo.^[25]

Budínsky ejálet mal v osmanskom Uhorsku špeciálne, privilegované postavenie - podrobnosti pozri v článku Budínsky ejálet.

Referencie

↑ ^a ^b KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. 222 s. S. 176
↑ beglerbeg. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1999, [cit. 2025-03-05]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ejálet. In: Encyclopaedia Beliana. 5. S. 24
↑ beglerbeg. In: Historický slovník slovenského jazyka
↑ BLAŠKOVIČ, J. Rimavská Sobota v čase osmanskotureckého panstva. Bratislava: Obzor, 1974. S. 312
↑ DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, a.s., 2017. ISBN 978-80-8046-864-4. S. 766.
↑ BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9.
↑ ^a ^b ^c ^d EJÁLET. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 226.
↑ ^a ^b ^c RADVÁNYI, C. A. Pod tureckými mračnami. Bratislava: Slavín, 1971, S. 156 (Poznámka: V texte je omylom uvedený tvar elajet namiesto ejalet.)
↑ KOPČAN, V. Osmanská výprava na Slovensko v rokoch 1663 - 1664. In: Historický časopis č. 3 1992. S. 297
↑ ^a ^b KLUBERT, T. Nepokorená bašta kresťanstva (Obliehanie Viedne roku 1529). In: Historické rozhľady. č. 5 2009. S. 52
↑ SOMEL, Selcuk Aksin. Historical Dictionary of the Ottoman Empire. [s.l.] : Scarecrow Press, 2003. 512 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8108-6606-5. S. 41.
↑ ^a ^b ^c ^d MARKUSKOVÁ, H. Sociálne pomery v novozámockom ejálete počas osmanskej nadvlády (1663-1685). In: Acta Historica Neosoliensia. č. 1-2 2009. S. 25
↑ DANIŠ, M., RYBÁR, L. Dejiny Azerbajdžanu. Sládkovičovo: Vysoká škola Danubius, 2014. S. 412
↑ HOLT, P. M. et al. (eds.) The Cambridge History Of Islam. 1970. S. 328
↑ vilayet. In: Slovník cudzích slov (akademický)
↑ pašalík. In: Slovník cudzích slov (akademický)
↑ ^a ^b DUBOVSKÝ, J. et al. Jatov. Nové zámky: Crocus, 2002, S. 37
↑ ejalet. In: RANK, J. Kapesní Slovník světový. Třebíč: Jindřich Lorenz, 1891. S. 170
↑ HABAJ, Michal; LUKAČKA, Ján; SEGEŠ, Vladimír; MRVA, Ivan; PETRANSKÝ, Ivan A., HRNKO, Anton Slovenské dejiny : od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. 551 s. ISBN 978-80-8046-730-2. S. 168.
↑ ^a ^b pašalík. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
↑ ^a ^b eyalet. In: Encyclopedia of Islam II C-G. 1991. S. 721 a nasl.
↑ COURTEILLE, A. P. de. État présent de l'empire ottoman. J. Dumaine. 1876. S. 90 [1]
↑ HEIDBORN, A. Manuel de droit public et administratif de l'Empire ottoman. 1905. S. 6-8 [2]
↑ KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. 216 s. S. 177

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ejálet

[Kop-1] KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. 222 s. S. 176

[2] rbeg. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1999, [cit. 2025-03-05]. Dostupné online.

[Bel-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ejálet. In: Encyclopaedia Beliana. 5. S. 24

[4] rbeg. In: Historický slovník slovenského jazyka

[5] BLAŠKOVIČ, J. Rimavská Sobota v čase osmanskotureckého panstva. Bratislava: Obzor, 1974. S. 312

[6] DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, a.s., 2017. ISBN 978-80-8046-864-4. S. 766.

[Bada-7] BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9.

[LSD-8] EJÁLET. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 226.

[Rad-9] RADVÁNYI, C. A. Pod tureckými mračnami. Bratislava: Slavín, 1971, S. 156 (Poznámka: V texte je omylom uvedený tvar elajet namiesto ejalet.)

[10] KOPČAN, V. Osmanská výprava na Slovensko v rokoch 1663 - 1664. In: Historický časopis č. 3 1992. S. 297

[Kl-11] KLUBERT, T. Nepokorená bašta kresťanstva (Obliehanie Viedne roku 1529). In: Historické rozhľady. č. 5 2009. S. 52

[12] SOMEL, Selcuk Aksin. Historical Dictionary of the Ottoman Empire. [s.l.] : Scarecrow Press, 2003. 512 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8108-6606-5. S. 41.

[M-13] MARKUSKOVÁ, H. Sociálne pomery v novozámockom ejálete počas osmanskej nadvlády (1663-1685). In: Acta Historica Neosoliensia. č. 1-2 2009. S. 25

[14] DANIŠ, M., RYBÁR, L. Dejiny Azerbajdžanu. Sládkovičovo: Vysoká škola Danubius, 2014. S. 412

[15] HOLT, P. M. et al. (eds.) The Cambridge History Of Islam. 1970. S. 328

[16] vilayet. In: Slovník cudzích slov (akademický)

[17] šalík. In: Slovník cudzích slov (akademický)

[Dub-18] DUBOVSKÝ, J. et al. Jatov. Nové zámky: Crocus, 2002, S. 37

[19] t. In: RANK, J. Kapesní Slovník světový. Třebíč: Jindřich Lorenz, 1891. S. 170

[20] HABAJ, Michal; LUKAČKA, Ján; SEGEŠ, Vladimír; MRVA, Ivan; PETRANSKÝ, Ivan A., HRNKO, Anton Slovenské dejiny : od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. 551 s. ISBN 978-80-8046-730-2. S. 168.

[SSSJ-21] šalík. In: Slovník súčasného slovenského jazyka

[EI-22] yalet. In: Encyclopedia of Islam II C-G. 1991. S. 721 a nasl.

[23] COURTEILLE, A. P. de. État présent de l'empire ottoman. J. Dumaine. 1876. S. 90 [1]

[24] HEIDBORN, A. Manuel de droit public et administratif de l'Empire ottoman. 1905. S. 6-8 [2]

[25] KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. 216 s. S. 177

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]