Pamätník Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Autor návrhu Marián Králik s iniciátorom pamätníka Kristiánom Čekovským

Pamätník Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je pamätníkom zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej nachádzajúci sa na Námestí Slovenského národného povstania (SNP) v Bratislave – mestskej časti Staré Mesto.

Vznik pamätníka inicioval poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý novinár Kristián Čekovský, ktorý kandidoval za politickú stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA (OĽaNO). Projekt v záverečnej fáze prebrala spoločnosť Ringier Axel Springer Media, vydavateľstvo spravodajského portálu Aktuality.sk, pre ktorý Ján Kuciak pracoval. Umeleckým garantom pamätníka bol sochár Marián Králik a spolupracovali na ňom Alžbeta Kopisová a Zuzana Hančíková, študentky Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Pamätník odhalili na štvrté výročie vraždy 21. februára 2022.^{[chýba zdroj]}

Odhalenie pamätníka za účasti premiéra Eduarda Hegera

Spoločenský a politický kontext

Novinára J. Kuciaka a jeho snúbenicu M. Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači. Medializovaná možná súvislosť vraždy s Kuciakovou novinárskou prácou, v rámci ktorej poukazoval aj na potenciálne porušenia zákona zo strany predstaviteľov vtedajšej vlády Roberta Fica, podnietili vlnu masových protestov. Najväčšie verejné zhromaždenia sa uskutočnili v centre Bratislavy na Námestí SNP. Organizovala ich iniciatíva Za slušné Slovensko. Masové protesty viedli k pádu vlády Roberta Fica, ktorého vo funkcii nahradil Peter Pellegrini. Spoločenské vzopätie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej viedlo k parlamentným voľbám v roku 2020 a víťazstvu hnutia OĽANO.

Vznik pamätníka

Vznik pamätníka J. Kuciaka a M. Kušnírovej inicioval poslanec NR SR K. Čekovský v roku 2021. Pamätník nahradil improvizované pietne miesto, ktoré na Námestí SNP vzniklo tesne po vražde. Návrh pamätníka od začiatku rátal s umiestnením na fasáde Nemocnice Milosrdní bratia, ktorá sa nachádza v areáli historickej budovy Kostola Navštívenia Panny Márie a Kláštora Milosrdných bratov. Projekt pamätníka od začiatku vznikal v spolupráci s rodičmi J. Kuciaka a M. Kušnírovej, s rehoľou Milosrdných bratov a Fakultou architektúry a dizajnu STU. Odborným garantom sa stal pedagóg a výtvarník Marián Králik z Fakulty architektúry STU. Finálny návrh pamätníka vznikal formou internej súťaže na ktorej sa spolupodieľali študentky fakulty. Umelecké spracovanie pamätníka sa odrazilo od motívu trhliny, či jazvy, ktorá symbolizuje rozdelenie slovenskej spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pamätník je tiež symbolickým pripomenutím významu slobodnej a nezávislej žurnalistiky.^{[chýba zdroj]}

Po zapojení študentov do tvorby pamätníka vzniklo niekoľko návrhov, ktoré posúdili odborníci z Pamiatkového úradu SR a Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Pamätník je vyrobený z nerezu a ďalších kovov, doplnený technikou žíhania a opracovania materiálu. V záverečnej fáze prípravy pamätníka spoluprácu ponúkla spoločnosť Ringier Axel Springer Media, ktorá je vydavateľom spravodajského portálu Aktuality, kde J. Kuciak pracoval. Vydavateľstvo nad pamätníkom prebralo záštitu a organizovalo aj jeho odhalenie. Pamätník mal byť pôvodne financovaný prostredníctvom peňažných darcovských príspevkov, projekt sa napokon rozhodlo podporiť Ringier Axel Springer Media.^{[chýba zdroj]}

Odhalenie pamätníka

Pamätník odhalili štyri roky po vražde, 21. februára 2022. Podujatia sa zúčastnili rodičia J. Kuciaka a M. Kušnírovej, zástupcovia vydavateľstva Ringier Axel Springer Media a zástupca organizácie Reportéri bez hraníc. Rodičia zavraždených poďakovali všetkým, ktorí sa o vznik dôstojného pamätného miesta zaslúžili. Na pamätníku je vyobrazené krédo, ktoré používal J. Kuciak „neďakuj, ale pamätaj“.^{[chýba zdroj]}